znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 324/2014-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. mája 2014 predbežne prerokoval sťažnosť M. K., vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C/197/2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. K. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 12. februára 2014 doručená sťažnosť   M. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie „základného   práva   sťažovateľky   na   spravodlivé   súdne   rozhodnutie a prerokovanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   2   ods.   2, čl.   46   ods.   1   a 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní 12 C/197/2004, prešetrením sťažnosti Okresným súdom Žilina zn. 1SprS/544/2013 a prešetrením vybavenia sťažnosti Krajským súdom Žilina zn. Sp. 11081/13“.

Z predloženej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou konania vedeného   Okresným súdom Žilina (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 12 C/197/2004, a to   na strane   odporcu,   v rámci   ktorého   sa   podľa   svojho   vyjadrenia   domáhala   podaním z 10. júna   2013   opravy   odôvodnenia   uznesenia   s poukazom   na   §   167   ods.   2   zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) v spojení s § 165 ods. 1 OSP.

Sťažovateľka   uvádza,   že   okresný   súd   o jej   návrhu   nezačal   konať,   preto   ochranu svojich   práv   uplatnila   prostredníctvom   sťažnosti   na   prieťahy   v konaní   adresovanej 1. októbra 2013 predsedovi okresného súdu, ktorý je posúdil listom sp. zn. 1 SprS/544/2013 z 5.   decembra   2013   ako   nedôvodnú.   Vybavenie   sťažnosti   sťažovateľka   namietala „Žiadosťou   o prešetrenie   správnosti   vybavenia“ adresovanou   Krajskému   súdu   v Žiline (ďalej len „krajský súd“), ktorý v liste sp. zn. Spr 11081/13 z 29. januára 2014 oznámil sťažovateľke, že nie je oprávnený sťažnosť v uvedenom smere preskúmať.

Sťažovateľka v sťažnosti argumentuje:

„Sťažnosťou   zo   dňa   01.   októbra   2013   a   Žiadosťou   o   prešetrenie   správnosti vybavenia sťažnosti zo dňa 12. decembra 2013 sa domáham toho, aby súd lehoty dodržiaval a jeho procesný postup v konaní bol nielen zákonný, ale aj efektívny a takisto, aby bola dodržaná   rovnosť   účastníkov   konania,   kde   súd   rovnako   spravodlivo   vyžaduje   plnenie povinností a aj sám si plní svoje povinnosti tak, aby ani jeden účastník konania nebol zvýhodnený. Tu poukazujem na skorší postup súdu, kde navrhovateľom toleroval svojvoľné a bezdôvodné predĺženie lehoty na oznámenie mien ich svedkov - ich mená súdu oznámili nie v lehote 5 dní ako bola určená súdom, ale až po niekoľkých mesiacoch napriek tomu, že navrhovatelia   súdu   neozrejmili   toto   omeškanie.   Na   strane   druhej,   môjmu   právnemu zástupcovi udelil peňažnú pokutu za jeho neúčasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov, uznesenie o poriadkovej pokute bolo následne zrušené odvolacím súdom ako nedôvodné. Domáham sa aj toho, aby súd dal účastníkovi najavo, že súd koná v súlade s právnou úpravou a teda účastník môže reálne očakávať, že aj samotné rozhodnutie vo veci samej bude reflektovať platnú právnu úpravu a nebude poznačené svojvôľou súdu.

Krajský súd sa postavil vyhýbavo k prieskumu možných prieťahov, vec posúdil tak, že nespadá   do   jeho   právomoci.   Pritom   sa   nedomáham   prieskumu   merita   veci   (prieskumu dôvodnosti návrhu na opravu odôvodnenia), ale iba vo veci možných prieťahov. Krajský súd mohol a mal svoj prieskum zamerať na:

-   dátum prijatia návrhu na opravu odôvodnenia uznesenia podľa § 165 ods. 1 O.s.p., či sa týmto návrhom okresný súd zaoberal, či návrh vybavil okresný súd v lehote určenej § 165 ods. 2 O.s.p.

Krajský súd tieto skutočnosti mohol vyťažiť nenáročnými úkonmi zo spisu. Po ich posúdení mohol konštatovať, či bol postup súdu v súlade s § 165 ods. 2 O.s.p. a tým by správne   vybavil   moju   Žiadosť   o   prešetrenie   správnosti   vybavenia   sťažnosti   zo   dňa 12. decembra 2013.

Pokiaľ   krajský   súd   konštatuje,   že   nie   je   oprávnený   preskúmavať   efektívnosť a zákonnosť postupu okresného súdu po prijatí návrhu na opravu odôvodnenia uznesenia, zrejme   nesprávne   posúdil   moju   Žiadosť   o   prešetrenie   správností   vybavenia   sťažnosti. Uvedené   konštatovanie   by   bolo   popisné   situácii,   keby   som   sa   domáhala   preskúmania správnosti a dôvodnosti rozhodnutia o návrhu na oprava odôvodnenia. Pritom v mojej Žiadosti o prešetrenie správnosti vybavenia sťažnosti sa domáham prieskumu namietanej nečinnosti - prešetrenia zákonnosti nevybavenia môjho podnetu v lehote určenej priamo procesným   predpisom.   Pokiaľ   by   dodržiavanie   procesných   lehôt   nebola   správa   súdu kompetentná   prešetrovať,   nebolo   by   možné   sa   vôbec   domáhať   ochrany   pri   prieťahoch v konaní   všeobecne,   keďže   správa   súdu   je   obmedzená   posúdiť   základný   predpoklad prieťahov - dodržiavanie procesných lehôt.

Navyše, krajský súd ma upozorňuje, že domáhať sa svojich práv na základe mojej Žiadosti   o   prešetrenie   správnosti   vybavenia   sťažnosti   sa   môžem   výlučne   iba   cestou riadnych,   alebo   mimoriadnych   opravných   prostriedkov   a   nie   v   sťažnostnom   konaní postupom podľa § 62 a § 67 zák. č. 757/2004 Z.z. Opätovne poukazujem na podstatu mojej sťažnosti   a   to,   že   poukazujem   na   nedodržiavanie   lehôt,   v   ktorých   má   súd   rozhodnúť o návrhu,   resp.   predložiť   spis   na   rozhodnutie   nadriadenému   súdu.   Nedodržanie   lehôt nebude mať vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia, čiže poukazovanie na možnosť využitia riadnych   alebo   mimoriadnych   opravných   prostriedkov   nemôže   byť   účinný   prostriedok nápravy.   Preto   považujem   záver   krajského   súdu   za   nesprávny   a   nerealizovateľný. Nedodržiavanie   nariadeného   procesného   postupu   a   lehôt   však   spôsobuje   nevýhodnejšie postavenie toho účastníka, ktorý podal návrh. Súd mu svojou nečinnosťou odopiera právo konať pred súdom a domáhať sa svojich, hoci aj procesných práv.

Keďže   súd   nedodržiava   lehoty   určené   procesným   predpisom   a   ktoré   boli zapracované do právneho poriadku veľkou novelou Občianskeho súdneho poriadku v roku 2011,   ktorou   sa   malo   zefektívniť   a   zrýchliť   konanie   a   poskytnúť   vyšší   stupeň   ochrany účastníkov, dopúšťa sa neefektívneho postupu v konaní a eskaluje stav právnej neistoty účastníkov konania. Konanie sa komplikuje a z dôvodu uplatňovania procesných nárokov a domáhania   sa   procesného   postupu   v   súlade   sa   spis   predkladá   iným   oddeleniam. Domáhanie sa zákonného postupu a využívanie všetkých dostupných prostriedkov nápravy, ktorou   je   aj   sťažnosť   na prieťahy,   nemôže   ísť   na   vrub   účastníkovi,   ktorý   sa   domáha dodržiavania a plnenia zákonom uložených povinností.

Krajský súd tým, že sa odmietol zaoberať možnými prieťahmi a absentuje prieskum dodržiavania procesných lehôt spôsobil, že:

- nezabezpečil riadnu ochranu pred prieťahmi v konaní,

-vytvoril   precedens,   kde   nadriadená   správa   súdu   nie   je   oprávnená   podrobiť prieskumu   dodržiavanie   procesných   lehôt   určených   procesným   predpisom,   ak nebude   podriadený   súd   konať   o   návrhu   hoci   aj   niekoľko   rokov,   účastník   nemá prostriedok účinnej a rýchlej nápravy.

Môže   sa   zdať,   že   nedodržiavanie   procesných   lehôt   nie   je   porušením   práv   takej intenzity, aby sa s touto vecou zaoberal priamo Ústavný súd. Tu však poukazujem na širšie aspekty   tejto   veci.   Pokiaľ   súd   už   viac   krát   porušil   rovnosť   účastníkov,   vzťah   medzi odporkyňou   a   vo   veci   konajúcim   sudcom   sa   vyostril   preto,   že   odporkyňa   poukazuje na prieťahy v konaní, pričom konajúci sudca prieťahy nevidí a nevybavenie veci v zákonnej lehote   hodnotí   ako   správny   postup,   a   pritom   správa   okresného   súdu   nevybavenie   veci v lehote odobrila a správa krajského súdu po oboznámení sa s obsiahlou argumentáciou sa odmietne zaoberať sťažnosťou, účastník sa dostal do pozície, kde dôvera v spravodlivé a najmä   zákonné   rozhodnutie   je   takmer   nulová.   Pokiaľ   sa   účastník   nemá   ako   domôcť spravodlivosti   už   počas   samotného   konania,   nie   je   možné   očakávať   ani   spravodlivé rozhodnutie.

Nie je vylúčené, že ak sa nezabráni porušovaniu zákona zo strany súdu teraz, bude intenzita   porušovania   narastať.   Rozhodnutie   Ústavného   súdu   bude   zároveň   plniť preventívnu funkciu.

Okresný   súd   Žilina   návrh   na   opravu   odôvodnenia   uznesenia   nevybavil   nielen v zákonom stanovenej lehote, ale nariadil ďalšie pojednávanie na október. Medzi podaním návrhu a vytýčeným pojednávaním ubehli 4 mesiace, počas ktorých súd nevykonal žiaden úkon.   Za   tento   časový   úsek   mohlo   byť   o   mojom   návrhu   právoplatne   rozhodnuté   aj odvolacím   súdom   (30   dňová   zákonná   lehota   na   konanie   pred   prvostupňovým   súdom, následne okresný súd má predložiť spis odvolaciemu súdu, ktorý o tom rozhodne v lehote 60 dní, 30 dňová lehota plynie od okamihu doručenia návrhu súdu - § 58a O.s.p.).

Jednoznačne   tak   možno   konštatovať,   že   okresný   súd   nekonal   sústredene,   účelne a nevyužil všetky prostriedky a čas ktorý mal k dispozícii tomu, aby o návrhu rozhodol v zákonnej   lehote.   Krajsky súd   sťažnosť   vybavil   s tým,   že nie   je   oprávnený intervencie a prieskumu a má tak podiel viny na tomto stave.“

Sťažovateľka na základe uvedeného v závere sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľky na spravodlivé súdne rozhodnutie a prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní 12C/197/2004, prešetrením sťažnosti Okresným súdom Žilina zn. 1SprS/544/2013 a prešetrením vybavenia sťažnosti Krajským súdom Žilina zn. Sp.11 081/13 bolo porušené.

2.   Okresnému   súdu   Žilina   prikazuje   pod   spis.   zn.   12C/197/2004   konať   bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke súd priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť na účet JUDr. Mgr. Štefana Buchu, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   nebránia   jej   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ   domáha,   odôvodnenie   návrhu   a   navrhované   dôkazy.   Návrh   musí   podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie základných práv alebo slobôd, ktoré sa podľa tvrdenia   sťažovateľa   porušili,   právoplatného   rozhodnutia,   opatrenia   alebo   iného   zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, a tiež označenie, proti komu sťažnosť smeruje.

Sťažovateľka   v sťažnosti   prezentuje,   že   je   právne   zastúpená   advokátom JUDr. Mgr. Štefanom   Buchom,   a v tejto   súvislosti   uvádza: „Vzhľadom   na   skutočnosť, že môj   právny   zástupca   je   toho   času   dlhší   čas   práceneschopný,   bude   doložené plnomocenstvo   dodatočne.“ Napriek   uvedenému   sťažovateľka   aj   po   uplynutí   viac   ako dvoch   mesiacov   od podania   sťažnosti   označenú   zákonnú   požiadavku   nesplnila a splnomocnenie na svoje zastupovanie advokátom ústavnému súdu nedoručila.

Absencia   plnej   moci   však   v prípade   sťažnosti   sťažovateľky   nie   je   jediným nedostatkom v zákonom predpísaných náležitostiach.

Tzv. petit sťažnosti sťažovateľky neobsahuje kvalifikovanú špecifikáciu základných práv, ktoré mali byť v jej prípade porušené. Vymedzenie označenej náležitosti je v prípade sťažovateľkou prezentovaného petitu zmätočné, keďže sťažovateľka priradzuje k formulácii porušenia   základného   práva „na   spravodlivé   súdne   rozhodnutie   a prerokovanie   veci v primeranej lehote“ čl. 2 ods. 2 ústavy, ktorého obsahom zásadne nie sú základné práva a slobody, ale formulácia princípov právneho štátu. Zmätočnosť petitu sa týka aj formulácie odseku 2 článku 46 ústavy, ktorý zakotvuje ochranu práv prostredníctvom správnej žaloby, ktorá   však   vo   vzťahu   k   obsahu prezentovanej   argumentácie   sťažovateľky   nemá   žiadnu príčinnú   súvislosť.   Platí   to   aj   v prípade   formulácie   porušenia „základného   práva sťažovateľky   na   spravodlivé   súdne   rozhodnutie“ podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy,   keďže predmetom   námietok   sťažovateľky   nie   je   žiadne   meritórne   rozhodnutie,   ale   ako   sama uvádza, „namieta nedodržanie lehôt, v ktorej má súd rozhodnúť o návrhu“.

Ústavný   súd   zdôrazňuje,   že   taký   rozsah   nedostatkov   zákonom   predpísaných náležitostí,   aký   vyplýva   z   podania   sťažovateľky,   nie   je   povinný   odstraňovať z   úradnej povinnosti. Túto úlohu plní práve inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným   súdom   (ktorý   sťažovateľka   vedome   opomenula)   a   publikovaná   judikatúra, z ktorej   jednoznačne   vyplýva,   ako   ústavný   súd   posudzuje   nedostatok   zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04).

Ústavný   súd   z uvedeného   dôvodu   sťažnosť   odmietol   už pri jej   predbežnom prerokovaní   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   pre   nesplnenie   zákonom predpísaných náležitostí.

Nad   rámec   ústavný   súd   poznamenáva,   že   sa   napriek   označeným   nedostatkom podania sťažovateľky oboznámil s postupom okresného súdu a krajského súdu pri vybavení jej   sťažnosti   na   prieťahy   v konaní,   a je   toho   názoru,   že   reálne   boli   vykonané   kroky na naplnenie   jej   práva   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote.   V rámci   konania   bol vypočutý   znalec   pre   účely   rozhodnutia   o výške   jeho   odmeny,   ktorý   bol   tiež vyzvaný na predloženie   relevantných   podkladov,   kde   do   úvahy   prichádza   buď   autoremedúra označeného rozhodnutia, alebo predloženie veci   odvolaciemu súdu. Ústavný súd je toho názoru, že v oboch prípadoch je vytvorený priestor aj pre prípadnú korekciu potenciálnych nedostatkov   odôvodnenia   predmetného   uznesenia.   Uvedená   požiadavka   je v námietkach sťažovateľky prezentovaná ako ťažisková.

Ústavný   súd   zároveň   poznamenáva,   že   toto   rozhodnutie   nebráni sťažovateľke v prípade, že by v ďalšom období okresný súd vo veci sťažovateľky nekonal plynulo a bez zbytočných prieťahov, opätovne sa obrátiť na ústavný súd so sťažnosťou, samozrejme, spĺňajúcou náležitosti kvalifikovaného návrhu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. mája 2014