znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 326/09-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   7.   októbra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť MVDr. J. Ch., Ž., zastúpeného advokátom JUDr. R. S., D., vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Obvodného pozemkového úradu v Ž. v konaní o navrátenie vlastníctva k pozemkom vedenom pod sp. zn. ObPÚ 2009/00592 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MVDr.   J.   Ch. o d m i e t a   pre   nedostatok právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júla 2009 doručená   sťažnosť   MVDr.   J.   Ch.,   Ž.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo   veci   namietaného porušenia základného práva   na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov zaručeného čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej len „ústava“)   postupom   Obvodného pozemkového úradu v Ž. (ďalej len „obvodný pozemkový úrad“) v konaní o navrátenie vlastníctva k pozemkom vedenom pod sp. zn. ObPÚ 2009/00592.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ si na obvodnom pozemkovom úrade uplatnil 30. decembra   2004   reštitučný   nárok   podľa   zákona   č.   503/2003   Z.   z.   o   navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších   predpisov.   Žiadosť   bola   na   obvodnom   pozemkovom   úrade   zaregistrovaná pod č.: 2004/03211.

Sťažovateľ zmluvou o postúpení práv z 23. apríla 2009 postúpil všetky svoje práva a povinnosti   vyplývajúce   zo   žiadosti   na   svojho   vnuka   T.   B.,   ktorý   ďalej   splnomocnil na zastupovanie   v   konaní   pred   obvodným   pozemkovým   úradom   advokáta,   ktorý je aj právnym   zástupcom   sťažovateľa   v   tomto   konaní   pred   ústavným   súdom.   Právny zástupca podal 18. mája 2009 obvodnému pozemkovému úradu sťažnosť pre nečinnosť. Obvodný   pozemkový   úrad   listom   z   19.   mája   2009   T.   B.   oznámil,   že postúpenie   práv neakceptuje a naďalej za účastníka konania považuje sťažovateľa.

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti okrem iného uviedol:„Následne   porušovateľ   v   predmetnej   reštitučnej   veci   vydal   prvú   výzvu   zo   dňa 21. 05. 2009, v ktorej vyzval sťažovateľa, aby svoj reštitučný nárok doplnil o chýbajúce náležitosti   a   zároveň   vydal   rozhodnutie   č.:   ObPÚ   2009/00592-5   zo   dňa   21.   05.   2009, v ktorom   rozhodol   o   prerušení   konania   na   dobu   3   mesiacov   za   účelom   zadováženie predmetných dokladov, o ktoré žiadosť treba doplniť.

Dňa 01.   06.2009 porušovateľ   zároveň rozhodol aj o podanej sťažnosti a to tak, že sťažnosť podanú JUDr. R. S.– advokátom ako splnomocneným zástupcom T. B. vzhľadom na neakceptovanie postúpenia práv považuje za neopodstatnenú.

Dňa 15. 06. 2009 podal právny zástupca JUDr. R. S. opätovne sťažnosť na nečinnosť porušovateľa ako správneho orgánu a na vzniknuté prieťahy v konaní, pričom predložil porušovateľovi   plnomocenstvo   zo   dňa   29.   04.   2009,   v   ktorom   sťažovateľ   splnomocnil v plnom rozsahu svojho vnuka T. B. s tým, že splnomocnený zástupca môže v rovnakom rozsahu splnomocniť aj tretie osoby. T. B. ako splnomocnený zástupca plnomocenstvom zo dňa 30. 04. 2009 splnomocnil na zastupovanie JUDr. R. S. Na túto sťažnosť zo dňa 15. 06.   2009   porušovateľ   odpovedal   listom   zo   dňa   01.   07.   2009   tak,   že   riaditeľka porušovateľa   uviedla,   že   sťažnosť   je čiastočne   opodstatnená,   avšak   vzhľadom   na   veľké množstvo   uplatnených   reštitučných   nárokov   je   problematické   dodržiavať   zákonom stanovené lehoty na vybavenie.“

Podľa sťažovateľa obvodný pozemkový úrad tým, že „Odo dňa podania žiadosti, t. j. dňa   30. 12. 2004   až   do   dňa   vydania   Porušovateľ   za   toto   obdobie   nevydal   vo   veci ŽIADNE rozhodnutie, nevyzval účastníka na doplnenie svojej žiadosti, nevykonal žiadne úkony...“, svojím postupom v tejto veci porušil ustanovenia § 3 ods. 1 až 3 a § 49 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

Sťažovateľ   tiež   tvrdí,   že „Porušovateľ   tým,   že   vo   veci   počas   niekoľkých   rokov bezdôvodne   nekonal   hrubým   spôsobom   zasiahol   do   základného   práva   sťažovateľa garantovaného v čl. 48, ods. 2 Ústavy SR a to právo ne prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.   Tým,   že   porušovateľ   vo   veci   nekonal   a   to   bezdôvodne,   spôsobil   tým vo veci zbytočné prieťahy. Napokon aj spisová značka (ObPÚ 2009/00592-5) je jasným dôkazom   toho,   že   porušovateľ   sa   žiadosťou   začal   riadne   zaoberať   až   v   roku   2009!!! To, že reštitučných nárokov je uplatnených viacero však nie je dôvod na to, aby porušovateľ vo veci nekonal až takmer 4 a pol roka bez toho, aby čo i len oboznámil sťažovateľa so stavom vybavovania jeho žiadosti.“.

V   závere   sťažnosti   sťažovateľ   navrhuje,   aby   o   jeho   sťažnosti   ústavný   súd   takto rozhodol:

„1. Ústavnej sťažnosti sa vyhovuje.

2. Základné právo sťažovateľa priznané v čl. 48, ods. 2 Ústavy SR bolo porušené postupom Obvodného pozemkového úradu v Ž., č. konania: ObPÚ 2009/00592-5.

3. Obvodnému pozemkovému úradu prikazuje, aby v konaní vedenom pod č.: ObPÚ urýchlene konal bez zbytočných prieťahov.

4. Sťažovateľovi MVDr. J. Ch. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- € (slovom   dvadsaťtisíc   eur),   ktoré   mu   je   Obvodný   pozemkový   úrad   Ž.   povinný   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

5. Obvodný pozemkový úrad Ž. je ďalej povinný uhradiť sťažovateľovi MVDr. J. Ch. trovy   právneho   zastúpenia   podľa   §   11,   ods.   2   vyhlášky MS SR   č.   655/2004   Z.   z. a to za nasledujúce   2   úkony   právnej   pomoci   za rok 2009 v celkovej   výške   292,62,- € vrátane DPH:   1.   prevzatie   a   príprava   zastúpenia   vo výške   116,-   €,- (+   19   %   DPH) + 6,95,- € (+ 19 % DPH) réž. paušál, 2. vypracovanie a podanie ústavnej sťažnosti vo výške 116,- € (+ 19 % DPH) + 6,95,- € réž. paušál (+ 19 % DPH), ktoré je porušovateľ povinný   zaplatiť   na   účet   advokáta   JUDr.   R.   S.   do dvoch   mesiacov   od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústava podľa už citovaného čl. 127 ods. 1 podmieňuje právomoc ústavného súdu na konanie   o   sťažnostiach   fyzických   osôb   a   právnických   osôb   zistením,   že   ochranu tam uvedeným právam a slobodám neposkytuje iný súd. V opačnom prípade ústavný súd nemá dostatok právomoci na poskytnutie takejto ochrany a predbežne prerokúvanú sťažnosť musí odmietnuť (ide o tzv. princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu).

Skutočnosť,   že   sťažovateľ   namieta   porušenie   označeného   základného   práva postupom obvodného pozemkového úradu ako prvostupňového správneho orgánu, privádza ústavný súd k záveru o nedostatku právomoci na preskúmavanie takého postupu. Ak sa totiž fyzická   osoba   alebo   právnická   osoba   domnieva,   že   orgán   verejnej   správy   nekoná bez vážneho   dôvodu   spôsobom   ustanoveným   príslušným   právnym   predpisom   tým, že je v konaní nečinný, môže sa podľa § 250t ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) domáhať na všeobecnom súde,   aby tento vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci   konať a rozhodnúť. V prípade   sťažovateľa   teda   existoval   iný   súd   oprávnený   poskytnúť   ochranu   jeho základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov i právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote.

Existencia   právomoci   všeobecného   súdu   vylučuje   právomoc   ústavného   súdu poskytovať   ochranu   základnému   právu   sťažovateľa,   preto   bolo   potrebné   predloženú sťažnosť odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   sa   už   ústavný   súd   nezaoberal nedostatkami   formulácie   petitu   predloženej   sťažnosti   ani   ďalšími   požiadavkami formulovanými sťažovateľom v sťažnostnom návrhu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. októbra 2009