znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 326/04-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. októbra 2004 predbežne prerokoval sťažnosť INCHEBA, a. s., so sídlom Viedenská cesta 3, Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. J. H., Advokátska kancelária, B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   rozhodnutím   Okresného   súdu   Bratislava   V o zamietnutí   námietok proti   exekúcii   sp.   zn.   36   ErNr   1185/03   z 2.   júla 2004   a   rozhodnutím   Okresného   súdu Bratislava V o zamietnutí odkladu exekúcie sp. zn. 36 ErNr 1185/03 z 2. júla 2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť INCHEBA, a. s.,   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. septembra 2004 doručená sťažnosť INCHEBA, a. s., so sídlom Viedenská cesta 3, Bratislava (ďalej len „sťažovateľ“),   zastúpenej   advokátom   JUDr.   J.   H.,   Advokátska   kancelária,   B.,   ktorou namieta porušenie svojho základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   rozhodnutím   Okresného   súdu Bratislava   V (ďalej   len   „okresný   súd“)   o zamietnutí   námietok   proti   exekúcii   sp.   zn. 36 ErNr 1185/03   z 2.   júla   2004   a   rozhodnutím   okresného   súdu o zamietnutí   odkladu exekúcie sp. zn. 36 ErNr 1185/03 z 2. júla 2004. Ide o exekučné konanie oprávnenej R. G., B.   (ďalej   len   „oprávnená“),   proti   povinnému,   ktorým   je   sťažovateľ,   o zaplatenie 2 412 195,60 Sk s prísl.

Podľa   tvrdenia   sťažovateľa   25.   augusta   2003   bol   okresným   súdom   prijatý   návrh na začatie   exekučného   konania   v prospech   oprávnenej   a v neprospech   sťažovateľa   na vymoženie pohľadávky vo výške 2 412 195,60 Sk s prísl. Tejto právnej veci bola pridelená spisová značka 36 ErNr 1185/2003 a vec bola pridelená na rozhodnutie zákonnej sudkyni JUDr. R. N.

Dňa 27. augusta 2003 poveril okresný súd súdneho exekútora JUDr. B. P. vykonaním exekúcie.   Súdny   exekútor   vydal   4.   septembra   2003   upovedomenie   o začatí   exekúcie. Upovedomenie   o začatí   exekúcie   bolo   sťažovateľovi   doručené   9.   septembra   2003. Po doručení   upovedomenia   o začatí   exekúcie   vzniesol   sťažovateľ   u súdneho   exekútora v zákonnej lehote námietky. O námietkach sťažovateľa proti exekúcii rozhodla uznesením o zamietnutí námietok z 2. júla 2004 sudkyňa Mgr. M. K. Uznesenie o zamietnutí námietok a uznesenie o zamietnutí návrhu na odklad exekúcie boli právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené 16. júla 2004.

Pretože podľa názoru sťažovateľa o námietkach proti exekúcii nerozhodla zákonná sudkyňa, obrátil sa právny zástupca sťažovateľa na predsedu okresného súdu s písomnou žiadosťou   z 18.   augusta   2004   o objasnenie   skutočnosti,   z akých   dôvodov   vo   veci nerozhodoval   zákonný   sudca,   a súčasne   požiadal   o poskytnutie   možnosti   nahliadnuť   do evidencie   rozdeľovania   vecí   a rozvrhu   práce za účelom   získania   informácie,   či   vo   veci rozhodoval zákonný sudca vybraný náhodným výberom.

Na základe predvolania sa sťažovateľ dostavil za účelom prejednania svojej žiadosti 31. augusta 2004 do kancelárie predsedu okresného súdu. Právnemu zástupcovi sťažovateľa bol predložený dodatok k rozvrhu práce na rok 2004 z 31. mája 2004 sp. zn. Spr 3282/03. Z dodatku   k rozvrhu   práce   vyplýva,   že z dôvodu   zabezpečenia   rovnomerného   zaťaženia sudcov, ako aj z dôvodu nástupu sudkyne Mgr. M. K. na okresný súd a z dôvodu odchodu JUDr. R.   N. na materskú   dovolenku sa   zmenil rozvrh   práce na rok   2004 s účinnosťou od 1. júna 2004 tak, že veci z oddelenia JUDr. N. boli pridelené na vybavenie Mgr. K. Podľa ústneho vyjadrenia predsedu okresného súdu k prideleniu veci náhradnému sudcovi dochádza vtedy, keď ide o dočasnú neschopnosť vykonávať agendu sudcu, pričom materskú dovolenku   za   dočasnú   neschopnosť   považovať   nemožno.   Preto   bola   spisová   agenda prerozdelená dodatkom k rozvrhu práce a pridelená Mgr. M. K.

Podľa názoru sťažovateľa princíp práva na zákonného sudcu nie je dodržaný ani vtedy, ak je sudca síce určený rozvrhom práce, ale takým spôsobom, ktorý popiera účel práva   na   zákonného   sudcu.   Sťažovateľ   vidí   porušenie   svojho   základného   práva   nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy v tom, že sudkyňa Mgr. M. K. bola síce určená dodatkom k rozvrhu práce, ale podľa názoru sťažovateľa mala túto právnu vec prevziať sudkyňa, ktorá bola určená vopred rozvrhom práce na zastupovanie.

Sťažovateľ   vo   svojej   ústavnej   sťažnosti   doručenej   ústavnému   súdu   navrhol,   aby ústavný súd takto rozhodol:

„1.   Uznesením   Okresného   súdu   Bratislava   V sp.   zn.   36   ErNr   1185/03   zo   dňa 02. 07. 2004   o zamietnutí   námietok   sťažovateľa   a uznesením   Okresného   súdu Bratislava V sp. zn. 36 ErNr 1185/03 zo dňa 02. 07. 2004 o zamietnutí odkladu exekúcie bolo porušené právo sťažovateľa nebyť odňatý jeho zákonnému sudcovi garantované čl. 48 ods. 1 Ústavy SR.

2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 36 ErNr 1185/03 zo dňa 02. 07. 2004 o zamietnutí námietok sťažovateľa a uznesenie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 36 ErNr 1185/03 zo dňa 02. 07. 2004 o zamietnutí odkladu exekúcie sa zrušujú a vec sa vracia na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania.“

K sťažnosti sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril predseda okresného súdu podaním doručeným ústavnému súdu 8. októbra 2004, v ktorom sa uvádza, že v predmetnej právnej veci sťažovateľ nenamieta zákonného sudcu Mgr. N., ktorej bola vec pridelená náhodným výberom podľa rozvrhu práce na rok 2003. Sťažovateľ namieta predelenie spisu sudkyni Mgr. K., čo odôvodňuje tým, že princíp práva na zákonného sudcu nie je dodržaný ani vtedy, ak je sudca síce určený rozvrhom práce, ale takým spôsobom, ktorý popiera účel práva na zákonného sudcu. Po odchode sudkyne Mgr. N. na materskú dovolenku a nástupe Mgr. K. na okresný súd bolo celé oddelenie 35 E a 36 Er (ktoré dovtedy mala pridelené Mgr. N.) pridelené na vybavenie Mgr. K. Zmena rozvrhu práce od 1. júna 2004 takto riešila z dôvodu odchodu na materskú dovolenku pridelenie všetkých vecí patriacich do oddelenia 35 E a 36 Er, teda nie iba jednej veci, čím bola zabezpečená transparentnosť a účelnosť takéhoto postupu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa   čl.   48   ods.   1   ústavy   nikoho   nemožno   odňať   jeho   zákonnému   sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch a sudcoch“) nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Zákonným sudcom je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a je   určený   rozvrhom   práce   na   konanie   a rozhodovanie   o prejednávanej   veci.   Ak   súd rozhoduje   v senáte,   zákonnými   sudcami   sú   všetci   sudcovia   určení   rozvrhom   práce   na konanie a rozhodovanie v senáte.

Podľa § 27 ods. 1 zákona o súdoch a sudcoch rozvrh práce zostavuje predseda súdu po   predchádzajúcom   prerokovaní   so   sudcami   a vyššími   súdnymi   úradníkmi   tohto   súdu. V prípade zmien týkajúcich sa doterajšieho zaradenia sudcov, vyšších súdnych úradníkov a ďalších   zamestnancov   súdu   podľa   osobitného   predpisu   musí   byť   návrh   s nimi prerokovaný vopred.

Podľa   §   27   ods.   2   zákona   o súdoch   a sudcoch   pri   tvorbe   rozvrhu   práce   sa musí rešpektovať zásada rovnomernej zaťaženosti sudcov a vyšších súdnych úradníkov.

Podľa § 27 ods. 3 zákona o súdoch a sudcoch rozvrh práce vydáva predseda súdu s uvedením výsledku prerokovania v sudcovskej rade.

Podľa   §   27   ods.   4   zákona   o súdoch   a sudcoch   evidencia   rozdeľovania   vecí   na prejednanie musí zabezpečovať možnosť kontroly, aby si každá osoba, ktorá má na veci právny záujem, mohla nazretím do spisu a evidenčných pomôcok preveriť pridelenie vecí zákonnému sudcovi.

Podľa § 27 ods. 5 zákona o súdoch a sudcoch každý má právo nazrieť do rozvrhu práce a robiť si z neho výpisy a odpisy.

Podľa   §   2   ods.   1   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 66/1992   Zb.   o Spravovacom   poriadku   pre   okresné   a krajské   súdy   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „Spravovací   poriadok“)   rozdelenie   práce   na   súdoch   sa   určuje   na kalendárny rok rozvrhom práce; v rozvrhu práce sa určí aj zastupovanie sudcov.

Podľa § 2 ods. 2 Spravovacieho poriadku v prípade dlhodobej neprítomnosti sudcu alebo   výrazných   rozdielov   v pracovnom   vyťažení   určí   predseda   súdu   rozsah   presunu agendy do iného oddelenia.

Podľa   §   2   ods.   3   Spravovacieho   poriadku   v prípade   náhlej   prekážky   brániacej sudcovi vykonať jednotlivé úkony v konaní, môže predseda súdu nimi poveriť iného sudcu.

Podľa § 2 ods. 4 Spravovacieho poriadku opatrenia podľa odsekov 2 a 3 vykonáva predseda   súdu   v súlade   s určeným   zastupovaním   v rozvrhu   práce,   pokiaľ   zabezpečenie riadneho chodu súdu nevyžaduje iný postup. Rovnako postupuje aj v prípade vylúčenia sudcu.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde skúmal, či v danom prípade nejde o zjavne neopodstatnenú sťažnosť.   Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   jedným   z dôvodov   odmietnutia sťažnosti je jej zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť v prípade, ak ústavný súd nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal sťažovateľ (I. ÚS 53/96, I. ÚS 62/96, I. ÚS 20/97).

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Teda úloha ústavného   súdu   pri   predbežnom   prerokovaní   návrhu   nespočíva   v tom,   aby   určil, či preskúmanie   veci   predloženej   navrhovateľom   odhalí   existenciu   porušenia   niektorého z práv   alebo   slobôd   zaručených   ústavou,   ale   spočíva   len   v tom,   aby   určil,   či   toto preskúmanie   vylúči   akúkoľvek   možnosť   existencie   takéhoto   porušenia.   Inými   slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 4/00).

Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach opakovane vyslovil právny názor, že ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré   ho   pri   výklade   a   uplatňovaní   zákonov   viedli   k rozhodnutiu,   ani   preskúmavať,   či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu   sa   obmedzuje   na   kontrolu   zlučiteľnosti   účinkov   takejto   interpretácie   a   aplikácie s ústavou,   prípadne   medzinárodnými   zmluvami   o   ľudských   právach   a   základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného   súdu   v prípade,   ak   v konaní,   ktoré   mu   predchádzalo,   alebo   samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 139/02, I. ÚS 13/00, I. ÚS 115/02).

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že účelom základného práva priznaného čl. 48 ods. 1 ústavy je zabezpečiť občanovi, aby ochranu jeho právam poskytol sudca ako predstaviteľ tej zložky súdnej moci, ktorá má právomoc o veci konať, a aby ochranu práva v rámci súdnej moci poskytol sudca zo súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný. Účel práva priznaného čl. 48 ods. 1 ústavy sa splní, keď o práve občana rozhodne sudca pridelený na výkon funkcie na súde toho stupňa súdnej moci, ktorý je vecne a miestne príslušný   rozhodnúť,   za   predpokladu,   že   podľa   rozvrhu   práce   ide   o sudcu,   ktorý   je oprávnený konať a rozhodovať určitý druh súdnej agendy (II. ÚS 15/96).

Účelom   práva   na   zákonného   sudcu   je   ochrana   pred   účelovým   a   ľubovoľným obsadzovaním súdu ad hoc. V rámci zásady „nikto nemôže byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi“   ide   o upevnenie   sudcovskej   nezávislosti   a je   zárukou   pre   účastníka   konania, že jeho právna vec bude rozhodovaná sudcom určeným podľa vopred stanovených zásad. Za zákonného sudcu treba považovať sudcu, ktorý spĺňa zákonom ustanovené predpoklady na výkon tejto funkcie, bol natrvalo alebo dočasne pridelený na výkon funkcie na určitom súde,   jeho funkcia   nezanikla a bol určený v súlade s rozvrhom práce súdu   (I. ÚS 8/94, II. ÚS 43/97, II. ÚS 47/99).

Prostredníctvom   inštitútu   rozvrhu   práce   na   príslušný   rok   dochádza   vopred k stanoveniu   jasných   zásad,   podľa   ktorých   má   byť   určené,   ktorý   konkrétny   sudca   má rozhodnúť   konkrétny   spor.   Prostredníctvom   rozvrhu   práce   sa   realizuje   účel   práva   na zákonného sudcu. Ide o garanciu proti možnej svojvôli pri určovaní, ktorý sudca má byť povolaný   na   rozhodnutie   právnej   veci   účastníka   konania.   Pravidlá   prideľovania   súdnej agendy a určenia zloženia senátov obsiahnuté v rozvrhu práce sú prostriedkom na realizáciu ústavného imperatívu „nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi“. Prideľovaním spisov   podľa   rozvrhu   práce sa   zabezpečuje predvídateľnosť   a transparentnosť obsadenia súdu vrátane zastupovania sudcov. Osoba sudcu v zložení senátov musí byť istá ešte pred tým, ako návrh v civilnej veci, resp. inej právnej veci dôjde súdu. Otázka zastúpenia sudcov v prípadoch   vylúčenia   sudcu   z prejednávania   a rozhodovania   veci   z dôvodu   zaujatosti, v prípadoch neprítomnosti sudcu z dôvodu práceneschopnosti, dovolenky, stáže, pracovnej cesty,   materskej   dovolenky   a pod.   sa   musí   tiež   riadiť   vopred   stanovenými   pravidlami určenými rozvrhom práce.

Z rozvrhu práce okresného súdu na rok 2004 sp. zn. Spr 3282/03 (ďalej len „rozvrh práce“) vyplýva, že agendu patriacu do oddelenia 36 Er mala pridelenú sudkyňa Mgr. R. N. Jej zástupcom bola v súlade s rozvrhom práce sudkyňa JUDr. J. T. (str. 18 rozvrhu práce). Podľa rozvrhu práce (str. 28 a 29 písm. b a l) v prípade neprítomnosti sudcu prvý týždeň ho zastupuje na pojednávaniach sudca podľa rozvrhu zastupovania. V prípade neprítomnosti zastupujúceho   sudcu   a dlhšej   neprítomnosti   sudcu   podľa   rozhodnutia   predsedu,   resp. podpredsedu   súdu.   Ak   je predpokladaná   neprítomnosť   sudcu   z dôvodu   stáže,   materskej dovolenky, ďalšej materskej dovolenky, dlhodobej práceneschopnosti (...), a z toho dôvodu dochádza k prerozdeleniu alebo prevzatiu jeho oddelenia, po odpadnutí prekážky sa spisy vrátia sudcovi, ktorý predmetné oddelenie vybavoval. Z dodatku č. 10 k rozvrhu práce na rok   2004   sp.   zn.   Spr   3282/03   z 31. mája   2004   vyplýva,   že   z dôvodu   zabezpečenia rovnomerného zaťaženia sudcov, ako aj z dôvodu nástupu sudkyne Mgr. M. K. na okresný súd a z dôvodu odchodu sudkyne Mgr. R. N. na materskú dovolenku zmenil sa rozvrh práce na rok 2004 s účinnosťou od 1. júna 2004 nasledovne tak, že oddelenie 36 Er, 36 Erd, 36 ErCud,   teda   agenda,   ktorú   do   nástupu   na   materskú   dovolenku   vybavovala   sudkyňa Mgr. R. N., má vybavovať sudkyňa Mgr. M. K. a zastupovať ju bude sudkyňa JUDr. T. Z dodatku   č.   16   k rozvrhu   práce   na   rok   2004   vyplýva,   že   z dôvodu   nástupu   sudkyne Mgr. M. K. na polročnú stáž s účinnosťou od 20. septembra 2004 oddelenie 36 Er, 36 Erd, 36 ErCud má vybavovať sudkyňa JUDr. I. B.

Ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   sťažovateľa,   ktorou   namietal   porušenie   svojho základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, ako zjavne   neopodstatnenú   z dôvodu,   že   zmena   zákonnej   sudkyne   Mgr.   N.   sa   udiala transparentným spôsobom v súlade s rozvrhom práce na rok 2004, a to dodatkom k rozvrhu práce z dôvodu odchodu Mgr. N. na materskú dovolenku a nástupu Mgr. K. na okresný súd a z dôvodu   rovnomerného   zaťaženia   sudcov   okresného   súdu.   Zmena   sa   udiala   v súlade s vopred stanovenými zásadami rozdeľovania občianskoprávnej agendy, ktoré sú upravené v rozvrhu práce na rok 2004 (str. 28 a 29 písm. b a l). V danom prípade celá agenda 36 Er, 36   Erd,   36   ErCud,   ktorú   pred   odchodom   na   materskú   dovolenku   vybavovala   sudkyňa Mgr. N.,   prešla   na   vybavovanie   sudkyni   Mgr.   K.   Teda   nešlo   o zmenu,   ktorá   by   bola uskutočnená ad hoc (ktorá by sa vzťahovala iba na konkrétnu právnu vec), ale išlo o zmenu, ktorá sa vzťahovala na celú agendu 36 Er, 36 Erd, 36 ErCud, ktorú pred odchodom na materskú   dovolenku   vybavovala   Mgr.   N.   V danom   prípade   nemožno   hovoriť o netransparentnosti   alebo   o   svojvôli   pri   rozdeľovaní   agendy   sudkyne   Mgr.   N. odchádzajúcej   na   materskú   dovolenku.   Sťažovateľ   namietal,   že   agendu   mala   prevziať zastupujúca sudkyňa v súlade s § 2 ods. 4 Spravovacieho poriadku. Avšak v súlade s § 2 ods. 2 Spravovacieho poriadku v prípade dlhodobej neprítomnosti sudcu alebo výrazných rozdielov   v pracovnom   vyťažení   určí   predseda   súdu   rozsah   presunu   agendy   do   iného oddelenia a podľa § 2 ods. 4 Spravovacieho poriadku pokiaľ zabezpečenie riadneho chodu súdu vyžaduje iný postup ako poverenie zastupujúceho sudcu určeného rozvrhom práce, a v danom prípade zabezpečenie riadneho chodu súdu si vyžadovalo poverenie iného ako zastupujúceho sudcu, pretože nešlo len o poverenie na jeden konkrétny prípad, ale bolo treba riešiť prechod celej agendy 36 Er, 36 Erd, 36 ErCud sudkyne Mgr. N. odchádzajúcej na materskú   dovolenku, a tú   nebolo možné prideliť zastupujúcej sudkyni s ohľadom   na rovnomerné zaťaženie sudcov, ale bola celá agenda 36 Er, 36 Erd, 36 ErCud (teda nie len konkrétny prípad sťažovateľa) pridelená na vybavenie sudkyni Mgr. K., ktorá nastúpila na okresný súd. Vzhľadom na transparentnosť pridelenia celej agendy, súlad s rozvrhom práce na rok 2004, súlad so Spravovacím poriadkom a zákonom o súdoch a sudcoch pridelením celej   agendy   36   Er,   36   Erd,   36   ErCud   sudkyne   odchádzajúcej   na   materskú   dovolenku sudkyni   Mgr.   K.   nebolo   porušené   základné   právo   sťažovateľa   nebyť   odňatý   svojmu zákonnému sudcovi.

Ústavný súd nezistil porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, ku ktorému malo dôjsť v dôsledku vydania uznesenia o zamietnutí námietok proti exekúcii   a uznesenia   o zamietnutí   odkladu   exekúcie   sudkyňou   Mgr.   K.,   ktorá   bola   na rozhodovanie   určená   v súlade   s rozvrhom   práce   okresného   súdu   na   rok   2004   namiesto sudkyne Mgr. N., ktorá odišla na materskú dovolenku.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. októbra 2004