znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 324/2015-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. júna   2015predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,Pribinova 25,   Bratislava,   zastúpenej   obchodnou   spoločnosťou   Fridrich Paľko, s. r.   o.,Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. BranislavFridrich,   PhD.,   vedené   pod   spisovými   značkami:   Rvp   4391/2014,   Rvp   4392/2014,Rvp 4393/2014,   Rvp   5614/2014,   Rvp   5812/2014,   Rvp   6159/2014,   Rvp   6160/2014,Rvp 6161/2014,   Rvp   7180/2014,   Rvp   7481/2014,   Rvp   7482/2014,   Rvp   7483/2014,Rvp 7484/2014,   Rvp   7485/2014,   Rvp   7486/2014,   Rvp   7487/2014,   Rvp   7488/2014,Rvp 7489/2014,   Rvp   7490/2014,   Rvp   7491/2014,   Rvp   7492/2014,   Rvp   8308/2014,Rvp 8309/2014,   Rvp   8855/2014,   Rvp   8856/2014,   Rvp   8857/2014,   Rvp   8858/2014,Rvp 8859/2014,   Rvp   8860/2014,   Rvp   8861/2014,   Rvp   9118/2014,   Rvp   9119/2014,Rvp 9120/2014,   Rvp   9121/2014,   Rvp   9122/2014,   Rvp   9123/2014,   Rvp   9124/2014,Rvp 9125/2014,   Rvp   9126/2014,   Rvp   9127/2014,   Rvp   9128/2014,   Rvp   9129/2014,Rvp 9130/2014,   Rvp   9131/2014,   Rvp   9132/2014,   Rvp   9133/2014,   Rvp   9134/2014,Rvp 9135/2014   a Rvp 9136/2014, ktorými namieta porušenie svojho základného právapodľa   čl. 46   ods. 1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Banskej Bystricia jeho rozsudkami spisových značiek: 13 Co 305/2014 z 25. februára 2014; 13 Co 84/2014,13 Co 80/2014 z 18. februára 2014; 14 Co 411/2013 z 11. februára 2014; 14 Co 311/2014zo 4. marca 2014; 14 Co 119/2014 z 25. februára 2014; 14 Co 637/201, 14 Co 79/2013z 11. februára 2014;14 Co 372/2013 z 18. februára 2014; 13 Co 881/2013, 13 Co 730/2013,13 Co 989/2013, 13 Co 884/2013, 13 Co 502/2013, 13 Co 856/2013, 13 Co 875/2013,13 Co 891/2013, 13 Co 979/2013 z 22. apríla 2014;   16 Co 633/2013 z 27. marca 2014;13 Co   172/2014,   13   Co   147/2014   z 22.   apríla   2014;   13   Co   64/2014   z 8.   apríla   2014;14 Co 491/2014 z 29. apríla 2014; 16 Co 777/2013 zo 17. apríla 2014; 14 Co 259/2013z 11.februára 2014; 17 Co 180/2013 z 30. apríla 2014; 13 Co 951/2013, 13 Co 967/2013,13 Co 955/2013, 13 Co 605/2013 z 20. mája 2014;   16 Co 886/2013, 16 Co 840/2013,16 Co   875/2013   z 22.   mája   2014;   16   Co   930/2013   z 29.   mája   2014;   14   Co   318/2014z 25. februára 2014; 13 Co 976/2013, 13 Co 936/2013, 13 Co 888/2013 z 27. mája 2014;16 Co 914/2013,   16 Co 897/2013 z 22. mája 2014; 12 Co 422/2013,12 Co 447/2013z 30. apríla 2014; 16 Co 838/2013 z 22. mája 2014; 13 Co 878/2013, 13 Co 926/2013z 27. mája 2014; 12 Co 895/2013 z 30. apríla 2014; 13 Co 895/2013 z 27. mája 2014;12 Co 623/2013 z 30. apríla 2014 a 13 Co 897/2013 z 27. mája 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovými značkami:Rvp 4391/2014, Rvp 4392/2014, Rvp 4393/2014, Rvp 5614/2014, Rvp 5812/2014, Rvp6159/2014,   Rvp   6160/2014,   Rvp   6161/2014,   Rvp   7180/2014,   Rvp 7481/2014,   Rvp7482/2014,   Rvp   7483/2014,   Rvp   7484/2014,   Rvp   7485/2014,   Rvp 7486/2014,   Rvp7487/2014,   Rvp   7488/2014,   Rvp   7489/2014,   Rvp   7490/2014,   Rvp 7491/2014,   Rvp7492/2014,   Rvp   8308/2014,   Rvp   8309/2014,   Rvp   8855/2014,   Rvp 8856/2014,   Rvp8857/2014,   Rvp   8858/2014,   Rvp   8859/2014,   Rvp   8860/2014,   Rvp 8861/2014,   Rvp9118/2014,   Rvp   9119/2014,   Rvp   9120/2014,   Rvp   9121/2014,   Rvp 9122/2014,   Rvp9123/2014,   Rvp   9124/2014,   Rvp   9125/2014,   Rvp   9126/2014,   Rvp 9127/2014,   Rvp9128/2014,   Rvp   9129/2014,   Rvp   9130/2014,   Rvp   9131/2014,   Rvp 9132/2014,   Rvp9133/2014,   Rvp   9134/2014,   Rvp   9135/2014   a Rvp   9136/2014   s p á j a   na   spoločnékonanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 324/2015.

Sťažnosti   obchodnej spoločnosti   POHOTOVOSŤ, s. r.   o.,   o d m i e t a   ako zjavneneopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 16. apríla 2014,12. mája 2014, 19. mája 2014, 26. mája 2014, 16. júna 2014, 30. júna 2014, 11. júla 2014,28. júla 2014 a 31. júla 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ,s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojho základného práva podľačl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupomKrajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“) a jeho rozsudkami, tak ako súuvedené v záhlaví tohto rozhodnutia (ďalej len „napadnuté rozsudky krajského súdu“).

Zo   sťažností   a   z   ich   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   vystupovala   v procesnompostavení žalobkyne v konaniach vedených Okresným súdom Lučenec, Okresným súdomŽiar nad Hronom, Okresným súdom Veľký Krtíš, Okresným súdom Revúca, Okresnýmsúdom Rimavská Sobota   a Okresným súdom Banská Bystrica (spolu ďalej len „okresnésúdy“), predmetom ktorých bolo rozhodovanie o jej žalobách, ktorými sa domáhala náhradymajetkovej   škody   a   nemajetkovej   ujmy   spôsobenej   nezákonným   rozhodnutím,   resp.nesprávnym úradným postupom okresných súdov (ďalej len „žaloby“), ktoré sú súčasnesúdmi, ktoré sťažovateľke uvedenú škodu a nemajetkovú ujmu mali spôsobiť.

Okresné súdy rozhodli vo veci samej rozsudkami, ktorými žaloby v celom rozsahuzamietli a zároveň zamietli i návrhy sťažovateľky na prerušenie konaní. Proti rozsudkomsúdov   prvého   stupňa   podala   sťažovateľka   odvolania.   Krajský   súd   svojimi   napadnutýmirozsudkami   potvrdil   rozhodnutia   okresných   súdov   a odporkyni   (Slovenskej   republike   –Ministerstvu   spravodlivosti   Slovenskej   republiky)   náhradu   trov   odvolacieho   konanianepriznali.

Podľa   názoru   sťažovateľky   odvolacie   súdy „spôsobili“ porušenie   jej   základných práv, „osobitne:

- základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (práva na súdnu ochranu);

- základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.

Tvrdenie o porušení označených práv sťažovateľka odôvodňuje tým, že:„...   Rozhodoval   vylúčený   sudca.   Všetky   úkony,   ktoré   boli   zo   strany   konajúceho prvostupňového súdu vykonané predstavujú úkony vykonané vylúčeným sudcom...

Napadnuté rozhodnutie krajského súdu je rozhodnutím absolútne prekvapivým... Súdy   oboch   stupňov   založili   svoje   rozhodnutia   na   skutočnostiach   a právnych argumentoch,   ku   ktorým   sa   sťažovateľ   nemohol   vyjadriť   s cieľom   ovplyvniť   súdne rozhodnutie vo svoj prospech...

Konanie pred odvolacím súdom ako aj rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci porušuje právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces, keďže napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nie je dostatočne odôvodnené...“

Sťažovateľka   formuluje   výhrady   aj   proti   odmietnutiu   jej   odvolaní   napadnutýmirozsudkami odvolacích súdov v časti smerujúcej proti výrokom napadnutých rozhodnutísúdov prvého stupňa o zamietnutí jej návrhov na prerušenie predmetných súdnych konaní.

Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach navrhuje, aby ústavnýsúd rozhodol nálezmi, v ktorých vysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1ústavy   a   práva   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   postupom krajského   súdu   v napadnutýchkonaniach a napadnutými rozsudkami, napadnuté rozsudky krajských súdov zruší a vecivráti   na ďalšie   konanie   a   zároveň   jej prizná   primerané   finančné   zadosťučinenie,   ako   ajúhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či niesú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môžeodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spojeniu vecí na spoločné konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia)

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“).

V   zmysle   § 112   ods. 1   OSP   v   záujme   hospodárnosti   konania   môže   súd   spojiťna spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú týchistých účastníkov.

Zákon   o   ústavnom   súde   nemá   osobitné   ustanovenie   o   spojení   vecí   na   spoločnékonanie, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnostipodľa čl. 127 ústavy primerane použiť na prípadné spojenie vecí § 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím na obsah prerokúvaných sťažností, z ktorých vyplýva ich právnaa skutková súvislosť, taktiež na totožnosť v osobe sťažovateľky a predmet konaní, a totožnosťkrajského súdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd aplikujúc § 31azákona o ústavnom súde v spojení s § 112 ods. 1 OSP tak, ako to je uvedené v bode 1výroku tohto uznesenia.

2. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1   ústavy   a   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru napadnutými rozsudkami krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu

Ústavný   súd   po   preskúmaní   predmetu   predmetných   sťažností   týkajúcich   sanapadnutých rozhodnutí krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, žepoužitá   argumentácia   sťažovateľky   v   podaných   sťažnostiach   je   totožná   s   jej   právnouargumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd užzaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdovrozhodujúcich o jej žalobných nárokoch podľa zákona č. 514/2003 Z. z o zodpovednosti zaškodu   spôsobenú   pri   výkone   verejnej   moci   a   o   zmene   niektorých   zákonov   v   zneníneskorších predpisov v súvislosti s oneskoreným postupom všeobecných súdov pri postupepodľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky,ako   aj   totožnosť   v   použitej   právnej   argumentácii,   skutkových   okolnostiach,   ktoré   bolipodstatné   pre   ustálenie   záverov   všeobecných   súdov   aj   vo   veľkom   množstve   prípadovpredošlých (a tiež posudzovaných ústavným súdom, pozn.), ako aj krajského súdu, protiktorému sťažnosti smerujú, dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľke sú nepochybneznáme dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch, ako aj vyslovený právnynázor   ústavného   súdu   na   danú   právnu   problematiku.   A   keďže   v   rozsahu   použitejzásadnej/kľúčovej   argumentácie   sťažovateľky   proti   napadnutým   rozhodnutiam   krajskéhosúdu sa táto nemení, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je ajv prípade týchto sťažností. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňujes dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 369/2014 z 2. júla 2014,sp. zn. I. ÚS 373/2014 z 2. júla 2014, sp. zn. II. ÚS 458/2014 z 30. júla 2014, sp. zn.IV. ÚS 363/2014 z 1. júla 2014, sp. zn. IV. ÚS 256/2014 zo 16. apríla 2014), ktoré skončiliodmietnutím rovnakých sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených.   Ústavný súdv posudzovaných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a pretov podrobnostiach   odkazuje   na   už   citované   svoje   skoršie   rozhodnutia,   v   dôsledku   čohopristúpil k odmietnutiu týchto sťažností z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku rozhodovanie o ďalších procesnýchnávrhoch sťažovateľky v nich uplatnených (zrušenie napadnutých rozhodnutí krajského súdua vrátenie vecí na ďalšie konanie a priznanie náhrady trov konania) stratilo opodstatnenie,preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2015