znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 328/08-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. októbra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť J. S., D., zastúpenej advokátom Mgr. J. G., D., vo veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 282/00 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. S.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júna 2008 doručená   sťažnosť   J.   S.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   14   C 282/00.   Sťažovateľka   namieta prieťahy   v uvedenom   konaní   v období   od   vydania   nálezu   ústavného   súdu   sp.   zn. II. ÚS 382/06 z 21. decembra 2006.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vidí sťažovateľka okrem opísaného skutkového stavu od začatia predmetného konania v tom, že „Okresný súd Trnava po vyššie zmienenom rozhodnutí ústavného súdu síce vo veci začal konať, ale následne sa postup v konaní 14 C 282/00 dostal do takého istého štádia ako pred rozhodnutím ústavného súdu, teda vo veci opätovne vznikli a stále trvajú prieťahy v konaní.

Vo veci bolo určené pojednávanie na deň 12. 1. 2007, na ktorom pojednávaní bol vypočutý súdny znalec Ing. R. J. a pojednávanie bolo odročené na deň 23. 2. 2007, tento termín pojednávania bol však zrušený. Medzičasom súd vydal uznesenie 14 C 282/2000 zo dňa 31. 1. 2007 o priznaní znalečného súdnemu znalcovi. Ďalšie pojednávanie bolo určené až na deň 12. 9. 2007, pričom aj tento termín pojednávania bol zrušený a uskutočnilo sa až pojednávanie vytýčené na deň 24. 10. 2007, ktoré bolo odročené na deň 28. 11. 2007 z dôvodu potreby vypracovania písomného vyhotovenia uznesenia o pripustení úpravy návrhu. Následne mi   aj   súd   doručil   dňa   5.   11.   2007   uznesenie   14 C 282/2000-220   zo   dňa   24. 10.2007 o pripustení zmeny návrhu v časti petitu. Keďže uvedené rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť   a   vykonateľnosť   do   28.   11.   2007,   okresný   súd   zrušil   telefonicky   termín pojednávania určený na deň 28. 11. 2007. (...)

Od   uvedeného   času   nebol   vo   veci   vytýčený   termín   pojednávania   a   ani   sa   mi nepodarilo zistiť stav veci resp. časový predpoklad vytýčenia termínu pojednávania.“

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti sťažovateľka vo svojom návrhu - výroku rozhodnutia   (petite)   žiada,   aby   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   jej   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   14   C   282/00   a   prikázal   okresnému   súdu   konať   v   uvedenej   veci bez zbytočných   prieťahov.   Zároveň   sťažovateľka   požaduje   priznanie   primeraného finančného zadosťučinenia v sume 120 000 Sk a úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov (I. ÚS 56/03, II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02).

Právny názor ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti vychádza z toho, že konanie bolo síce začaté v roku 2000 a ani po viac ako 8 rokoch nie je právoplatne skončené,   ale   uvedený   stav   je   však   potrebné   posudzovať   komplexne   a do   úvahy   treba zobrať predovšetkým skutočnosť, ako okresný súd postupoval v čase po vydaní ostatného nálezu vo veci sp. zn. II. ÚS 382/06 z 21. decembra 2006, ktorým mu ústavný súd uložil povinnosť konať bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh, ako aj z vyjadrenia všeobecného súdu zistil,   že   v období   po   vydaní   nálezu   do   dňa   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   konal okresný súd plynulo a bez zbytočných prieťahov.

Okresný súd už na pojednávaní 12. januára 2007 vypočul súdneho znalca, 31. januára 2007 priznal odmenu znalcovi a aj keď ďalšie pojednávania určené na február a september sa   nekonali,   ďalšie   pojednávanie   sa   uskutočnilo   v októbri   2007   a   bolo   odročené   na 28. november 2007 za účelom vypracovania uznesenia o pripustení úpravy návrhu petitu. Toto   uznesenie   bolo   sťažovateľke   doručené   5.   novembra   2007. Podľa   informácie z okresného   súdu   vec   sťažovateľky   bola   odstúpená   na   ďalšie   konanie   (podľa   zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov   Slovenskej republiky a o zmene zákona č.   99/1963 Zb. Občiansky súdny   poriadok v znení   neskorších   predpisov   a dopĺňa   zákon   Slovenskej   národnej   rady   č.   71/1992   Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov) Okresnému súdu Piešťany, kde je vec od 1. januára 2008 vedená už pod sp. zn. 4 C 286/2008.

Takýto postup okresného súdu počas 12 mesiacov od vydania nálezu nesvedčí o tom, že by vznikla situácia, ktorá by signalizovala zbytočné prieťahy spôsobené nečinnosťou okresného súdu v danom spore, a tým aj možnosť porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Navyše ústavný súd k tomu poznamenáva, že v čase podania sťažnosti ústavnému súdu 26. júna 2008 sa už vec 6 mesiacov nenachádzala na okresnom súde, ale na Okresnom súde   Piešťany, ktorého   nečinnosť   pred   ústavným   súdom   sťažovateľka   v sťažnosti   vôbec nenamietala.   Podľa   stabilnej   judikatúry   ústavného   súdu   (IV.   ÚS   96/02)   sa   ochrana základného práva vrátane práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov poskytuje v konaní pred ústavným súdom   len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie práva označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) trvalo alebo ešte   pretrváva.   Ak   v čase   prerokovávania   sťažnosti   na   ústavnom   súde   už   nedochádza k porušovaniu   označeného   práva,   ústavný   súd   môže   sťažnosť   odmietnuť   ako   zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie.

Na   základe   týchto   skutkových   okolností   a   obsahu   sťažnosti   ústavný   súd   dospel k záveru, že sťažnosť proti postupu okresného súdu je zjavne neopodstatnená, a preto ju odmietol už po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľka je navyše zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, ktorý pozná náležitosti sťažnosti v konaní pred ústavným súdom pri individuálnej ochrane základných práv a slobôd obsiahnuté v § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde. Keďže sťažnosť v tejto časti neobsahovala riadne odôvodnenie a vykonateľný petit (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde), ústavný súd ju mohol odmietnuť aj pre nedostatok náležitostí predpísaných zákonom (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

To   však   neznamená,   že   ústavný   súd   sa   už   v budúcnosti   nebude   môcť   zaoberať prípadným porušením základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v uvedenej veci, avšak len pri splnení všetkých zákonných predpokladov a náležitostí návrhu na začatie konania pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok

V Košiciach 14. októbra 2008