znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 33/09-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2009 predbežne prerokoval sťažnosť G. M., Francúzsko, zastúpeného advokátom JUDr. J. G., B., pre namietané porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2 To 302/08 z 9. októbra 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť G. M. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. decembra 2008   doručená   sťažnosť   G.   M.,   Francúzsko   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátom JUDr. J. G., B., pre namietané porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a podľa   čl.   38   ods.   1   Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 To 302/08 z 9. októbra 2008. Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplýva: „Krajský súd v Banskej Bystrici, dňa 09. 10. 2008 sp. zn. 2 To 302/08 rozhodol na neverejnom   zasadnutí   o   sťažnosti   Okresného   prokurátora   v   Rimavskej   Sobote   proti Uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 1 T 58/2008 zo dňa 28. 08. 2008 tak, že podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušuje Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 1 T 58/08 zo dňa 28. 08. 2008 a ukladá okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Podľa § 79 ods. 2 Tr. por. obž. G. M.... - sťažovateľa naďalej ponechal Krajský súd v Banskej Bystrici vo väzbe.

Za podstatné považujem uviesť, že na hlavnom pojednávaní dňa 28. 08. 2008 som ja sťažovateľ   G.   M.,   vzniesol   námietku   miestnej   príslušnosti   Okresného   súdu   Rimavská Sobota s odôvodnením, že v obvode tohto súdu som nebýval, nepracoval ani sa nezdržiaval. Trestný čin mal vyjsť najavo v Českej republike v H., pričom skutok ktorý sa mi kladie za vinu   mal   byť   spáchaný   v   meste   N.   vo   Francúzsku.   Námietkou   takto   vznesenou   som zároveň vyslovil, že bolo porušené v tejto súvislosti moje základné právo na zákonného sudcu s ktorého dôvodu týmto zákonným sudcom nemôže byť konajúci sudca Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 1 T 58/2008.

Chcem   uviesť,   že   vo   Francúzsku   bývam   už   8   rokov,   teda   sa   tam   aj   zdržiavam a za posledné 4 roky som tam aj poberal sociálne dávky v nezamestnanosti. Bol som tam zamestnaný ako robotník. Bývam tam spolu so svojou rodinou, lebo mi bol v N. pridelený sociálny   byt.   Len   pre   úplnosť   by   som   chcel   povedať,   že   nie   je   pravdou,   že   som   sa v prípravnom konaní vyhýbal trestnému stíhaniu tak, že som sa zdržiaval vo Francúzsku. Vo Francúzsku som bol skôr ako začalo trestné stíhanie, aj ako sa stal skutok pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie proti mne. Mojou adresou a to ešte pred začatím trestného stíhania bola adresa:..., Francúzsko. Z uvedeného vyplýva, že na vyššie uvedenej adrese som sa zdržiaval skôr, ako začal vyšetrovateľ ÚJKP OR PZ Rimavská Sobota proti mne trestné stíhanie   ČVS: ORP-300/OVK-RS-2005   zo   dňa   19.   08.   2005   a   to   zrejme   v   dôsledku oznámenia poškodenej na polícii v H. v Českej republike...

V zmysle § 17 ods. 1 Tr. por. konanie vykonáva súd, v obvode ktorého bol trestný čin spáchaný.

V zmysle § 17 ods. 3 Tr. por. ak miesto činu nemožno zistiť alebo bol čin spáchaný v cudzine,   konanie   vykonáva   súd,   v   ktorého   obvode   obvinený   býva,   pracuje   alebo sa zdržiava, ak sa nedajú tieto miesta zistiť alebo sú mimo územia Slovenskej republiky, konanie vykonáva súd, v ktorého obvode čin vyšiel najavo.

Som toho názoru, že ak som sa mal skutku dopustiť vo Francúzsku, teda v cudzine, tak toto konanie by mal vykonávať súd a mojim zákonným sudcom by mal byť sudca toho súdu v obvode ktorého bývam, pracujem alebo sa zdržiavam. Je zrejmé, že týmto súdom nemôže byť Okresný súd v Rimavskej Sobote a zákonným sudcom vo veci 1 T 58/2008 JUDr. K.   S.   -   samosudca,   pretože   preukázateľne   som   ja   sťažovateľ   G.   M.   v obvode Okresného súdu Rimavská Sobota od jari 2004 nebýval, nepracoval, ani sa nezdržiaval, naopak dokázateľne som býval a zdržiaval sa v meste N. vo Francúzsku...

Tvrdenie   prokurátora,   že   miestna   príslušnosť   má   byť   založená   na   základe   toho, že v obvode   Okresného   súdu   v   Rimavskej   Sobote   mám   trvalé   bydlisko   administratívne evidované, považujem za nedôvodné nakoľko ustanovenie § 17 ods. 3 Tr. por. neuvádza, že miestne príslušný je súd, v obvode ktorého má obvinený trvalé bydlisko, ale v obvode ktorého býva,   pracuje alebo sa zdržiava,   teda ide o skutočný reálny pobyt obvineného a nie iba o administratívne prihlásenie bez reálneho bývania a pobytu...

Sťažovateľ   G.   M.  ...   prostredníctvom   právneho   zástupcu   podáva   zároveň   návrh v zmysle § 52 ods. 2, 3 zák. č. 38/1993 Z. z. v platnom znení, tak aby Ústavný súd rozhodol o dočasnom   opatrení   uloženému   orgánu,   ktorý   porušil   základné   práva   a   slobody sťažovateľa   -   Krajskému   súdu   v   Banskej   Bystrici,   aby do rozhodnutia   Ústavného   súdu nálezom tento súd bezodkladne prepustil obžalovaného G. M. na slobodu.“

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   žiadal,   aby   ústavný   súd   v náleze vyslovil:

„ 1) Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2To 302/08 zo dňa 09. 10. 2008   došlo   k   porušeniu   základných   ľudských   práv   a   slobôd   sťažovateľa   vyplývajúcich z čl. 48 ods. 1 Ústavy SR ako aj Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd čl. 6 ods. 1 a Listiny základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1.

2) Ústavný súd SR zrušuje rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 2To 302/08 zo dňa 09. 10. 2008 a prikazuje, aby G. M.... bol neodkladne prepustení z väzby na slobodu.

3) Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný uhradiť G. M. trovy konania v sume 8 011,- Sk (osemtisícjedenásť) do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. G., B.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 tohto zákona návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy (aj podľa čl. 38 ods. 1 listiny) nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný   súd   v rámci   prípravy   predbežného   prerokovania   sťažnosti   zistil, že posudzovaná trestná vec vedená na Okresnom súde Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 1 T 58/08 nebola ešte tamojším súdom meritórne rozhodnutá.

Vychádzajúc   z tohto   zistenia   sa   ústavný   súd   pri   prerokovaní   sťažnosti   riadil princípom subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Toto už citované ustanovenie limituje hranice   právomoci   ústavného   súdu   a všeobecných   súdov   rozhodujúcich v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, a to tým spôsobom, že ochrany základného práva   alebo   slobody   sa   možno   na   ústavnom   súde   domáhať   v prípade,   ak   nie   je   daná možnosť, aby túto ochranu poskytli všeobecné súdy.

Ústavný   súd   zastáva   názor,   že   námietky   sťažovateľa   týkajúce   sa   porušenia   jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a podľa čl. 38 ods. 1 listiny, ako aj práva podľa čl.   6   ods.   1   dohovoru   môžu   byť   ešte   stále   predmetom   skúmania   všeobecných   súdov. Trestný poriadok totiž v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a) výslovne ustanovuje, že dovolanie (proti rozhodnutiu súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená) možno podať, ak vo veci rozhodol nepríslušný súd.

Vychádzajúc   z uvedeného   skutkového   a právneho   stavu   ústavný   súd   dospel pri predbežnom prerokovaní sťažnosti k záveru, že sťažovateľ má v systéme všeobecného súdnictva k dispozícii   účinné prostriedky   na dosiahnutie ochrany svojich práv v prípade uznania jeho argumentácie súdmi oprávnenými konať v jeho trestnej veci.

Za týchto okolností nie je daný (ústavný) dôvod, aby ústavný súd vstupoval v trestnej veci   sťažovateľa   do   právomoci   všeobecných   súdov.   Nevyužitie   uvedených   možností ochrany   označených   práv   sťažovateľa   nemožno   nahradzovať   sťažnosťou   podanou ústavnému súdu, ktorý   môže konať len vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv (čl. 127 ods. 1 ústavy). Z uvedených dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   pre   nedostatok   právomoci na jej prerokovanie (obdobne napr. III. ÚS 57/06, I. ÚS 130/07).

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať   sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej nastolenými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2009