znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 327/09-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. októbra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť V. Č., V., zastúpeného advokátom JUDr. M. S., Advokátska kancelária, K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice – okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 1115/1987 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť   V.   Č.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice – okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 1115/1987   p r i j í m a   na ďalšie konanie.

2. Sťažnosť V. Č. vedenú pod sp. zn. III. ÚS 327/09   s p á j a na spoločné konanie s vecou vedenou pod sp. zn. III. ÚS 283/09, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 283/09.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. septembra 2009 doručená sťažnosť V. Č., V. (ďalej len „sťažovateľ“, resp. „sťažovateľ v 32. rade“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Košice – okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 1115/1987.

Sťažovateľ je právnym nástupcom po nebohom J. Č., ktorý bol v pôvodnom návrhu označený ako odporca v 12. rade. Konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam začalo pred okresným súdom ešte 27. novembra 1987.

Sťažnosť   obsahuje   podrobnú   chronológiu   procesných   úkonov   konania   a vyplýva z nej, že predmetné konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené. Sťažovateľ podal 27. júla 2009   predsedovi   okresného   súdu   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní,   ktorú   tento   listom č. Spr 2077/09 z 27. augusta 2009 vyhodnotil ako dôvodnú, nakoľko sa jedná o „reštančnú vec“. Posledným úkonom vykonaným okresným súdom bolo určenie termínu pojednávania na 8. október 2009.

Sťažovateľ   sa   domnieva,   že   jeho   vec   týkajúca   sa   určenia   vlastníckeho   práva k nehnuteľnosti nie je ani skutkovo ani právne zložitá a nevymyká sa bežnej rozhodovacej činnosti   súdov.   V sporoch   uvedeného   charakteru   sa   používa   právna   úprava   obsiahnutá v zákone   č.   40/1964   Zb.   Občiansky   zákonník v   znení   neskorších   predpisov,   pričom interpretácia   a aplikácia   tejto   právnej   úpravy   je   stabilizovaná   v rozsiahlej   judikatúre všeobecných   súdov.   Zdĺhavosť   konania   nie   je   preto   možné   v uvedenom   prípade odôvodňovať zložitosťou veci.

Z hľadiska   povahy   veci   považuje   sťažovateľ   prejednávanú   vec   za   mimoriadne citlivú, pretože stav právnej neistoty týkajúci sa určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti „ovplyvňuje životnú situáciu účastníkov konania predovšetkým aj z toho dôvodu, že ide o spor medzi rodinnými príslušníkmi a susedmi v rámci jednej dediny.“

Sťažovateľ je presvedčený, že neprimeranú dĺžku konania nemožno pripísať na vrub jeho správania, ale je to samotný súd, ktorý spôsobil zbytočné prieťahy v konaní.

Ďalej   argumentuje,   že   aj   keď   bolo   vo   veci   nariadených   množstvo   pojednávaní a vykonaných   množstvo   procesných   úkonov,   je   toto   konanie   poznačené   zbytočnými prieťahmi v dôsledku neefektívnej činnosti súdu.

V závere sťažovateľ poukazuje na 22 ročnú dĺžku vedeného konania, ktorú považuje za   neprimeranú,   a v závere   preto   navrhuje   ústavnému   súdu,   aby   nálezom   rozhodol o vyslovení porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 10 C 1115/1987, prikázal okresnému súdu konať ďalej bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 22 000 € a zaviazal okresný súd k úhrade trov konania sťažovateľa.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“),   ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde predbežne prerokoval, preskúmal, či obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde (§ 20 a § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Keďže   nezistil   nedostatky   v zákonom   predpísaných   náležitostiach   sťažnosti   a ani dôvody na jej odmietnutie, pričom otázku opodstatnenosti tvrdení v nej obsiahnutých treba posúdiť v konaní vo veci samej, prijal sťažnosť na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde (bod 1 výroku).

Zo spisov ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 283/09 a sp. zn. III. ÚS 327/09 vyplýva, že sťažnosti   sťažovateľov   vedené   pod   uvedenými   spisovými   značkami   spolu   právne a skutkovo súvisia.

Podľa ustanovenia § 31a zákona o ústavnom súde, ak tento zákon neustanovuje inak a povaha   veci   to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

Podľa   ustanovenia   § 112   ods.   1 OSP môže ústavný   súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Predmet konania o sťažnosti sťažovateľa skutkovo a právne súvisí s vecou vedenou na ústavnom súde pod sp. zn. III. ÚS 283/09, preto ústavný súd rozhodol o spojení vecí tak, ako je to uvedené v bode 2 výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. októbra 2009