znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 329/08-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. októbra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť P. I., Ž., zastúpeného advokátom JUDr. V. K., M., vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jeho základného práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupmi   a uzneseniami Okresného riaditeľstva Policajného zboru Martin, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, Okresnej prokuratúry Martin a Krajskej prokuratúry v Žiline a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. I. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júna 2008 doručená sťažnosť P. I. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dodatkový   protokol“)   postupmi   a uzneseniami Okresného riaditeľstva Policajného zboru Martin, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, Okresnej prokuratúry Martin a Krajskej prokuratúry v Žiline (ďalej len „orgány činné v trestnom konaní“).

Sťažovateľ v sťažnosti podrobne opisuje, v čom vidí porušenie svojich práv postupmi a uzneseniami uvedených orgánov činných v trestnom konaní v jeho veci, ktoré nekonali o jeho   trestných   oznámeniach,   pričom   v dôsledku   ich   konania   došlo   k zmenšeniu   jeho majetku. Ako dôkaz priložil k sťažnosti rozhodnutia, oznámenia a iné písomnosti nielen uvedených   orgánov   činných   v trestnom   konaní,   ale   aj   ďalších   orgánov   verejnej   moci a správy, ktoré rozhodovali v jeho záležitosti.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po preskúmaní veci takto rozhodol:„Konaním Okresného riaditeľstva PZ v Martine vo veci ochrany vlastníckeho práva sťažovateľa bolo porušené ustanovenie čl. 12 ods. 1 Ústavy SR.

Konaním   Krajského riaditeľstva   PZ   v Žiline   vo veci   ochrany vlastníckeho práva sťažovateľa bolo porušené ustanovenie čl. 12 ods. 1 Ústavy SR.

Konaním   Okresnej   prokuratúry   v   Martine   vo   veci   ochrany   vlastníckeho   práva sťažovateľa bolo porušené ustanovenie čl. 12 ods. 1 Ústavy SR.

Konaním   Krajskej   prokuratúry   v   Žiline   vo   veci   ochrany   vlastníckeho   práva sťažovateľa bolo porušené ustanovenie čl. 12 ods. 1 Ústavy SR.

Konaním Okresného riaditeľstva PZ v Martine právo sťažovateľa zakotvené v čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, ako aj v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd porušené bolo.

Konaním Krajského riaditeľstva PZ v Žiline právo sťažovateľa zakotvené v čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, ako aj v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd porušené bolo.

Konaním Okresnej prokuratúry v Martine právo sťažovateľa zakotvené v čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, ako aj v či. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd porušené bolo.

Konaním Krajskej prokuratúry v Žiline právo sťažovateľa zakotvené v či. 20 ods. 1 Ústavy SR, ako aj v či. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd porušené bolo.

Porušovateľom v rade 1/ až 4/ sa prikazuje, aby vo veci konali. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.000.000,- EUR, ktoré sú porušovatelia v rade 1/ až 4/ povinní sťažovateľovi spoločne a nerozdielne vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Porušovatelia   v   rade   1/   až   4/   sú   povinní   spoločne   a   nerozdielne   nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu JUDr. V. K...“

II.

Ústavný   súd   je   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   oprávnený   konať   o sťažnostiach fyzických alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd   upravených   v ústave,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo inom   zásahu   počíta   odo   dňa,   keď   sa   sťažovateľ   mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu dozvedieť. V prípade   podania   sťažnosti   po   uplynutí   zákonom   ustanovenej   lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie   § 53   ods. 3   zákona   o   ústavnom   súde   neumožňuje   (napr.   IV. ÚS 14/03, I. ÚS 110/03, II. ÚS 223/06).

Ústavný   súd   pri   svojej   rozhodovacej   činnosti   v   rámci   predbežného   prerokovania návrhu v zmysle § 25 zákona o ústavnom súde vychádza zo svojej konštantnej judikatúry, podľa ktorej sťažnosť v zmysle čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02, IV. ÚS 50/03).

Predmetom sťažnosti sťažovateľa je tvrdené porušenie čl. 12 ods. 1 ústavy a jeho základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupmi   a uzneseniami   orgánov   činných   v trestnom   konaní   vo   veci   jeho   oznámenia o podozrení zo spáchania trestného činu.

Pri opísaní skutkového stavu veci sťažovateľom (od roku 1998 až do roku 2007) zo sťažnosti (na str. 5) vyplýva, že vo veci podaného oznámenia o podozrení zo spáchania trestného činu, je poslednou odpoveďou adresovanou sťažovateľovi oznámenie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v B. z 21. decembra 2007.

Keďže   vo   veci   sťažovateľa   uvedené   orgány   činné   v trestnom   konaní   konali naposledy   v decembri   2007   a jeho   sťažnosť   bola   ústavnému   súdu   doručená až 27. júna 2008,   nemal ústavný   súd   inú   možnosť,   len jeho sťažnosť   odmietnuť pre   jej oneskorenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Z obsahu sťažnosti navyše vyplýva, že sťažovateľ síce namieta postupy, uznesenia prípadne oznámenia citovaných orgánov činných v trestnom konaní, ktoré sa zaoberali jeho vecou, ale v návrhu na začatie konania neoznačil právoplatné rozhodnutie, opatrenie alebo iný   zásah,   ktorými   by   uvedené   orgány   eventuálne   mohli   porušiť   jeho   základné   práva a slobody,   napadnuté   konanie   nie   je   konkrétne   označené   (neobsahuje   spisovú   značku) a takéto   označenie   nie   je   uvedené   ani   v   petite   sťažnosti,   ktorým   je   ústavný   súd   pri rozhodovaní   o sťažnostiach   právnických   a fyzických   osôb   v zmysle   § 20   ods.   3   zákona o ústavnom súde viazaný.

Ústavný súd uvádza, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, aký vyplýva zo sťažnosti sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná   judikatúra,   z ktorej   jednoznačne   vyplýva,   ako   ústavný   súd   posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04, II. ÚS 151/06, II. ÚS 223/06).

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa advokátom konštatuje, že sťažnosť vykazuje také nedostatky náležitostí predpísané ústavou a zákonom   o ústavnom   súde,   že   by   ju   mohol   odmietnuť   aj   pre   nesplnenie   zákonom predpísaných náležitostí (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. októbra 2008