znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 326/07-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. decembra 2007 predbežne prerokoval   sťažnosť   J.   P.,   P.,   vo   veci   namietaného porušenia   jeho práva   na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   uznesením   Okresného   súdu   Poprad   sp. zn. 12   C   110/2006 z 13. decembra   2006,   ako   aj   uznesením   Krajského   súdu   v Prešove   sp. zn.   13   Co   4/07 z 31. januára 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. P. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. apríla 2007 doručená sťažnosť (doplnená 8. júna 2007) J. P., P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie   svojho   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 12 C 110/2006 z 13. decembra 2006, ako aj uznesením   Krajského   súdu   v Prešove   (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp.   zn.   13   Co   4/07 z 31. januára 2007.

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 11. septembra 2006 okresnému súdu „Žalobu pre nezákonné uzavretie Poistnej zmluvy na bytový dom C.“.

V podanej   sťažnosti   sťažovateľ   uviedol: „11.   septembra   2006   som   doručil   súdu žalobu,   ktorou   som   sa   domáhal   zrušenia   tejto   poistnej   zmluvy   a navrátenie   veci   do predošlého stavu. Okresný súd ma vyzval na opravenie a doplnenie podania do 15 dní od doručenia.   Vzhľadom na to,   že Bytový   podnik   mi   nedoručil   kópiu poistnej   zmluvy,   ani žiadnu informáciu o tejto poistke a potrebné informácie som získal až dodatočne tesne pred uplynutím lehoty, bez vlastného zavinenia nemohol som dodržať lehotu a chýbal mi jeden deň.   Na   základe   tejto   skutočnosti   Okresný   súd   rozhodol,   že   návrh   odmieta.   Týmto uznesením Okresného súdu bolo porušené moje právo na lehotu 10 dní, pretože stanovenú lehotu má mať dotknutá strana pre seba rozmyslenie si konceptu podania a na prípravu požadovaných vecí, ktoré už má u seba, a nielen na prácne zadovažovanie si dokumentov, aj keď je táto lehota predlžená na 15. “

Sťažovateľ vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu 8. júna 2007 dopĺňa svoju argumentáciu   nasledovne: „Rozhodnutím   Krajského   súdu   bolo   porušené   moje   právo zaručené v článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorý stanovuje každému právo, aby jeho vec bola spravodlivo prejednaná nestranným súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch. V odvolaní som poukazoval na objektívne príčiny, ktoré mi znemožnili dodržať lehotu určenú Okresným súdom. Krajský súd pri rozhodovaní o odvolaní moje argumenty nebral do úvahy.“

V závere   sťažnosti   (v   jej   doplnení   z 8.   júna   2007)   sťažovateľ   ústavnému   súdu navrhuje, aby vo veci rozhodol týmto nálezom:

Základné   právo   J.   P.,   zaručené   v článku   6   Rímskeho   dohovoru   o ochrane základných práv a slobôd porušené bolo.

Uznesenie Krajského súdu a uznesenie Okresného súdu sa zrušujú a vec sa vráti na ďalšie konanie.

J. P. sa priznáva odškodné 900 Sk ako náhradu za cestovné a iné.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

  Podľa § 20 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania, a to predovšetkým jeho petitom, ktorý tvorí ťažisko celej   sťažnosti.   Nedostatky   sťažovateľom   sformulovaného   petitu   preklenul   ústavný   súd prostredníctvom obsahu odôvodnenia jeho sťažnosti.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, (...) prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch (...).

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil nasledujúce okolnosti, z ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzal. Dňa 11. septembra 2006 sťažovateľ podal okresnému súdu „Žalobu pre nezákonné uzavretie Poistnej zmluvy na bytový dom C.“.

Uznesením   sp.   zn.   12   C   110/2006   z 25.   septembra   2006   okresný   súd   vyzval sťažovateľa, „aby   v lehote   15   dní   od   doručenia   tohto   uznesenia   svoje   podanie zo dňa 11. 09. 2006 opravil a doplnil, pretože v opačnom prípade súd podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odmietne“. V odôvodnení tohto   uznesenia   okresný   súd   súčasne   špecifikoval   náležitosti,   ktoré   je   potrebné   opraviť a doplniť.

Dňa 17. októbra 2006 sťažovateľ doručil okresnému súdu „Doplnené a opravené podanie“.

Okresný   súd   uznesením   sp.   zn.   12   C   110/2006   z 13.   decembra   2006   podanie sťažovateľa z 11. septembra 2006 odmietol, čo odôvodnil nasledovne: „Ďalším podaním doručeným súdu dňa 17. 10. 2006 navrhovateľ podanie nedoplnil podľa uznesenia súdu a pre uvedený nedostatok súd vo veci nemôže ďalej konať.“ Sťažovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu 21. decembra 2006 odvolanie, v závere ktorého uviedol: „V odvolaní sa domáham, aby Súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a priznal mi dodržanie podmienok pre podanie opraveného podania.“

Krajský súd uznesením sp. zn. 13 Co 4/07 z 31. januára 2007 napadnuté rozhodnutie v zmysle   ustanovenia   §   219   zákona   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „OSP“)   ako   vecne   správne   potvrdil,   čo   odôvodnil následovne: „Odvolací   súd   uzatvára,   že   podania   žalobcu   zo   dňa   11.   9.   2006 a zo dňa 17. 10.   2006   nemôžu   podľa   svojho   obsahu   byť   návrhom   na   začatie   konania, obsahujú také nedostatky, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať. “

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je vo vzťahu k všeobecným súdom právomoc ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným právam alebo slobodám fyzických a právnických osôb limitovaná princípom subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd túto ochranu poskytuje len vtedy, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

  Proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 12 C 110/2006 z 13. decembra 2006 podal sťažovateľ 21. decembra 2006 odvolanie. Sťažovateľ teda využil, resp. mal právo využiť právny prostriedok nápravy – odvolanie, ktorý poskytujú ustanovenia § 201 a nasledujúcich OSP.

  Ochranu sťažovateľovým právam bol v tomto prípade oprávnený poskytnúť odvolací súd, čo v zmysle citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy zároveň vylučuje právomoc ústavného súdu.   Z uvedeného   dôvodu   časť   sťažnosti   smerujúcu   proti uzneseniu   okresného   súdu sp. zn. 12   C   110/2006   z 13.   decembra   2006   ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci odmietol.

Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať skutkové a právne závery všeobecných súdov, ku ktorým dospeli pri interpretácii a aplikácii zákonov a ktoré sa stali   základom   pre   ich   rozhodnutie.   Úloha   ústavného   súdu   sa   obmedzuje   na   kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami   o ľudských   právach   a základných   slobodách   (podobne   aj   II.   ÚS   1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01, II. ÚS 231/04).

Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za následok   porušenie   základného   práva   alebo   slobody   (podobne   aj   I.   ÚS   13/00, I. ÚS 20/03, IV. ÚS 43/04).

  Podľa § 43 ods. 1 OSP sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka,   aby   nesprávne,   neúplné   alebo   nezrozumiteľné   podanie   doplnil   alebo   opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať.

  Podľa § 43 ods. 2 OSP ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. (...)

Vychádzajúc zo zistených okolností a opierajúc sa o citované ustanovenia relevantnej právnej úpravy ústavný súd konštatuje, že odôvodnenie namietaného uznesenia krajského súdu, ako aj jeho závery nemožno kvalifikovať ako arbitrárne alebo zjavne neopodstatnené. Krajský súd sa totiž vysporiadal pri preskúmaní veci s odvolaním sťažovateľa adekvátnym spôsobom v kontexte zistených okolností a relevantnej právnej úpravy (preskúmal a zistil aké náležitosti mal sťažovateľ na základe výzvy okresného súdu opraviť a doplniť a vyvodil záver,   že   v podaní   sťažovateľa   zo 17.   októbra   2006   toto   doplnenie   nezodpovedalo ustanoveniam § 79 ods. 1 a 2 OSP).

Ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia všeobecného súdu v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie   konanie,   ústavný   súd   považuje   takúto   sťažnosť   za   zjavne   neopodstatnenú (I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03, II. ÚS 104/04).

Z uvedených   dôvodov   časť   sťažnosti   smerujúcu   proti uzneseniu   krajského   súdu sp. zn. 13 Co 4/07 z 31. januára 2007 odmietol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   sťažovateľa   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde sa už ústavný súd žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu a ďalšími jeho návrhmi nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. decembra 2007