znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 327/06-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. apríla 2007 v senáte zloženom   z predsedu   Jána   Auxta   a zo   sudcov   Ľubomíra   Dobríka   a Rudolfa   Tkáčika prerokoval   sťažnosť   V.,   a.   s.,   B.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   M.   M.,   Advokátska kancelária, B., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jej práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 346/04, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo V, a. s., B., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 346/04   p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava I   p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 346/04 konal bez zbytočných prieťahov.

3. V., a. s., B., p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý   zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

  4. V., a. s., B., p r i z n á v a   úhradu trov konania v sume 6 888 Sk (slovom šesťtisícosemstoosemdesiatosem   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   I p o v i n n ý   zaplatiť   na   účet   jej   advokáta   JUDr.   M.   M.,   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. III. ÚS 327/06-10 z 10. októbra 2006 prijal na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   sťažnosť   V.,   a.   s.,   B.   (ďalej   len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   a práva   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 346/04.

Sťažovateľka uviedla, že 10. mája 2004 podala okresnému súdu proti odporcovi H., a. s. (ďalej len „odporca“), návrh na začatie konania vedeného pod sp. zn. 26 Cb 346/04   o   zaplatenie   čiastky   188   757   Sk   s príslušenstvom. Z   dôvodu   pretrvávajúcej nečinnosti vo veci podala sťažovateľka 5. júna 2006 sťažnosť na prieťahy adresovanú predsedovi   okresného   súdu.   Podľa   sťažovateľky   v uvedenom   konaní   vznikli zbytočné prieťahy trvajúce približne dva roky   a vytvárajúce stav právnej neistoty v oblasti jej majetkových práv a vzhľadom na správanie súdu nie je podľa nej možné predpokladať,   že   v krátkom   čase   dôjde   k ich   odstráneniu.   Z týchto   dôvodov sťažovateľka   požiadala   aj   o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume 30 000 Sk.

Na   základe   týchto   skutočností   sťažovateľka   ústavnému   súdu   navrhla,   aby   vydal nasledovný nález :

„1.   Základné   právo   sťažovateľa   spoločnosti   V.,   a.   s.   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod spis. zn. 26 Cb 346/04 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I prikazuje,   aby   v konaní   vedenom   pod   spis.   zn. 26 Cb 346/04 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi spoločnosti V., a.s. priznáva finančné zadosťučinenie 30.000,- Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   I   povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Sťažovateľovi   spoločnosti   V.,   a.s.   priznáva   úhradu   trov   konania,   ktoré   je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. M. M. do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   právneho   zástupcu sťažovateľky a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie a predsedu okresného súdu aj na vyjadrenie k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľky a predseda okresného súdu oznámili, že netrvajú na konaní ústneho pojednávania, a preto ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde od neho upustil.

Okresný súd zastúpený jeho predsedom v liste z 22. novembra 2006 poukázal na skutočnosť, že sťažovateľka podala 5. júna 2006 sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá bola listom zo dňa 17. júla 2006 vybavená, a zákonná sudkyňa bola požiadaná o bezprieťahové konanie vo veci.

Vo vyjadrení okresný súd ďalej uviedol, že: „... Listom zo dňa 31. 03. 2005 v súlade s vtedy platným Občianskym súdnym poriadkom zákonná sudkyňa oznámila účastníkom, že termín pojednávania bude stanovený na rok 2008 po vypracovaní Rozvrhu práce na rok 2008.   Oznámenie   bolo   doručené   dňa   04.   05.   2005   /ust.   §   372   k ods.   1   O.   s.   p.   vtedy platného/.

Po   podaní   sťažnosti   zákonná   sudkyňa   dňa   31.   07.   2006   stanovila   termín pojednávania na deň 10. 10. 2006 z dôvodu neprimerane vysokého počtu vybavovaných vecí v oddelení. Vyjadrenie bolo doručené súdu dňa 03. 10. 2006“. (...)

„Ako to vyplýva z priebehu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 26 Cb 346/04 došlo k prieťahom v konaní od 08. 09. 2004 /kedy bola vec prevedená do registra Cb/ do 31. 07. 2006 /kedy bol stanovený termín pojednávania/, subjektívne zavinenie sudkyne zistené nebolo.

V oddelení zákonnej sudkyne v súlade s Občianskym súdnym poriadkom sa vybavuje vysoký počet pridelených vecí popri priebežnom mesačnom nápade nových vecí.

S poukazom   na   uvedené   si   dovoľujeme   navrhnúť   váženému   Ústavnému   súdu Slovenskej   republiky,   aby   bola   vzatá   na   vedomie   skutočnosť,   že   súd   konal   v súlade s platnými právnymi predpismi s ohľadom na množstvo vecí vybavovaných v oddelení. V prípade,   že   ÚS   SR   dospeje   k záveru,   že   bolo   porušené   základné   právo   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   navrhujeme,   aby   ÚS   SR   zvážil   priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľovi z dôvodu, že vo veci sudkyňa v súčasnosti koná bez zbytočných prieťahov.“

Právny   zástupca   sťažovateľky   v liste   z 8.   novembra   2006   vyčíslil   trovy právneho   zastúpenia   v sume   6   887,70   Sk   a v ďalšom   liste   z 19.   marca   2007 k vyjadreniu okresného súdu uviedol, že sa nestotožňuje s jeho hodnotením postupu zákonnej sudkyne, podľa ktorého konala v súlade so zákonom, ak v liste z 31. marca 2005 oznámila sťažovateľke, že termín pojednávania v danej veci bude stanovený na rok 2008   po   vypracovaní   rozvrhu práce   na   rok   2008.   K aktuálnemu   stavu   konania vedenému   okresným   súdom právny   zástupca   sťažovateľky uviedol,   že   nariadenie a konanie   pojednávania   10.   októbra   2006   je   vnímané   pozitívne,   avšak   nasledujúce, nariadené   na   8.   december   2006,   sa   už nekonalo a nedošlo   ani k nariadeniu   ďalšieho pojednávania.

II.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. 26 Cb 346/04 ústavný súd zistil tieto skutočnosti:

Konanie sa začalo dňa 10. mája 2004 doručením návrhu sťažovateľky na začatie konania proti odporcovi o zaplatenie sumy 188 757 Sk s príslušenstvom.

Okresný   súd   v tejto   veci   14.   júna   2004   vydal   platobný   rozkaz   sp.   zn. ROB/1287/04, proti ktorému podal odporca 23. júla 2004 v zákonom stanovenej lehote odpor.

Okresný súd 31. marca 2005 oznámil účastníkom konania, že termín pojednávania v danej veci bude stanovený na rok 2008 po vypracovaní rozvrhu práce na rok 2008.

Podaním z 13. apríla 2005 označeným ako „Žiadosť o nariadenie pojednávania" požiadala sťažovateľka okresný súd o nariadenie pojednávania vo veci, resp. o oznámenie termínu pojednávania.

Sťažovateľka podala dňa 5. júna 2006 sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní adresovanú predsedovi okresného súdu, v ktorej ho súčasne požiadala, aby v prípade, ak   zistí,   že   táto   sťažnosť   je   dôvodná,   prijal   opatrenia   a zabezpečil   ich   vykonanie na odstránenie zistených nedostatkov.

Predseda   okresného   súdu   podaním   sp.   zn.   Spr.   2082/06   z   5.   júla   2006 sťažovateľke oznámil,   že   z   dôvodu   nutnosti   zabezpečiť spisový   materiál na naštudovanie, ako i z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti, nebolo možné vybaviť jej   sťažnosť   na   prieťahy   v   zákonom   stanovenej   lehote,   a   preto   predĺžil   lehotu   na   jej vybavenie do 24. júla 2006.

V neskoršej   odpovedi   na   sťažnosť   na   prieťahy   zo   17.   júla   2006   predseda okresného súdu okrem iného uviedol, že po oboznámení sa so súdnym spisom dospel k záveru,   že   sťažnosť   je   dôvodná   a   vo   veci   bol   zistený   prieťah   v   konaní od 8. septembra   2004,   keď   bola   táto   vec,   pôvodne   vedená   pod   sp.   zn. 1 Rob 1287/2004, prevedená do registra Cb pod sp. zn. 26 Cb 346/2004.

Okresný   súd   dňa   31.   júla   2006   nariadil   pojednávanie   na   10.   október   2006. Dňa 3. októbra 2006 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného k meritu veci. Pojednávanie konané 10. októbra 2006 bolo odročené na 8.   december   2006.   Právny   zástupca   žalovaného   splnil   povinnosť   uloženú   na pojednávaní podaním z 20. októbra 2006 a právny zástupca sťažovateľky doručil dňa 3. novembra 2006 súdu vyjadrenie v predmetnej veci.

Pojednávanie   nariadené   na   8.   december   2006   sa   nekonalo   a v nasledujúcom období už nie sú zaznamenané žiadne úkony súdu.

III.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej   judikatúry,   podľa   ktorej   účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu   právnej neistoty, v ktorej   sa nachádza osoba domáhajúca   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa právna neistota   osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (napr. II. ÚS 219/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   podľa   svojej   konštantnej   judikatúry   (napr.   II.   ÚS   813/00, IV. ÚS 74/02) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj povahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Predmetom   konania,   v ktorom   sťažovateľka   namieta   zbytočné   prieťahy,   je zaplatenie   dlžnej   sumy   vyplývajúce   z obchodno-právneho   vzťahu.   Vec   patrí   do   bežnej súdnej agendy všeobecných súdov a nemožno ju hodnotiť ako právne alebo fakticky zložitú.

2. Posúdením   správania   sťažovateľky   ako   účastníčky   konania   v rámci   druhého kritéria ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mohla byť zohľadnená ako jedna z príčin namietaných zbytočných prieťahov v konaní. Sťažovateľka sa dožadovala na súde nariadenia   pojednávania   vo   veci,   pojednávania   konaného   10.   októbra   2006   sa   riadne zúčastnila   a využila aj možnosť podať predsedovi súdu sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

3.   V rámci   vyhodnotenia   tretieho   kritéria   ústavný   súd   zistil,   že   okresný   súd   od 8. septembra 2004 až do konania prvého (a zatiaľ jediného) pojednávania 10. októbra 2006 vo   veci   samej   neurobil   žiadny   úkon   smerujúci   k jej   prerokovaniu   a rozhodnutiu.   Túto nečinnosť súdu označil ako prieťahy v konaní aj samotný okresný súd vo svojom vyjadrení z 22. novembra 2006.

Uvedenú nečinnosť okresného súdu a jeho oznámenie z 31. marca 2005 účastníkom konania,   že   termín   pojednávania   bude   určený   až   v roku   2008,   nemožno   považovať   za postup, ktorý by bol v súlade s ustanovením § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktoré   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a ani v súlade s ustanovením § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého, len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Obranu okresného súdu, ktorý poukázal na vysoký počet pridelených vecí v oddelení konajúcej sudkyne ústavný súd nemohol akceptovať.

V súlade s judikatúrou ústavného súdu nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní   (III.   ÚS   17/02).   Námietka   okresného   súdu   nemá   povahu   okolnosti,   ktorá   by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu   za rozhodnutie vo veci. Tieto okolnosti ústavný   súd   nezohľadňuje   v súvislosti   s pozitívnym   záväzkom   štátu   zabezpečiť   právo občana na súdne konanie bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   nečinnosti   okresného   súdu   trvajúcu   viac   ako   25 mesiacov   a   prihliadnuc   tiež   na   aktuálny   stav   konania   (pojednávanie   nariadené   na 8. december   2006   sa   nekonalo   a okresný   súd   vo   veci   naďalej   nekonal   minimálne   do 21. marca   2007,   kedy   bolo   ústavnému   súdu   doručené   vyjadrenie   právneho   zástupcu sťažovateľky)   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom   pod sp.   zn. 26   Cb   346/2004 bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal.

Pretože namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti právoplatne   skončené,   ústavný   súd   prikázal   okresnému   súdu,   aby   vo   veci   vedenej   pod sp. zn. 26 Cb 346/04 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ako aj podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný   súd   na   žiadosť   osoby,   ktorej   práva   boli   porušené,   rozhodnúť   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie 30 000 Sk s odôvodnením, že toto je protihodnotou utrpenej nemajetkovej ujmy za približne dva roky trvajúce zbytočné prieťahy v konaní vytvárajúce stav právnej neistoty sťažovateľky v oblasti jej majetkových práv.

Ústavný   súd   pri   určení   finančného   zadosťučinenia   posudzoval   všetky   okolnosti prípadu,   najmä dĺžku   obdobia   súvislej   nečinnosti   okresného   súdu   do   nariadenia   prvého pojednávania, ako aj povahu prerokúvanej veci a dospel k záveru, že v danom prípade suma 30 000 Sk je pre sťažovateľku primeraná za ujmu, ktorú utrpela.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd podľa   § 36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   rozhodol   o úhrade   trov konania sťažovateľky uplatnených v sťažnosti, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním v konaní pred ústavným súdom advokátom JUDr. M. M. Právny zástupca tieto trovy v liste z 8. novembra 2006 vyčíslil v sume 6 887,70 Sk za dva úkony právnej služby a dvakrát režijný paušál. Ústavný súd trovy právneho zastúpenia priznal v súlade s § 1   ods. 3,   § 11   ods. 2,   § 14   ods. 1   písm. a)   a   c),   § 16 ods. 3   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   za   dva   úkony   právnej služby   (dvakrát   2 730 Sk   vychádzajúc z výpočtového   základu   16 381 Sk   pre   rok   2006) a dvakrát režijný paušál 164 Sk za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné) vrátane dane z pridanej hodnoty.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) podľa výroku rozhodnutia.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. apríla 2007