znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 326/05-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. januára 2006 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya prerokoval sťažnosť A. L. a M. L., obaja bytom D., zastúpených advokátkou JUDr. O. P. D., pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 883/01 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo A. L. a M. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 883/01   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 883/01   p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. A. L.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie vo výške 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Trenčín   p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. M. L.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie vo výške 30 000 Sk (slovom   tridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Trenčín p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Trenčín   j e   p o v i n n ý   uhradiť trovy právneho zastúpenia A. L. a M. L. na účet advokátky JUDr. O. P., D., vo výške 8 603 Sk (slovom osemtisícšesťstotri slovenských korún) do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. septembra 2005   doručená   sťažnosť   A.   L.   a M.   L.,   obaja   bytom   D.   (ďalej   len   „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. O. P., D., pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní o žalobe sťažovateľov proti žalovanému v 1. rade Ing. V. Š. a žalovanej v 2. rade MUDr. V.   Š.   o určenie   vlastníckeho   práva k pozemku   a garáži   vedenom   pod sp.   zn. 7 C 883/01.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli, že žalobným návrhom z 9. októbra 2005 podali   návrh   na   určenie   vlastníckeho   práva   k nehnuteľnosti.   Konanie   prebieha   takmer 4 roky. Do dnešného dňa nie je vec právoplatne skončená. V konaní dochádza podľa názoru sťažovateľov k zbytočným prieťahom, ktoré sú spôsobené okresným súdom.

Porušenie základného práva podľa čl. 48 ods.   2 ústavy vidia   sťažovatelia v tom, že konanie na okresnom súde o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti začaté podaním návrhu z 9. októbra 2001 do dnešného dňa nie je právoplatne skončené, v konaní dochádza k zbytočným prieťahom, čo spôsobuje stav právnej neistoty sťažovateľov.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovatelia   navrhli,   aby   ústavný   súd   takto rozhodol:

„Bolo porušené základné právo podľa ust. § 48 ods. 2 Ústavy SR v platnom znení prieťahmi v konaní č. 7 C 883/01 vedenom pred Okresným súdom v Trenčíne.

Sťažovateľom   sa   priznáva   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   150.000,-   Sk,   ktoré je povinná vyplatiť SR - Okresný súd Trenčín k rukám sťažovateľom spoločne a nerozdielne. Sťažovateľom sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 10.600,- Sk (2 úkony právnej pomoci podľa ust. § 11 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. á 5.150,- Sk + 2 x paušálna náhrada á 150,- Sk podľa ust. § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ), ktoré je porušovateľ povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa.“

Sťažovatelia sa domáhajú priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 150 000 Sk. Dôvodom na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je dlhodobý stav ich právnej neistoty trvajúcej od roku 2001 a pocit sklamania z neprimeranej dĺžky trvania tohto konania.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu podaním   zo 7.   novembra   2005.   V tomto   podaní   uvádza   prehľad   úkonov   vykonaných okresným   súdom   a konštatuje,   že   došlo   k zbytočným   prieťahom   v tomto   konaní,   ktoré sú spôsobené okresným súdom.

Predseda okresného súdu v podaní z 23. decembra 2005 v súlade s ustanovením § 30 ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/19993   Z. z.   o   organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uviedol, že netrvá na ústnom pojednávaní a súhlasí s upustením od neho.

Právna zástupkyňa sťažovateľov podaním z 21. decembra 2005 uviedla, že netrvá na ústnom pojednávaní.

Uznesením   ústavného   súdu   č.   k.   III.   ÚS   326/05-20   z 23.   novembra   2005   bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.

II.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným   prerokovaním   veci   na   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby   v zásade neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   sa   vytvára   právna   istota.   Preto   pre   splnenie ústavného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátny   orgán   vec   prerokoval (II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov   a   postup   súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Pokiaľ   ide   o   prvé   kritérium   „zložitosť   veci“,   ústavný   súd   bral   do   úvahy aj v predmetnom   prípade   skutkový   stav   veci   a   platnú   právnu   úpravu   (II.   ÚS   26/95, I. ÚS 92/97) relevantnú pre rozhodnutie, ako aj právnu povahu (charakter) veci, pričom na základe   týchto   hľadísk   predmetné   konanie   o určenie   vlastníckeho   práva   k pozemku a garáži nemožno hodnotiť ako konanie po skutkovej alebo právnej stránke zložité.

Pri kritériu „správanie sťažovateľa“ v preskúmavanej veci ústavný súd nezistil také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali spôsobovaniu prieťahov zo strany sťažovateľov.

Pokiaľ   ide   o   tretie   kritérium,   a   to   „postup   okresného   súdu“,   je   potrebné   uviesť, že ústavný súd sa zaoberal jednak tvrdeniami sťažovateľov, resp. ich právnej zástupkyne.

Zo   spisu   okresného   súdu   ústavný   súd   zistil,   že   v predmetnej   právnej   veci   boli vykonané tieto úkony:

Dňa 9. októbra 2001 sťažovatelia (t. j. žalobcovia) podali okresnému súdu žalobu o určenie vlastníckeho práva.

Dňa   15.   augusta   2002   bol   okresnému   súdu   žalobcami podaný   návrh   na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa   22.   augusta   2002   okresný   súd   vydal   uznesenie,   ktorým   návrh   na   vydanie predbežného opatrenia zamietol.

Zo 4. septembra 2002 sa v spise nachádza úradný záznam o nahliadnutí žalovaného v 1. rade do spisu.

Dňa 2. apríla 2003 právna zástupkyňa žalobcov požiadala okresný súd o oznámenie, kedy môže očakávať vytýčenie pojednávania vo veci.

Dňa 23. septembra 2003 právna zástupkyňa žalobcov opätovne požiadala konajúci súd o oznámenie, kedy môže očakávať vytýčenie termínu pojednávania vo veci.

Dňa   24.   novembra   2003   boli   žalobcovia   vyzvaní   na   zdokladovanie   majetkových a finančných   pomerov   za   účelom   rozhodnutia   o žiadosti   o oslobodenie   od   súdneho poplatku.

Dňa   5.   decembra   2003   došlo   okresnému   súdu   tlačivo   –   potvrdenie   o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch žalobcov.

Dňa   9.   decembra   2003   okresný   súd   priznal   žalobcom   čiastočné   oslobodenie od platenia súdneho poplatku.

Dňa   2.   februára   2004   boli   žalobcovia   vyzvaní   na   zaplatenie   súdneho   poplatku za návrh na začatie konania vo výške 817 Sk.

Dňa 30. marca 2004 žalobcovia zaplatili súdny poplatok. Dňa 5. apríla 2004 bol určený termín pojednávania na 14. máj 2004.Dňa 10. mája 2004 bol v spise urobený úradný záznam o nahliadnutí žalovaného v 1. rade do spisu.

Dňa 14. mája 2004 sa uskutočnilo pojednávanie (účastníci boli prítomní).Dňa 8. júna 2004 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalobcov k stanovisku žalovaných z 12. mája 2004.

Dňa 16. augusta 2004 bol určený termín pojednávania na 10. september 2004. Dňa 26. augusta 2004 podali žalobcovia návrh na vydanie predbežného opatrenia. Dňa   30.   augusta   2004   boli   žalobcovia   vyzvaní   na   zaplatenie   súdneho   poplatku za podaný návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 8. septembra 2004 žalobcovia zaplatili súdny poplatok.Dňa 10.   septembra   2004 bolo okresnému súdu   doručené   ospravedlnenie neúčasti žalovaných na pojednávaní 10. septembra 2004.

Dňa 10. septembra 2004 sa uskutočnilo pojednávanie. Na tomto pojednávaní súd vyhlásil uznesenie o nariadení predbežného opatrenia (povinnosť vydať žalobcom kľúče od zámku dverí garáže a umožniť im vstup a užívanie garáže). Pojednávanie bolo odročené na 8. október 2004.

Dňa   4.   októbra   2004   bolo   okresnému   súdu   doručené   ospravedlnenie   neúčasti žalovaných na pojednávaní 8. októbra 2004.

Dňa   8.   októbra   2004   sa   pojednávanie   nariadené   na   tento   deň   odročilo na 16. november 2004.

Dňa 14. októbra 2004 bolo okresnému súdu doručené odvolanie žalovaných proti uzneseniu okresného súdu o nariadení predbežného opatrenia.

Dňa 15. októbra 2004 okresný súd vyzval žalovaných na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie.

Dňa 11. novembra 2004 bol zaplatený súdny poplatok.Dňa   15.   novembra   2004   bol   okresnému   súdu   doručený   návrh   žalovaných na vylúčenie konajúceho sudcu.

Dňa 16. novembra 2004 sa uskutočnilo pojednávanie. Pojednávanie bolo odročené na neurčito   za   účelom   predloženia   spisu   krajskému   súdu   na   rozhodnutie   o námietke zaujatosti.

Dňa 22. novembra 2004 sa zákonný sudca vyjadril k námietke zaujatosti.Dňa   24.   novembra   2004   bol   spis   predložený   krajskému   súdu   na   rozhodnutie o námietke zaujatosti zákonného sudcu.

Dňa 30. novembra 2004 krajský súd uznesením rozhodol o námietke zaujatosti tak, že   konajúci   sudca   nie   je   vylúčený   z prejednávania   a rozhodovania   veci.   Právoplatnosť nadobudlo 7. januára 2005.

Dňa 23. decembra 2004 sa spis vrátil okresnému súdu.

Dňa   26.   júla   2005   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   právnej   zástupkyne žalobcov o oznámenie, kedy môže očakávať termín pojednávania v danej právnej veci.Dňa 30. augusta 2005 bol spis postúpený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia.

Dňa 29. septembra 2005 krajský súd vydal uznesenie č. k. 5 Co 255/05-116, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 7 C 883/01-85 z 10. septembra 2004 o predbežnom opatrení.

Dňa 21. októbra 2005 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 24. októbra 2005 bol daný pokyn kancelárii na doručenie uznesenia krajského súdu z 29. septembra 2005.

Ústavný súd teda zistil, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu základného práva   sťažovateľov   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   garantovaného   čl.   48   ods.   2 ústavy z dôvodu, že v období od 9. októbra 2001 (podaná žaloba) do 22. augusta 2002 (uznesenie o zamietnutí predbežného opatrenia) neboli okresným súdom vykonané žiadne úkony   vo   veci,   a toto   obdobie   ústavný   súd   hodnotí   ako   prieťahy   v konaní   v trvaní 10 mesiacov, v období od 20. septembra 2002 (právoplatnosť uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia) do 24. novembra 2003 (okresný súd vyzval žalobcov na zdokladovanie   majetkových   a zárobkových   pomerov   za   účelom   rozhodnutia o oslobodení   od   platenia   súdneho   poplatku)   došlo   k prieťahom   v trvaní 14 mesiacov a v období od 7. januára 2005 (právoplatnosť uznesenia, ktorým sa rozhodlo, že konajúci sudca   nie   je   vylúčený   z prejednávania   a rozhodovania   veci)   do 30.   augusta   2005 (spis postúpený   krajskému   súdu   na   rozhodnutie   o odvolaní   proti   uzneseniu   o nariadení predbežného opatrenia) došlo k prieťahom v trvaní 8 mesiacov. Teda v namietanom konaní došlo k prieťahom v celkovom trvaní 32 mesiacov.

Podľa   čl.   127   ods.   2   druhej   vety   ústavy   ak   porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Keďže   k porušeniu   základného   práva   došlo   nekonaním   okresného   súdu   vo   veci vedenej pod sp. zn. 7 C 883/01, ústavný súd mu prikázal v uvedenej veci konať.

Sťažovatelia si uplatnili priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 150 000 Sk. Svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnili tak, že nekonaním okresného súdu sú v stave právnej neistoty.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľov a vyslovil porušenie ich základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v konaní vedenom   na okresnom   súde   pod sp.   zn. 7 C 883/01 a prikázal okresnému súdu, ktorý ich právo   porušil,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov.   Dovŕšením   opatrení smerujúcich zo strany ústavného súdu k odstráneniu stavu právnej neistoty bolo i priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške po 30 000 Sk každému zo sťažovateľov. Ústavný   súd   vzal   do   úvahy   predmet   sporu, jeho   zložitosť   a dĺžku   jeho   trvania. Výšku zadosťučinenia   stanovil   ústavný   súd   najmä   s ohľadom   na   zistené   obdobie nečinnosti okresného   súdu a   na   vyššie   uvedené   kritériá   riešenia   zisteného   porušenia základných práv.

Právna zástupkyňa sťažovateľov si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia podľa ustanovenia § 9 ods. 1, § 11 ods. 2 a § 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava   zastúpenia,   napísanie   sťažnosti),   pričom   za   jeden   úkon   si   uplatnila   odmenu vo výške 5 150 Sk a režijný paušál vo výške 150 Sk, čo spolu predstavuje sumu 10 600 Sk.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o trovách   požadovaných   právnou   zástupkyňou sťažovateľov vychádzal z ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovatelia boli vo veci sčasti úspešní, a preto bolo potrebné rozhodnúť o náhrade trov konania okresným súdom.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi.

Predmet   konania   –   ochrana   základných   ľudských   práv   a slobôd   –   je   v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky   je   priemerná   mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý polrok 2004 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 15 008 Sk.

Podľa   §   13   ods.   3   vyhlášky   č.   655/2004   Z.   z.   základná   sadzba   tarifnej   odmeny sa zníži, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

Ústavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateľov odmenu za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady a napísanie sťažnosti. Podľa takto určených kritérií predstavujú trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby za zastupovanie dvoch sťažovateľov 8 603 Sk (odmena za jeden úkon je 2 501 Sk za zastupovanie   jedného   sťažovateľa   plus   režijný   paušál   150   Sk   za   každý   úkon; pri zastupovaní   dvoch   sťažovateľov   je   odmena   znížená   podľa   §   13   ods.   3   vyhlášky č. 655/2004   Z.   z.   o 20   %),   ktoré   ústavný   súd   zaviazal   okresný   súd   uhradiť   právnej zástupkyni sťažovateľov.

Z uvedených dôvodov ústavný rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. januára 2006