znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 328/2010-25

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   7.   decembra   2010 v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika vo veci sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., T., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. I., s. r.   o., Ž.,   v mene ktorej koná advokát JUDr. I.   M., pre porušenie základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   a práva   na prejednanie jej   záležitosti   v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Revúca v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 54/2008 takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.,   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie jej záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd postupom   Okresného   súdu   Revúca   v konaní vedenom   pod sp.   zn. 4 C 54/2008   p o r u š e n é   b o l o.

2. Spoločnosti P., s. r. o., p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e   Okresný súd Revúca p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný   súd   Revúca   j e   p o v i n n ý   uhradiť   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.,   trovy právneho zastúpenia v sume 303,31 € (slovom tristotri eur a tridsaťjeden centov) na účet jej právneho   zástupcu   advokáta   JUDr.   I.   M.   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)   21. septembra 2010 prijal na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., T. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. I., s. r. o., Ž., v mene ktorej koná advokát JUDr. I.   M.,   v   ktorej   namietala porušenie   svojho   základného práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Revúca (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 54/2008.

Sťažovateľka v sťažnosti namietala neprimeranú dĺžku konania o zaplatenie náhrady škody v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 4 C/54/2008. Konanie, v ktorom sťažovateľka namieta prieťahy, začalo jej žalobným návrhom z 5. septembra 2001. Okresný súd v predmetnej veci vydal 17. októbra 2001 platobný rozkaz, ktorý napadol odporca odporom   zaslaným   sťažovateľke   na   vyjadrenie   viac   ako   po   roku   od   jeho   podania. Sťažovateľka   sa   k   odporu   vyjadrila   listom   z   18.   decembra   2002,   v   ktorom   zároveň požiadala konajúci súd o urýchlené nariadenie termínu súdneho pojednávania. V sťažnosti sa   ďalej   uvádza: „Sťažnosťou   zo   dňa   24.   03.   2003   požiadal   navrhovateľ   predsedu konajúceho súdu v súlade s ust. § 17 ods. 1 zákona o štátnej správe súdov o odstránenie zbytočných prieťahov v označenej právnej veci. Tento listom zo dňa 22. 05. 2003 označil našu sťažnosť za odôvodnenú.

Konanie   v   predmetnej   právnej   veci   ďalej   prebiehalo   na   Okresnom   súde Revúca pod sp. zn. 3C/324/2002 a následne na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. RA-3C/324/2002.   Okresným   súdom   Rimavská   Sobota   bolo   vo   veci   rozhodnuté   dňa 29. 07. 2005,   a   to   rozsudkom   sp.   zn.   RA-3C   324/02-171.   Proti   uvedenému   rozhodnutiu podal navrhovateľ aj odporca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 31. 03. 2006, uznesením sp. zn. 41Cob/162/2005-206. Uvedeným uznesením Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

K 1. januáru 2008 prešiel výkon súdnictva z Okresného súdu Rimavská Sobota na Okresný súd Revúca. Predmetné konanie sa na Okresnom súde Revúca vedie pod sp. zn. 4C/54/2008.   Od   prechodu   agendy   Okresného   súdu   Rimavská   Sobota   na   Okresný   súd Revúca nebolo do dnešného dňa vo veci Okresným súdom Revúca nariadené pojednávanie na prejednanie veci, a teda do dnešného dňa konajúci súd v predmetnej veci neuskutočnil nijaký procesné relevantný úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty. Prieťahy, ktoré boli spôsobené príslušným súdom, tak podľa nášho názoru zodpovedajú trvaniu viac ako 940 - tich dní.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:„Právo sťažovateľa – P., s. r. o., T., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní pred Okresným súdom Revúca, sp. zn.:   4C/54/2008   vo   veci   žalobného   návrhu   o   náhradu   škody   805.101,10,-   Sk   (t. j. 26.724,46,-EUR) s prísl. porušené bolo.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   v   súlade   s   čl.   127   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Revúca, sp. zn.: 4C/54/2008 vo veci žalobného návrhu o náhradu škody 805.101,10,- Sk (t. j. 26.724,46,- EUR) s prísl. konať.

Ústavný súd zároveň v súlade s čl. 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v celkovej výške 1.660,- EUR.

Odporca je ďalej povinný uhradiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. I. M., ktorý je vedený..., č. ú.:... titulom trov právneho zastúpenia čiastku 1.056,12,-EUR za 2 úkony právnej pomoci podľa ust. § 10, § 14, § 16, § 18 a § 19 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (prevzatie a príprava zastúpenia, ústavná sťažnosť - pri úkone právnej pomoci 436,54,- EUR, režijnom paušále 7,21,- EUR a DPH 84,31,- EUR).“

Priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   odôvodnila   sťažovateľka skutočnosťou, že podniká a absencia právnej istoty v prerokúvanej veci má pre ňu citeľné následky. Právna neistota je zvýraznená jej „nemalými výdajmi v súvislosti s uplatnením práva (súdny poplatok, trov právneho zastúpenia), samotnou povahou a hodnotou predmetu konania a pretrvávajúcimi prieťahmi v konaní...“.

Okresný   súd   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k   sťažnosti   podaním č. Spr 1567/2010 doručeným ústavnému súdu 15. novembra 2010, v ktorom predseda tohto súdu uviedol prehľad jednotlivých procesných úkonov vykonaných vo veci. O konaní, ktoré sa viedlo pred znovuzriadením okresného súdu, teda o konaní vedenom pred 1. januárom 2008, uviedol, že sa k nemu nevie vyjadriť. K súčasnému stavu konania dodal:

„Po   schválení rozvrhu práce Okresného súdu Revúca dňa 23.   1.   2008 bola vec pridelená zákonnému sudcovi Mgr. P. K. a konanie sa vedie pod sp. zn. 4C/54/2008. Od vymenovania do funkcie sudcu bolo Mgr. P. K. pridelených z Okresného súdu Rimavská Sobota v reg. C - 96 vecí, reg. P - 41 vecí a reg. D - 51 vecí. Priemerný mesačný nápad zákonného sudcu je cca za rok 2008 - 90 vecí, za rok 2009 - 80 vecí a za rok 2010 - 70 vecí.

Zákonný   sudca   sa   náležite venuje práci   a vo   veciach   koná   s ohľadom   na počet pridelených vecí. Veci v registri P je potrebné vybavovať prednostne, nakoľko v týchto veciach je zákonom stanovená lehota na rozhodnutie (napr. § 176 ods. 3 O. s. p., § 180 ods. 6 O. s.o.)

Vzhľadom na náročnosť tejto konkrétnej veci tak po skutkovej, ako aj právnej stránke bolo nevyhnutné sa dôkladne oboznámiť s celým obsahom spisu a to aj s ohľadom na vykonané rozsiahle dokazovanie (spisový materiál obsahuje cca 400 strán).

V predmetnej veci zákonný sudca dňa 23. 8. 2010 nariadil ústne pojednávanie na deň 21. 9. 2010.

Dňa 21. 9. 2010 bolo vo veci rozhodnuté. Proti rozhodnutiu Okresného súdu Revúca sp. zn. 4C/58/2008-413 zo dňa 21. 9. 2010 podal odporca dňa 5. 11. 2010 odvolanie, ktoré bolo dňa 8. 11. 2010 zaslané navrhovateľovi na vyjadrenie.

Spis sp. zn. 4C/54/2008 bude po vrátení z Ústavného súdu SR zaslaný na Krajský súd v Banskej Bystrici na rozhodnutie o podanom odvolaní.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd zisťoval z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 4 C/54/2008 priebeh a stav konania.

Ústavný súd zistil tieto skutočnosti:Konanie začalo 13. septembra 2001 návrhom sťažovateľky na vydanie platobného rozkazu. Dňa 17. októbra 2001 bol súdom vydaný platobný rozkaz č. k. 1 Rob/209/01-14. Proti platobnému rozkazu podal odporca v zákonnej lehote odpor (30. októbra 2001) a vec bola 11. septembra 2002 prevedená do registra C a vedená pod sp. zn. 3 C 324/2002. Odpor odporcu bol sťažovateľke zaslaný na vyjadrenie po viac ako roku od jeho podania – až 26. novembra 2002. Prvé pojednávanie vo veci sa konalo 11. septembra 2003. Vo veci sa ďalej   pojednávalo   14.   októbra   2003,   keď   súd   rozhodol   o   pribratí   znalca   do   súdneho konania. Dňa 27. novembra. 2003 rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici o odvolaní navrhovateľa proti povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Vo veci konajúca sudkyňa dala 9. januára 2004 pokyn na doručenie spisu Okresnému súdu Banská Bystrica pre účely jeho doručenia znalkyni a vypracovania znaleckého posudku. Znalecký posudok   bol   dožiadanému   súdu   doručený   7.   apríla   2004,   pričom   15.   apríla   2004   bolo dožiadanie vybavené a spis so znaleckým posudkom bol vrátený vo veci konajúcemu súdu. Vo veci sa ďalej pojednávalo 8. júna 2004 a 6. septembra 2004, keď bolo opätovne prijaté uznesenie   o   ustanovení   znalca,   keďže   sťažovateľka   nesúhlasila   so   závermi   znaleckého dokazovania a žiadala konfrontáciu alebo vypracovanie znaleckého posudku iným znalcom alebo vedeckým ústavom.

Z   dôvodu   prechodu   súdnictva   a   zrušenia   Okresného   súdu   Revúca   bola vec od 1. januára 2005 prevedená na Okresný súd Rimavská Sobota a vedená pod sp. zn. RA-3C/324/2002.

V súvislosti s opätovným vytvorením Okresného súdu Revúca od 1. januára 2008 bol spis postúpený 2. januára 2008 na tento súd na ďalšie konanie. Po schválení rozvrhu práce Okresného súdu Revúca bola vec 23. januára 2008 pridelená zákonnému sudcovi a konanie sa vedie pod sp. zn. 4 C/54/2008.

V   predmetnej   veci   zákonný   sudca   nariadil   ústne   pojednávanie   na   21.   september 2010. Dňa 21. septembra 2010 bolo vo veci rozhodnuté. Proti rozhodnutiu okresného súdu č. k. 4 C/58/2008-413 podal odporca 5. novembra 2010 odvolanie, ktoré bolo 8. novembra 2010 zaslané navrhovateľovi na vyjadrenie.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna   neistota   neodstráni.   K   vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty, dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto   na splnenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   (I.   ÚS   10/98, III. ÚS 235/09).

Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky garantovať účastníkom súdneho konania právo na prerokovanie ich veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru) je zabezpečiť odstránenie stavu právnej   neistoty   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu   v   primeranej   dobe (III. ÚS 111/04, III. ÚS 11/05).

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu   podľa   právnej   a   faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníkov   konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (II. ÚS 74/97). Tieto tri kritériá zohľadňuje pri namietaní porušenia práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).

1.   Predmetom   posudzovaného   konania   pred   okresným   súdom   je   rozhodnutie o zaplatenie   náhrady   škody   spôsobenej   prevádzkovou   činnosťou   odporcu   na poľnohospodárskej   produkcii   –   rastlinnej   aj   živočíšnej   výrobe   sťažovateľky.   V   tomto prípade ide o konanie, ktoré je skutkovo zložitejšie aj v dôsledku rozdielneho prístupu znalcov k metodike oceňovania náhrad škôd spôsobených emisiami na poľnohospodárskej výrobe. Rozhodnutie súdu záviselo od posúdenia skutočností, na ktoré sa vyžadujú odborné znalosti. Pre objektívne zistenie skutkového stavu bolo potrebné vykonať aj opakované znalecké dokazovanie. Po právnej stránke vec nie je náročná v prípade, že zistený skutkový stav veci náležite objasňuje celý predmet sporu.

2. Ďalším   kritériom,   ktoré ústavný súd posudzoval, bolo správanie sťažovateľky. Ústavný súd nezistil skutočnosti, na základe ktorých by mohol konštatovať, že sťažovateľka svojím konaním vytvorila prekážku, ktorá by bránila okresnému súdu plynule konať vo veci.

3. Ústavný súd konštatuje, že v konaní vedenom na okresnom súde v súčasnej dobe pod sp. zn. 4 C 54/2008 sa prvé dlhšie obdobie nečinnosti v trvaní takmer 13 mesiacov vyskytlo v čase od 30. októbra 2001, keď odporca podal proti platobnému rozkazu odpor, do 26. novembra 2002, keď okresný súd zaslal odpor na vyjadrenie sťažovateľke. Ďalšie obdobie nečinnosti v trvaní takmer 9 mesiacov je potrebné datovať od 23. decembra 2002, keď   sťažovateľka   prostredníctvom   právneho   zástupcu   poskytla   vyjadrenie   k podanému odporu, až do 11. septembra 2003, keď sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie. Okresný súd potom vo veci priebežne konal až do konca roka 2004. Od 1. januára 2005 konal vo veci Okresný súd Rimavská Sobota, ktorý vo veci rozhodol rozsudkom 29. júla 2005. Po podaní odvolania a zrušení rozhodnutia v odvolacom konaní bola vec vrátená na prvostupňový súd na nové konanie a rozhodnutie. Vec bola vrátená na pôvodný okresný súd 2. januára 2008, odkedy ústavný súd konštatuje obdobie nečinnosti v trvaní takmer 2 rokov a 8   mesiacov   až   do   23.   augusta   2010,   keď   okresný   súd   určil   termín   pojednávania   na 21. september 2010, pričom v tento deň vyhlásil aj rozsudok vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Pritom sa usiluje predovšetkým o to, aby sa spor vyriešil zmierne a aby konanie pôsobilo výchovne.

Po   zhodnotení   postupu   okresného   súdu   v   napadnutej   veci   možno   konštatovať príčinnú súvislosť s porušovaním základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Pri sústredenom postupe súdu v posudzovanom konaní bolo možné vo veci rozhodnúť bez zbytočných prieťahov. V čase rozhodovania ústavného súdu nebolo posudzované konanie právoplatne skončené ani po viac ako deviatich rokoch od začatia konania. V tejto súvislosti už ústavný súd judikoval, že ak už konanie trvá neprimerane dlho, má všeobecný súd venovať zvláštnu pozornosť jeho urýchleniu (III. ÚS 146/05).

Ústavný   súd   posúdil   dĺžku   konania   na   okresnom   súde   ako   neprimerane   dlhú a konštatuje, že okresný súd neposkytol sťažovateľke v konaní rýchlu a účinnú ochranu jej práv podľa § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, a preto rozhodol, že okresný súd v tomto konaní porušil základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný súd zistil, že okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom z 21. septembra 2010. Vec bude po vrátení spisu z ústavného súdu postúpená odvolaciemu súdu na rozhodnutie o opravnom prostriedku. Odstránenie stavu právnej neistoty nie je v tomto štádiu konania záležitosťou okresného súdu.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 660 €, čo odôvodnila pretrvávajúcim stavom právnej neistoty.

Ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva   sťažovateľky   a   na   dovŕšenie nápravy porušenia základného práva jej priznal po zohľadnení všetkých okolností prípadu aj primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (bod 2 výroku nálezu).

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Právny zástupca sťažovateľky si uplatnil nárok na náhradu trov v sume 1 056,12 € za dva úkony právnej služby (za prevzatie a prípravu zastúpenia a za podanú ústavnú sťažnosť) v sume 436,54 € za jeden úkon právnej služby, režijný paušál 2 x 7,21 € a daň z pridanej hodnoty v sume 84,31 € v zmysle § 10, § 14, § 16, § 18 a § 19 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle § 11 ods. 2 citovanej vyhlášky v sume 120,23 € za jeden úkon a dva režijné paušály v sume 7,21 € za jeden režijný paušál. Suma 254,88 € sa v tomto prípade zvyšuje o 19 % daň z pridanej hodnoty, t. j. o 48,43 €. Trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú preto celkovú sumu 303,31 € (bod 3 výroku nálezu).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2010