znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 324/09-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. októbra 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 51 C/1/2008 a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co/11/09, ako aj práv podľa čl.   6   ods.   1,   čl.   13   a   čl.   14   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cdo/127, 128/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   D.   B. o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júla 2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 51 C/1/2008 a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 dohovoru   postupom   Krajského   súdu   v   Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co/11/09, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 dohovoru postupom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cdo/127, 128/2009.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   uviedol,   že   okresný   súd   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 51 C/1/2008 porušil jeho základné práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru „právo na spravodlivé súdne konanie“, keď „protizákonne odmieta oslobodiť D. B. od súdnych poplatkov“ a „odmieta mu ustanoviť advokáta na ochranu jeho práv pred súdom“.

Podľa   vyjadrenia   sťažovateľa   tiež   krajský   súd   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 14 Co/11/09   porušil   jeho   právo   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru „na   spravodlivé   súdne konanie“, právo podľa čl. 13 dohovoru „na účinný opravný prostriedok“ a podľa čl. 14 dohovoru „na zákaz diskriminácie“, keď podľa neho nemal „právo potvrdiť neoslobodenie od poplatkov,   keď je to   protizákonné rozhodnutie,   a nemá právo neustanoviť advokáta pre človeka, ktorý sa nebude môcť zúčastňovať súdnych konaní z dôvodov zdravotných“.

Rovnako   sťažovateľ   namieta   porušenie   práv   podľa   čl.   6   ods.   1,   čl.   13   a   čl.   14 dohovoru zo strany najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cdo/127, 128/2009, ktorý podľa jeho vyjadrenia porušil „právo na dovolacie konanie“, keďže mal „vrátiť vec prvostupňovému súdu Bratislava II a prikázať mu ustanoviť advokáta na dovolacie konanie a nie porušiť čl. 13 dohovoru...“.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol takto:„II.A. Okresný súd Bratislava II porušil základné právo D. B. v konaní 51 C/1/2008 garantované č1. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a č1. 6 ods. 1 dohovoru PRÁVO NA SPRAVODLIVÉ SÚDNE KONANIE!

Krajský   súd   Bratislava   v   konaní   14   Co/11/09   porušuje   základné   práva   D.   B. garantované čl. 6 ods. 1 právo na spravodlivé konanie č1. 13 – právo na účinný opravný prostriedok a čl. 14 – zákaz diskriminácie!

Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   porušuje v   konaní   5 Cdo/127, 128/2009   právo na spravodlivé konanie a účinný opravný prostriedok čl. 6ods. 1 a č1. 13 a č1. 14. II.B. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie 5 Cdo/127, 128/2009 zo dňa 19. 05. 2009, zrušuje uznesenie 14 Co/11/09-172 zo dňa 26. 03. 2009 a vec vracia na konanie podľa zákona, Ústavy SR a dohovorov Okresnému súdu Bratislava II.

II.C. Okresný   súd   Bratislava   II   je   povinný   zaplatiť   D.   B.   satisfakciu   vo výške 100.000 Eur   (pre opakované delikty).   Krajský   súd Bratislava   je   povinný zaplatiť   D.   B. satisfakciu   vo   výške   150.000   Eur   (pre   opakované   delikty)   a   Najvyšší   súd   Slovenskej republiky je povinný sa D. B. ospravedlniť pre zmarenie práva na súdnu ochranu! všetko v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.

II.D. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   prikazuje   Okresnému   súdu   Bratislava   II konať bez ďalších prieťahov a justičných obštrukcií a rozhodnúť v lehote 3 mesiace od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.

II.E. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému sudu Bratislava II konať tak, aby nedochádzalo k opakovanému porušovaniu zákonov, Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodných   dohovorov   s tým,   že   ak   aj   napriek   tejto   výstrahe   bude   Okresný   súd Bratislava   II   postupovať   svojvoľne.   VYDÁ   PRÁVO   D.   B.   platenia   NÁSOBKOV SATISFAKCIÍ hoci aj do ruinácie súdu!“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   sťažnosť   sťažovateľa   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   a   preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd zistil, že sťažnosť sťažovateľa zo 6. júla 2009 doručená ústavnému súdu 10. júla 2009 obsahuje hrubo urážlivé výroky, dehonestujúce a neopodstatnené obvinenia adresované sudcom pôsobiacim na všeobecných súdoch.

Predmetnými výrokmi a vyjadreniami sťažovateľ okrem iného označuje rozhodnutia a postup sudcov všeobecných súdov za „brutálne protizákonné rozhodnutia“ a „mafiánske spôsoby“, za „jasný dôkaz existencie justičnej mafie“ a „kriminálny výkon súdnictva“.

Urážlivosť   výrokov   v   ďalších   častiach   sťažnosti   stupňuje,   keď   označuje   spôsob rozhodovania sudcov za „diletantský“ a osoby zákonných sudcov ako „šialené osoby“, ktoré obviňuje z „nezákonného rozhodovania“ v jeho veciach.

Ústavný   súd   v   súvislosti   s   takýmto   správaním   účastníka   konania   poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už vyslovil, že „V zásade smie byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená   na   nepravdivých   faktoch,   a   rovnako   ak   používa   útočný,   resp.   hrubo   urážlivý jazyk“ (Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými v sťažnosti prekročil hranicu únosnej kritiky a hrubo urážal zákonných sudcov všeobecných súdov,   a   to   v   rozpore   s   princípom   zachovávania   úcty   k   právam   iných,   ktorý   má   byť i v rámci   občianskoprávneho   konania   rešpektovaný   všetkými   účastníkmi   konania a z ktorého vyplýva aj požiadavka, aby účastníci konania rešpektovali ľudskú dôstojnosť i osobnosť   ďalších   účastníkov   konania,   ale   aj   samotného   vo   veci   konajúceho   súdu tak vo svojich písomných, ako i verbálnych prejavoch.

Správanie sťažovateľa, ktorého cieľom je uškodiť reputácii samotných rozhodujúcich súdov, je teda podľa názoru ústavného súdu možné označiť za zneužitie práva na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takéhoto práva.

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

V   závere   ústavný   súd   pripomína,   že   súčasťou   zákonom   predpísaných   náležitostí návrhu   na   začatie   konania   podaného   ústavnému   súdu   je   aj   primeraná   slušnosť vo vyjadrovaní,   sťažovateľ   však   napriek   tomu,   že   bol   na   túto   skutočnosť   už   viackrát upozornený   (III.   ÚS   52/06,   III.   ÚS   205/09),   upozornenie   nerešpektoval   a   uvedenými výrokmi túto požiadavku porušil.

Podanie   sťažovateľa   sa   navyše   vyznačuje   značnou   neurčitosťou   svojho   obsahu, neobsahuje   jednoznačnú   špecifikáciu   rozhodnutia   okresného   súdu,   ktorým   mali   byť porušené sťažovateľove základné práva podľa ústavy a právo podľa dohovoru, neobsahuje ani právne relevantné odôvodnenie návrhu, obsah odôvodnenia nie je zosúladený s petitom návrhu a k návrhu nie je priložené splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa advokátom v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. októbra 2009