znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 329/06-54

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. marca 2007 v senáte zloženom z predsedu senátu Jána Lubyho, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a zo sudcu Ladislava Orosza vo veci sťažnosti Ing. Š. Ž., B. B., zastúpeného advokátom JUDr. J. V., B. B.,   v ktorej   namieta   porušenie   svojho   základného   práva na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 398/98 a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Co 63/2006, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. Š. Ž. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 398/98 a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 17 Co 63/2006 p o r u š e n é n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. III. ÚS 329/06-12   z   10.   októbra   2006   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   konanie   sťažnosť   Ing.   Š.   Ž.,   B.   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. V., B. B., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa   čl. 6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 398/98, ako aj postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Co 63/2006.

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 3. decembra 1998 sťažovateľ (spolu s viacerými   žalobcami)   podal   okresnému   súdu   žalobu   na   uplatnenie   svojho   nároku vyplývajúceho z porušenia predkupného práva podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka smerujúcu proti M. S. a J. S. (ďalej spolu len „žalovaní“), ktorá je vedená pod sp. zn. 11 C 398/98.

Podľa   názoru   sťažovateľa v tomto   konaní   dochádzalo   k   významným   zbytočným prieťahom spôsobených dlhodobou neodôvodnenou nečinnosťou okresného súdu v období od   16. novembra   1999   (keď   okresný   súd   uznesením   prerušil   konanie   v tejto   veci   do skončenia konania vedeného na tomto súde pod sp. zn. 19 C 17/99) až do 30. septembra 2005 (keď okresný súd začal v predmetnej veci opätovne konať v merite veci). Uvedená nečinnosť   okresného   súdu   v predmetnom   konaní   je   podľa   neho   spôsobená „zjavne neefektívnou a pomalou činnosťou súdu pri napĺňaní účelu občianskeho súdneho poriadku, ako aj medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná“.

Okresný súd na pojednávaní konanom 6. decembra 2005 v predmetnej veci rozhodol rozsudkom, proti ktorému sa sťažovateľ odvolal. Krajský súd na pojednávaní konanom 21. júna   2006   uvedený   rozsudok   okresného   súdu   potvrdil,   avšak   svoje   rozhodnutie sťažovateľovi v lehote 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia nedoručil.

V predmetnom   konaní   nedošlo   podľa   sťažovateľa   len   k ojedinelej   nečinnosti okresného   súdu,   ale aj   k   jeho   neefektívnej   činnosti.   Sťažovateľ   sa   ochrany   v sťažnosti namietaného   porušenia   práv   nedomohol   ani   po   podaní   dvoch   sťažností   (sťažnosti   na prieťahy   zo   6.   mája   2002   a 9.   septembra   2003),   ktoré   boli   predsedom   okresného   súdu vyhodnotené ako dôvodné podané.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález, v ktorom vysloví, že jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 398/98, ako aj postupom krajského súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 17 Co 63/2006 porušené, prikáže okresnému súdu i krajskému súdu v uvedenom konaní konať bez zbytočných   prieťahov,   prizná   mu primerané finančné   zadosťučinenie   v sume 120 000 Sk a nárok na úhradu trov konania, ktoré mu majú oba tieto súdy uhradiť spoločne a nerozdielne.

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   sa   k sťažnosti   sťažovateľa   podaním   sp.   zn. Spr. 1622/06   z 20.   novembra   2006   vyjadril   krajský   súd,   ktorý   okrem   iného   uviedol: „Sťažnosť   Ing.   Š.   Ž.   považujem   za   neopodstatnenú.   Na   odvolací   súd   vec   17 Co/63/06 napadla 8. 3. 2006. Vo veci bol hneď vytýčený termín ústneho pojednávania na deň 22. 3. 2006.   Toto   pojednávanie   bolo   odročené   za   účelom   doplnenia   dokazovania   pripojením potrebných   spisov   iného   súdu.   Pretože   v   mesiaci   máji   2006   sa   Krajský   súd   v Banskej Bystrici sťahoval do nových priestorov, mohol odvolací súd vytýčiť vec na neskorší termín, t. j. 21. 6. 2006, pretože určené termíny pojednávania pre tento senát boli už do tej doby obsadené inými vecami.

Prieťah   nastal   až   pri   písomnom   vypracovaní   rozsudku   a   to   tým,   že   písomné rozhodnutie   tunajšieho   krajského   súdu   zo   dňa   21.6.   2006   bolo   odoslané,   vzhľadom   na úpravu § 158 ods. 4 O. s. p. až dňa 8. 9. 2006 (ide o prieťah 49 dní). Tento prieťah vo veci nastal   v   dôsledku   čerpania   dovoleniek   referujúcou   členkou   senátu,   jej   zdravotnými problémami, ako aj účasťou predsedníčky senátu na rekondičnom pobyte.

Teda prieťah vo veci v odvolacom konaní je len 49 dní, aj to z objektívnych dôvodov, takže sťažnosť sťažovateľa proti prieťahom vo veci 17 Co/63/06 nie je opodstatnená. Zároveň Vám oznamujem, že netrvám na ústnom pojednávaní.“

Okresný súd sa podaním sp. zn. Spr 4026/06 z 10. novembra 2006 na základe výzvy ústavného súdu   k podanej sťažnosti vyjadril prostredníctvom   svojho predsedu.   Predseda okresného súdu v tomto vyjadrení chronologicky popísal priebeh preskúmavaného konania do jeho prerušenia 16. novembra 1999 nasledovne:

„(...) - 03. 12. 1998 podali žalobcovia návrh, ktorý bol pridelený na vybavenie a rozhodnutie JUDr. J. J.

- 26.   04.   1999   na   základe   dlhodobej   neprítomnosti   sudcu   bol   spis   opatrením predsedu súdu pridelený na vybavenie a rozhodnutie JUDr. J. A.

-   05.   05.   1999   súd   vyzval   navrhovateľov,   aby   bližšie   špecifikovali   petit   žaloby   - odpísali 19/5

- 01. 05. 1999 súd doručoval opis návrhu na vyjadrenie odporcom - 22/6 odpísali

- 30. 06. 1999 súd vytýčil termín pojednávania na deň 24. 08. 1999

- nakoľko sa na pojednávaní ospravedlnili navrhovatelia, pojednávanie bolo dročené na deň 05. 10. 1999 - omylom boli volaní žalobcovia nie žalovaní, pojednávanie súd odročil na deň 16. 11. 1999

- na pojednávaní 16. 11. 1999 súd prerušuje konanie do právoplatnosti ukončenia veci sp. zn. 19C 17/1999 (žalobca 1/Ing. M. S., 2/ J. S., 3/ M. K., 4/ I. K. c/a 1/ Ing. Ž., 2/ A. Ž., 3/ J. V.)

- 16. 11. 1999 súd uznesením konanie prerušil (...)“.

Z chronológie spisu uvedenej vo vyjadrení okresného súdu ďalej vyplýva, že okresný na   pojednávaní   konanom   6.   decembra   2005   rozhodol   rozsudkom,   ktorým   žalobu sťažovateľa zamietol. K následnému priebehu tohto konania uviedol:

„ (...) - 16. 12. 2005 bol rozsudok doručovaný účastníkom konania

- 05. 01. 2006 podal žalobca odvolanie

- dodatkom k rozvrhu práce bol spis pridelený na vybavenie a rozhodnutie dňa 08. 02. 2006 JUDr. L. Z.

- 08. 03. 2006 bol spis predložený Krajskému súdu v Banskej Bystrici

- 21. 06. 2006 krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil

- 11. 09. 2006 krajský súd vrátil spis okresnému súdu - doručovalo sa rozhodnutie účastníkom konania

- 18. 09. 2006 nadobudol rozsudok z 06/12 právoplatnosť

- 25. 09. 2006 bol spis uložený do príručnej registratúry.“

V závere svojho vyjadrenia predseda okresného súdu uviedol, že súhlasí s upustením od verejného ústneho pojednávania v tejto veci v konaní pred ústavným súdom.

Obsah spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené vo vyjadrení jeho predsedu z 10. novembra 2006, a preto ústavný súd poukazuje vo vzťahu k procesným úkonom tohto súdu len na úkony, ktoré považuje za preukázané.

Právny   zástupca   sťažovateľa   vo   svojom   podaní   z   22.   novembra   2006   oznámil ústavnému súdu na základe jeho výzvy, že netrvá na tom, aby sa v predmetnej veci konalo verejné pojednávanie, súhlasí s upustením   od neho a súčasne vyčíslil aj trovy   právneho zastúpenia sťažovateľa.

Ďalším   podaním   z toho   istého   dňa   doručeným   ústavnému   súdu   právny   zástupca sťažovateľa zobral späť sťažnosť v časti návrhu rozhodnutia, v ktorej žiadal, aby ústavný súd okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 398/98 a krajskému súdu v konaní sp. zn. 17 Co 63/2006 prikázal konať bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažnosť v tejto veci pôvodne prijal 10. októbra 2006 na ďalšie konanie III. senát ústavného súdu. Dňa 22. januára 2007 skončilo funkčné obdobie sudcovi spravodajcovi, ktorému   bola   vec   pridelená.   Po   schválení   Rozvrhu   práce   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky   na   rok   2007   a   prerozdelení   vecí   novovymenovaným   sudcom   sa   sudkyňou spravodajkyňou   v tejto   veci   stala   Marianna   Mochnáčová,   ktorá   je   členkou   IV.   senátu. Z uvedeného dôvodu vec prerokoval a vo veci samej rozhodol IV. senát ústavného súdu v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

II.

1. Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna   neistota   neodstráni.   K vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty, dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto   na splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).

Otázku existencie zbytočných   prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu   podľa   právnej   a faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníka   konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98). Tieto tri kritériá zohľadňuje pri namietanom porušení práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).

Predmetom sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo   dôjsť   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   11   C   398/98 a postupom krajského súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 17 Co 63/2006.

a)   Predmetom   posudzovaného   konania   pred   okresným   súdom   je   rozhodovanie o nahradení prejavu vôle na uzavretie kúpnej zmluvy v dôsledku porušenia predkupného práva podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Z obsahu súdneho spisu a z vyjadrení sťažovateľa,   okresného   súdu   a krajského   súdu,   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   skutočnosť, svedčiacu o osobitnej právnej alebo skutkovej zložitosti veci.

b)   Pri   hodnotení   správania   sťažovateľa   ako   účastníka   preskúmavaného   konania ústavný súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by naznačovali, že došlo k takým prieťahom v konaní ktoré by bolo možné pričítať na ťarchu sťažovateľa.

c) Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo k zbytočným prieťahom bol postup okresného súdu i krajského súdu v predmetnej veci.

Zo súvisiaceho súdneho spisu ústavný súd zistil, že uznesením okresného súdu zo 16. novembra 1999 bolo konanie prerušené, pretože súčasne s ním prebiehalo na okresnom súde konanie vedené pod sp. zn. 19 C 17/99, v ktorom sa podľa neho riešila otázka, ktorá mohla mať význam pre rozhodnutie v tejto veci. Sťažovateľ proti tomuto uzneseniu podal odvolanie.   Uznesením krajského súdu   sp.   zn. 11 Co 209/2000 z 28. januára 2000 bolo uznesenie okresného súdu zo 16. novembra 1999 potvrdené.

V súvislosti s prerušením konania už ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v ktorej už vyslovil názor, že:

„Dobu prerušenia konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP na základe procesných úkonov   účastníkov   konania   nemožno   považovať   za   zbytočné   prieťahy,   ktoré   by   boli spôsobené   činnosťou   (nečinnosťou)   súdu   v   občianskoprávnom   konaní.   Platí   to predovšetkým   v   prípadoch,   v   ktorých   je   konanie   prerušené   preto,   lebo   výsledok   iných sporov začatých na podnet účastníka konania (ďalšie žaloby) môže relevantne ovplyvniť výsledok iného sporu, toho, v ktorom konanie bolo prerušené. Osobitne to má význam vtedy, ak spory začne účastník konania v úzkej časovej spojitosti s konaním, v ktorom namieta   zbytočné   prieťahy,   a   tieto   spory   vecne   súvisia   s týmto   sporom,   resp.   môžu ovplyvniť jeho výsledok“ (II. ÚS 422/00).

Podľa § 111 ods. 1 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty podľa tohto zákona.

Okresný   súd   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   11 C   398/98   rozhodol   rozsudkom   zo 6. decembra 2005, ktorým podanú žalobu zamietol. Sťažovateľ podal 5. januára 2006 proti tomuto rozsudku odvolanie. Spis bol následne okresným súdom 8. marca 2006 predložený krajskému súdu. Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 6. septembra 2006.

Vydaním prvostupňového rozhodnutia a jeho doručením (ako aj úkonmi, ktoré musel okresný   súd   vykonať   v   spojitosti   s   podaním   odvolania),   vykonal   okresný   súd   všetky zákonom   predpokladané   a   dovolené   úkony   na   odstránenie   stavu   právnej   neistoty sťažovateľa.   Ďalšie   úkony   alebo   postupy   už   okresný   súd   v čase   doručenia   sťažnosti ústavnému súdu nemohol vykonávať, a preto možno posudzovať záležitosť so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistoty   sťažovateľa   skončila   rozhodnutím   vo   veci   samej   pred   podaním   sťažnosti ústavnému súdu.

Ústavný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal aj zo svojej doterajšej judikatúry, podľa ktorej ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu uplatnená v čase,   keď   k namietanému   porušeniu   označeného   práva   ešte   dochádza   alebo porušenie v tom čase ešte trvá (I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, II. ÚS 204/03, IV. ÚS 102/05). Sťažovateľ namietal   prieťahy   v konaní   okresného   súdu,   ktorý   vo   veci   samej   v okamihu   podania sťažnosti už nekonal.

Z uvedeného   vyplýva,   že   okresný   súd   v čase   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu (6. septembra 2006) už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom, a teda nemohol ani porušovať sťažovateľom v sťažnosti označené   práva.   V čase   doručenia   jeho   sťažnosti   ústavnému   súdu   (6.   septembra   2006) prebiehalo už vo veci sťažovateľa odvolacie konanie na krajskom súde.

K namietanému   porušeniu   v sťažnosti   označených   práv   v konaní   pred   krajským súdom   malo   podľa   sťažovateľa   dôjsť   tým,   že   svoj   rozsudok   z   21.   júna   2006   nezaslal v súlade s § 158 ods. 4 OSP právnemu zástupcovi sťažovateľa v lehote 30 dní od jeho vyhlásenia.

Podľa § 158 ods. 4 OSP ak predseda súdu zo závažných dôvodov nerozhodne inak, rozsudok sa vyhotoví a odošle do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia; vo veciach týkajúcich sa maloletých detí sa rozsudok vyhotoví a odošle do desiatich dní odo dňa jeho vyhlásenia.

Ústavný   súd   v rámci   svojej   judikatúry   vyslovil,   že   pojem   zbytočné   prieťahy obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho - ktorého úkonu sudcu alebo   iného   štátneho   orgánu.   S ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   veci   sa   ani   v týchto prípadoch totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (mutatis mutandis, I. ÚS 11/00).

V prípade,   keď   ústavný   súd   zistí,   že   postup   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto článku   (II.   ÚS   57/01,   III.   ÚS   30/03),   alebo   ho   odmietne   ako   zjavne   neopodstatnený (I. ÚS 17/01,   I.   ÚS   57/01,   I.   ÚS   27/02,   III.   ÚS   199/02,   I.   ÚS   197/03,   I.   ÚS   35/04, I. ÚS 38/04).

Zo   spisového   materiálu   v predmetnej   veci   vyplýva,   že   spis   bol   krajskému   súdu doručený 8. marca 2006 za účelom rozhodnutia o podanom odvolaní. Krajský súd následne uskutočnil dve pojednávania (22. marca 2006 a 21. júna 2006), pričom na druhom z nich v predmetnej   veci   rozhodol.   Okresnému   súdu   bol   spisový   materiál   aj   s rozhodnutím krajského súdu vrátený späť 11. septembra 2006. Na základe pokynu zákonného sudcu z toho istého dňa bolo rozhodnutie krajského súdu doručené účastníkom tohto konania, resp. ich právnym zástupcom.

S ohľadom   na   uvedené   možno   teda   konštatovať,   že   pri   doručovaní   písomného vyhotovenia   rozsudku   z 21.   júna   2006   došlo   v postupe   krajského   súdu   ku   kratšiemu obdobiu nečinnosti v tomto konaní, ktoré však podľa ústavného súdu nemožno považovať za tak významné, aby samo osebe založilo porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. m. m. I. ÚS 35/01, II. ÚS 21/01).

2. Podľa ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej   sťažnosti   vyhovie,   môže   prikázať,   aby   ten,   kto   základné   právo   alebo   slobodu porušil   svojou   nečinnosťou,   vo   veci   konal   podľa   osobitných   predpisov.   V zmysle ods. 4 citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho práva alebo slobody boli porušené, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Keďže   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   a prikázanie   okresnému súdu,   aby   vo   veci   konal,   je   viazané   na   výrok   ústavného   súdu   o namietanom   porušení označeného základného práva (ktoré však v predmetnej veci vyslovené nebolo), ústavný súd sa pri svojom rozhodovaní uvedenými návrhmi sťažovateľa nezaoberal.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému z účastníkov, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Keďže sťažovateľ v konaní neuspel, ústavný súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa jeho návrhom na úhradu trov konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. marca 2007