znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 33/02-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. marca 2002 predbežne prerokoval sťažnosť O. G., trvale bytom B., pre porušenie jej základných práv podľa   čl.   12   ods.   1   a 2,   čl. 20 ods.   1,   2   a 3   Ústavy   Slovenskej   republiky   Magistrátom hlavného   mesta   Slovenskej   republiky   Bratislavy   a Miestnym   úradom   mestskej   časti Bratislava - Ružinov neumožnením odkúpenia bytu do vlastníctva a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   O.   G.   o d   m   i e   t   a   pre   nepríslušnosť   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 5. februára 2002 doručené podanie O. G., trvale bytom B., (ďalej len „navrhovateľka“) označené ako „Podnet“.

Navrhovateľka vo svojom mene (ako obyvateľka bytového domu na Rezedovej ul. č. 3 v B.), ako aj v mene ostatných obyvateľov bytového domu na Rezedovej ul. č. 3 v B. namietala porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1, 2 a 3 v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   zo   strany   Magistrátu   hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a Miestneho úradu mestskej časti Bratislava -Ružinov.

Podľa   navrhovateľky   Magistrát   hlavného   mesta   Slovenskej   republiky   Bratislavy a Miestny úrad mestskej časti Bratislava - Ružinov neumožnili nájomcom bytov v bytovom dome na Rezedovej ul. č. 3, ktorý je vo vlastníctve hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, v správe Mestskej časti Bratislava – Ružinov, odkúpenie uvedených bytov do vlastníctva   podľa   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   182/1993   Z.   z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov aj napriek tomu, že sa toho žiadosťou podanou 14. decembra 1999 domáhali.

Magistrát hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a Miestny úrad mestskej časti Bratislava - Ružinov svoje stanovisko odôvodňujú tým, že bytový dom na Rezedovej ul. č. 3 v B. je domom osobitného určenia (v zmysle § 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami   v znení   neskorších   predpisov),   na   ktorý   sa   zákon   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov nevzťahuje.  

Podľa   navrhovateľky   Magistrát   hlavného   mesta   Slovenskej   republiky   Bratislavy a Miestny úrad mestskej časti Bratislava - Ružinov svoje tvrdenia napriek mnohým výzvam nepreukázali žiadnym dôkazom.

Zo   strany   vlastníka   a správcu   domu   na   Rezedovej   ul.   č.   3   v B.   tak   podľa   nej dochádza k zneužívaniu vlastníctva na ujmu jej práv, ako aj práv ostatných nájomcov bytov, pretože im upierajú právo vlastniť majetok, tak ako to ustanovuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Týmto spôsobom dochádza aj k porušovaniu čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy.Na základe vyššie uvedeného navrhovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol, že „neumožnenie odkúpenia obecných bytov obývaných nájomcami v dome na Rezedovej ul. č.   3   v B.   do   osobného   vlastníctva   podľa   zákona   182/1993   Z.   z.   o vlastníctve   bytov a nebytových   priestorov   v znení   zákona   151/1995   Zb.   z.   je   porušením   ústavného   práva vlastniť majetok, t. j. majetok, ktorý podľa zákona nemôže byť vo vlastníctve obce, je porušením   ústavného   práva   v zmysle   čl.   20   ods.   1,   2   a 3   Ústavy   Slovenskej   republiky a porušením rovnosti ľudí v ich právach v zmysle čl. 12 ods. 1 a 2“.

II.

Navrhovateľka   označila   svoje   podanie   ako   „Podnet“.   Podanie   navrhovateľky nemožno   kvalifikovať   ako   podnet   na   začatie   konania   pre   porušenie   práv   podľa   znenia čl. 130 ods. 3 ústavy platného a účinného do 1. júla 2001. Vzhľadom na znenie čl. 130 ods. 1 písm. f) ústavy, podľa ktorého ústavný súd začne konanie, ak podá návrh každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl. 127 a 127a, posúdil ústavný súd podanie navrhovateľky z 5. februára 2002 podľa jeho obsahu ako sťažnosť v zmysle čl. 127 ústavy.

Zo znenia čl. 130 ods. 1 písm. f) ústavy, ako aj čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavnou   podmienkou   na   začatie   konania   o ústavnej   sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo právnickej osoby je namietanie porušenia jej základného práva alebo slobody.

Sťažnosť podľa čl. 127 ústavy môže teda fyzická osoba alebo právnická osoba podať jedine v záujme ochrany vlastných práv.

Navrhovateľka   sa   ochrany   základných   práv,   ktorých   porušenie   namietla, domáha jednak   vo   svojom   mene   (ako   obyvateľka   bytového   domu   na   Rezedovej   ul.   č.   3   v B.), zároveň však namietla porušenie uvedených základných práv aj u ostatných obyvateľov bytového domu na Rezedovej ul. č. 3 v B. ako ich zástupca.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ustanovuje povinné právne zastúpenie osôb v konaní o sťažnosti.   Zástupcom   osoby   namietajúcej   porušenie   svojich   základných   práv a slobôd môže však byť iba advokát alebo komerčný právnik.  

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa ústavný súd sťažnosťou navrhovateľky v časti namietajúcej porušenie základných práv ostatných obyvateľov bytového domu na Rezedovej ul. č. 3 v B. nezaoberal (pozri napr. mutatis mutandis uznesenie ústavného súdu sp. zn. III ÚS 23/00 o prijateľnosti z 27. apríla 2000).

Podľa   § 25   ods.   1 zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   každý   návrh   predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nie je ústavný súd príslušný, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   zjavne   neopodstatnené   alebo   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o   sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a   základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   čl.   142   ods.   1   ústavy   súdy   (všeobecné)   rozhodujú   v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa § 80 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.

Podľa   §   29a   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   182/1993   Z.   z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov je obec povinná s nájomcom bytu uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona v dome, v ktorom požiada   o prevod   vlastníctva   najmenej 50 % nájomcov   bytov. Túto povinnosť   nemá obec   pri   domoch,   v   ktorých   boli   byty vyňaté z prevodu   vlastníctva   podľa   §   31 (ustanovenie § 31 citovaného zákona bolo s účinnosťou od 1. júna 1998 zrušené).

Právne vzťahy upravené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov upravujúce spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v obytnom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku sú svojou povahou vzťahmi občianskoprávnymi a ako také patria podľa čl. 142 ods. 1 ústavy do rozhodovacej právomoci všeobecných súdov, ktoré spory a iné právne veci vyplývajúce z týchto vzťahov prejednávajú   a rozhodujú   v zmysle   ustanovenia   §   7   Občianskeho   súdneho   poriadku v občianskom súdnom konaní.

Navrhovateľka   (ako   aj   ostatní   nájomcovia   bytov)   sa   v uvedenom   prípade   môžu domáhať ochrany svojich práv podľa § 80 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania (žalobou) v občianskom súdnom konaní pred všeobecným súdom.

Ústavný   súd   ako   nezávislý   súdny   orgán   ochrany   ústavnosti   poskytuje   ústavnú ochranu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhodovaním o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a   základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, len za podmienky, že o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd preto na prerokovanie sťažnosti navrhovateľky nie je príslušný.

Z vyššie uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol o sťažnosti navrhovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnutím pre nepríslušnosť ústavného súdu na jej prerokovanie.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. marca 2002