znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 324/06-19

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   3.   novembra   2006 v senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka vo veci sťažnosti A. K., bytom B., zastúpeného advokátkou JUDr. A. P., B., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 96/2004 takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 96/2004   p o r u š i l základné právo A. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9   C   96/2004 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.   A.   K.   p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   20 000   Sk (slovom   dvadsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Bratislava   I p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I   j e   p o v i n n ý   nahradiť trovy právneho zastúpenia A. K.   na   účet   advokátky   JUDr.   A.   P.,   B.,   v sume   4   628   Sk   (slovom štyritisícšesťstodvadsaťosem slovenských korún) do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti A. K. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. augusta 2006 doručená   sťažnosť   A.   K.,   bytom   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátkou JUDr. A.   P.,   B.,   pre   namietané   porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 9 C 96/2004.

Sťažovateľ   uviedol,   že   15.   apríla   2004   podal   okresnému   súdu   žalobu   proti žalovanému A., a. s., B., o určenie povinnosti vyplácať diferenčnú rentu. Dňa 18. apríla 2006 podal sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu, ktorý v odpovedi sp. zn. Spr. 2069/06 z 9. júna 2006 označil sťažnosť za dôvodnú. Vo veci bol určený termín pojednávania na 12. október 2006.

Sťažovateľ sa (aj s poukazom na vyjadrenie predsedu okresného súdu) domnieva, že postupom   okresného   súdu   došlo   k porušeniu   jeho   označených   práv   podľa   ústavy a dohovoru.   V petite   svojej   sťažnosti   žiada   vysloviť   porušenie   svojich   práv   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 96/2004, uložiť okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov a priznať mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk, ako aj zaviazať okresný súd nahradiť trovy   právneho zastúpenia. Priznanie primeraného   finančného   zadosťučinenia   sťažovateľ   odôvodnil   stavom   právnej   neistoty, v ktorom sa nachádza on aj jeho rodina.

Listom   z   20.   októbra   2006   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   súhlasila   s upustením od verejného prerokovania veci a vyčíslila trovy právneho zastúpenia sumou 4 628 Sk.

Predseda okresného súdu v liste sp. zn. Spr. 2069/06 z 29. septembra 2006 uviedol, že netrvá na verejnom prerokovaní veci.

Z vyjadrenia predsedu okresného súdu ďalej vyplýva, že:„Návrh   na   začatie   konania   bol   doručený   súdu   dňa   19.   04.   2004.   Uznesením č. k. 9 C 96/2004 zo dňa 08. 06. 2004 súd vyzval navrhovateľa na odstránenie vád návrhu. Doplnenie   návrhu   bolo   doručené   dňa   12.   07.   2004,   vyšší   súdny   úradník   dňa 26. 07. 2004 dal pokyn na doručenie výzvy na zaplatenie súdneho poplatku za návrh. Uznesením č. k. 9 C 96/04-25 zo dňa 13. 10. 2004 súd vyzval odporcu na vyjadrenie sa k návrhu.

Dňa 18. 11. 2004 bolo doručené podanie právnej zástupkyne JUDr. A. P. a dňa 15. 12. 2004 vyjadrenie odporcu.

Vyšší súdny úradník úpravou zo dňa 21. 12. 2004 dal pokyn na doručenie vyjadrenia a predloženie   veci   zákonnej   sudkyni,   ktorá   dňa   16.   05.   2006   stanovila   vo   veci   termín pojednávania na deň 24. 10. 2006 (...).

Ako   to   vyplýva   z priebehu   konania   vedeného   na   Okresnom   súde   Bratislava   I pod sp. zn.   9   C   96/2004,   nedošlo   k zbytočným   prieťahom   v konaní   zo   strany   konajúcej sudkyne, jej subjektívne zavinenie zistené nebolo. V oddelení 9 C v súlade s Občianskym súdnym poriadkom sa vybavuje vysoký počet pridelených vecí popri priebežnom mesačnom nápade nových vecí. Vo veci bol konštatovaný prieťah v konaní.

S poukazom na uvedené si dovoľujeme navrhnúť (...), aby bola vzatá na vedomie skutočnosť, že súd konal v súlade s platnými právnymi predpismi s ohľadom na množstvo vecí vybavovaných v oddelení 9 C.

V prípade,   že   ÚS   SR   dospeje   k záveru,   že   bolo   porušené   základné   právo na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   navrhujem,   aby   ÚS   SR   nepriznal sťažovateľovi   finančné   zadosťučinenie   z dôvodu,   že   vo   veci   bol   stanovený   termín pojednávania.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a v jeho   prítomnosti   a aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonaným dôkazom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom (...).

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrenia predsedu okresného súdu, ale najmä z na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu   ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania:

Sťažovateľ   19.   apríla   2004   podal   okresnému   súdu   žalobu   o určenie   povinnosti vyplácať diferenčnú rentu. Okresný súd veci pridelil sp. zn. 9 C 96/2004. K žalobe bola pripojená   korešpondencia   s odporcom   a ďalšie   doklady   (rozsudok,   výpis   z obchodného registra) č. l. 1 – 20 spisu.

Uznesením z 8. júna 2004 vyšší súdny úradník vyzval sťažovateľa v lehote 10 dní doplniť výšku diferenčnej renty. Sťažovateľ uznesenie prevzal 25. júna 2004.

Dňa 12. júla 2004 právna zástupkyňa sťažovateľa doplnila petit žaloby.Dňa   26.   júla   2004   sťažovateľ   oznámil   okresnému   súdu,   že   bol   oslobodený od súdnych poplatkov rozhodnutím Okresného súdu v Bardejove sp. zn. 2 NcC 49/2003 z 2. apríla 2004.

Uznesením   z 13.   októbra   2004   okresný   súd   vyzval   účastníkov   na   vzájomné vyjadrenia k veci.

Dňa 4. novembra 2004 sťažovateľ odpovedal na výzvu.Dňa   15.   decembra   2004   na výzvu   reagoval   žalovaný,   pričom   v prílohe   predložil aj doklady.

Dňa 21. decembra 2004 bol daný pokyn kancelárii okresného súdu na doručenie vyjadrení obom stranám s tým, aby spis bol po vrátení doručeniek predložený zákonnej sudkyni.

Dňa 9. mája 2006 sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy.Dňa 16. mája 2006 predsedníčka senátu nariadila pojednávanie na 24. október 2006.

III.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   neodstráni.   K vytvoreniu   želateľného stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty, dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu. Preto na splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).

Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky garantovať účastníkom súdneho konania právo na prerokovanie ich veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru) je zabezpečiť odstránenie stavu právnej   neistoty   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu   v primeranej   dobe (III. ÚS 111/04, III. ÚS 347/04).

Otázku existencie zbytočných   prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa   správania   účastníkov   konania   a spôsobu,   akým   v konaní   postupoval   súd (III. ÚS 175/04, III. ÚS 229/04 a iné).

Predmetom sťažnosti je žaloba sťažovateľa na vyplácanie diferenčnej renty. V danom prípade   ide   o štandardnú   agendu   okresného   súdu,   ktorá   však   môže   byť   náročná na dokazovanie (aj za účasti znalca).

Pokiaľ ide o druhé kritérium, a to správanie účastníkov konania, v ich postoji k veci (aj súčinnosti   so   súdom)   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   spoluúčasť   na   vzniknutom   stave konania.

Pokiaľ ide o posúdenie postupu samotného okresného súdu, tento okrem prvotných úkonov   nevykonal   žiadne   úkony   smerujúce   k rozhodnutiu   vo   veci   na   privodenie   stavu právnej istoty.

Okresný   súd   od   21.   decembra   2004   (vydanie   pokynu   kancelárii   na   doručenie vyjadrení stranám) do 16. mája 2006 (určenie termínu pojednávania na 24. október 2006), nekonal vo veci takmer 1 a pol roka (16 mesiacov). Takýto postup okresného súdu považuje ústavný   súd   za   porušenie   základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Pretože   ústavný   súd   zistil,   že   nečinnosťou   okresného   súdu   došlo   k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádza (bod 2 výroku nálezu).

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   aj   o priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia v sume 50 000 Sk.

Ústavný súd vyslovil porušenie označených práv sťažovateľa, prikázal okresnému súdu, ktorý jeho práva porušil, vo veci konať, a na dovŕšenie nápravy porušenia označených práv   priznal   sťažovateľovi   aj   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   20   000   Sk (bod 3 výroku nálezu). Ústavný súd zohľadnil predmet, charakter a dobu posudzovaného konania,   ako   aj   dĺžku   zbytočných   prieťahov   v konaní   (16   mesiacov).   Pri   určení   výšky primeraného   finančného   zadosťučinenia   vychádzal   zo   záujmu   na   ochranu   ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru. Ústavný súd vo zvyšnej časti návrhu sťažovateľa nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).

Sťažovateľ bol vo veci úspešný a prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadal priznať   trovy   právneho   zastúpenia   za   dva   úkony   právnej   služby   a dva   režijné   paušály spolu v sume 4 628 Sk.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1, § 11, § 14 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb   v znení   neskorších   predpisov   s tým,   že   predmet   konania   podľa   čl.   127   ústavy pred ústavným súdom, ktorým sú základné práva a slobody, porušenie ktorých sťažovateľ namietal, v zásade nie je oceniteľný peniazmi. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v období od 1. januára 2006 v konaní pred ústavným súdom predstavuje 2 730 Sk a hodnota režijného paušálu 164 Sk.

Ústavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateľa trovy právneho zastúpenia v ňou uplatnenej výške 4 628 Sk za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a prípravu právneho zastúpenia   vrátane   prvej   porady   s klientom   a napísanie   sťažnosti.   Právna   zástupkyňa sťažovateľa si mohla uplatniť za jeden úkon 2 730 Sk, avšak uplatnila si len 2 150 Sk. Ústavný   súd   priznal   právnej   zástupkyni   sťažovateľa   trovy   právneho   zastúpenia   v ňou uplatnenej   výške   (pretože   to   nie   je   v rozpore   s citovanou   vyhláškou,   ako   aj   z dôvodu, že podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania), ktoré zaviazal uhradiť okresný súd (bod 4 výroku nálezu).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. novembra 2006