znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 323/2010-12

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu 21. septembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. S. B., B., pre namietané porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 6 K 13/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. S. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. augusta 2010 doručená sťažnosť Mgr. S. B., B., prechodné bydlisko a korešpondenčná adresa B. (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 K 13/2008.

Zo   sťažnosti   a z   príloh   k nej   pripojených   vyplynulo,   že   sťažovateľka   (dlžník) 17. apríla 2008 podala okresnému súdu „návrh na vyhlásenie malého konkurzu“ a „návrh na povolenie oddlženia“. Konanie je vedené okresným súdom pod sp. zn. 6 K 13/2008. Okresný   súd   uznesením   z 13.   mája   2008   začal   konkurzné   konanie   proti   dlžníkovi, uznesením z 20. mája 2008 určil predbežného správcu pre účely zistenia majetku dlžníka a uznesením z 19. júna 2008 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka a rozhodol o otvorení malého   konkurzu.   Správca   konkurznej   podstaty   rozhodnutím   sp.   zn.   6 K 13/2008, 6 K 13/2008   S404   z   30.   júna   2008   vydal   príkaz   na   výkon   zrážok   zo   mzdy   (platu) sťažovateľky „vo výške dvoch tretín (2/3) za účelom uspokojenia pohľadávok veriteľov vrátane prednostných pohľadávok a to až do doručenia písomného rozhodnutia správcu o skončení   výkonu   zrážok   zo   mzdy   (platu)   úpadcu“. Uznesením   zo   6. novembra 2008 okresný   súd   schválil   návrh   čiastkového   rozvrhu   výťažku   zo   speňaženia   všeobecnej podstaty.

Podľa názoru sťažovateľky sú tieto zrážky neoprávnené a návrh čiastkového rozvrhu výťažku zo speňaženia všeobecnej podstaty bol správcom konkurznej podstaty vypočítaný nesprávne.

Sťažovateľka ďalej uviedla:„Tým, že správca konkurznej podstaty necháva v platnosti rozhodnutie o zrážaní dvoch tretín z mojej mzdy mňa a moju rodinu (ktorá má okrem mňa i dve deti) uviedol do finančnej neistoty, právnej neistoty, morálnej neistoty, keď dvadsaťštyri mesiacov (od júla 2008 do konca júna 2010) ochudobňuje moju rodinu o jednu tretinu môjho príjmu.

2. Speňaženie majetku bolo ukončené v novembri 2008. Návrh čiastkového rozvrhu výťažku   zo   speňaženia   všeobecnej   podstaty   súd   schválil   uznesením   6K/13/2008, 1108214123   zo   dňa   6.   11.   2008.   Správca   konkurznej   podstaty   v   procese   konkurzu   na občana SR Mgr. S. B., robí prieťahy v konkurznom konaní a drží ma v právnej neistote. Podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 7/2005 Z. z., § 106 a § 107 pojednávajú o odlišnostiach vo vedení malých konkurzov od riadnych konkurzov.

Dovoľujem si poukázať na rozdiel pri vedení malého konkurzu na firmu a vedení malého konkurzu na občana SR. U občana je nutné prihliadať na dodržiavania základných ľudských práv a slobôd....

Okresný súd Bratislava I., ktorý dozerá nad činnosťou správcu konkurznej podstaty podľa   svojich   právomocí   nekoná.   Mám   za   to,   že   neexistujú   dôvody   na   predlžovanie konkurzného konania vedeného pod sp. zn. 6K/13/2008.

Okresný súd Bratislava I., ktorý dozerá nad činnosťou správcu konkurznej podstavy mňa ako úpadcu, nedostatočne a neefektívne využíva svoje práva voči správcovi konkurznej podstaty   v   záujme   čo   najrýchlejšieho,   najúspornejšieho   a   najefektívnejšieho   vedenia konkurzného konania v zmysle ust. §§ 106 a 107 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 7/2005 Z. z. Súd môže správcovi dať pokyny sám na ukončenie konkurzného konania, aby bolo možné pristúpiť k oddlženiu úpadcu, t. j. mňa Mgr. S. B. Pretože Okresný súd Bratislava I. do dnešného dňa nevydal pokyn, že už neexistujú   dôvody   na   predlžovanie   konkurzného   konania   a   sám   správca   neodôvodnene neukončil   konkurzné konanie,   obidve inštitúcie   porušujú   moje   základné   ľudské   práva v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Vo   veci   nekoná   ani   správca   konkurznej   podstaty,   dobu   trvania   konkurzu   umelo predlžuje (dvadsaťštyri mesiacov). Nečinne čaká a každý mesiac len kontroluje pripísanie dvoch tretín zrážok zo mzdy na svoj bankový účet od Mgr. S. B. Z ekonomického hľadiska (som presvedčená, že aj z právneho) časový termín - čo najrýchlejšie - rozhodne znamená lehotu jedného roka a menej. Pokiaľ lehota prekračuje časový horizont viac ako jeden rok je to dlhodobé časové hľadisko. Všeobecne majetok občana je možné speňažiť v priebehu jedného   roka.   Mzda   ani   z   právneho   ani   z ekonomického   hľadiska   nie   je   majetkom (nepodlieha speňaženiu).

Namietam proti tomu, že prieťahmi v konkurznom konaní sa porušuje moje právo podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“

Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd prijal tento nález:„1. Okresný súd Bratislava I. v konaní vedenom pod sp. zn. 6K/13/2008 porušil právo Mgr. S. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I.   prikazuje,   aby   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 6K/13/2008   konal   bez   zbytočných   prieťahov   a   nariadil   správcovi   malého   konkurzu vedeného   pod   sp.   zn.   6K/13/2008   okamžité   ukončenie   konkurzného   konania   malého konkurzu   na   úpadcu   Mgr.   S.   B.   podľa   §   107   zákona   č.   7/2005   Z.   z.   o   konkurze   a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Mgr. S. B. priznáva podľa čl. 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky finančné zadosťučinenie vo výške 10.000 eur, ktoré je Okresný súd Bratislava I. povinný vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.

4.   Správcovi   konkurznej   podstaty   JUDr.   D.   R.,   vo   veci   vedenej   pod   sp. zn. 6K/13/2008 prikazuje zrušiť rozhodnutie 6K 13/2008, 6K 13/2008 S404 zo dňa 30. 6. 2008.

4.   Správcovi   konkurznej   podstaty   JUDr.   D.   R.,   vo   veci   vedenej   pod   sp. zn. 6K/13/2008   prikazuje   vyplatiť   doteraz   neoprávnene   zinkasovanú   sumu   z   platu   vo výške jednej tretiny t. j. 2.291,- eur, plus úroky vo výške 1 % p. a. t. j. 45,82 eur do 15 dní od právoplatnosti   rozhodnutia   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   Mgr.   S.   B.   na   adresu prechodného bydliska: B.

5. Okresnému súdu Bratislava I. prikazuje, aby začal ihneď v zmysle zákona 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov ust. § 166, oddlženie úpadcu Mgr. S. B., o ktoré písomne požiadala návrhom na oddlženie a ktorý zaslala Okresnému súdu Bratislava I. spolu s návrhom na vyhlásenie malého konkurzu.“

Sťažovateľka   zároveň   požiadala   o   ustanovenie   právneho   zástupcu   v   konaní   pred ústavným súdom.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   namietané   porušenie   základného   práva   sťažovateľky   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 K 13/2008.

Z   obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   namietala   nedostatky   v   postupe konkurzného súdu   vo   vzťahu   k   správcovi   konkurznej   podstaty,   na základe   rozhodnutia (príkazu) ktorého dosiaľ dochádza k zrážaniu dvoch tretín mzdy, pričom podľa jej názoru na predlžovanie konkurzného konania už neexistujú dôvody a konkurzné konanie malo byť ukončené.

Konkurzné konanie je osobitným druhom občianskeho súdneho konania. Vzhľadom na jeho predmet, špecifickú skutkovú a právnu povahu ho možno považovať za konanie zložité.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“) tento zákon upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením   jeho   veriteľov   alebo   postupným   uspokojením   veriteľov   dlžníka   spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom   pláne; zákon   upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a oddlženie fyzickej osoby.

Podľa § 72 ods. 2 zákona o konkurze príjmy úpadcu podliehajú konkurzu v rozsahu, v akom môžu byť postihnuté výkonom rozhodnutia alebo exekúciou.

Podľa § 67 ods. 1 zákona o konkurze konkurzu podlieha

a) majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu,

b) majetok, ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu,

c) majetok, ktorý zabezpečuje úpadcové záväzky,

d) iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon.

Dĺžka   konkurzného   konania   je   vo   všeobecnosti   určovaná   časovým   obdobím, v ktorom   sa   podarí   uspokojiť   pohľadávky   veriteľov   predajom   všetkého   speňažiteľného majetku úpadcu, resp. iným zákonom dovoleným spôsobom [zrážky zo mzdy (t. j. príjmu) fyzickej   osoby]. Existencia   procesných   a iných   prekážok   konania   (napr.   ekonomické prostredie,   nízka   výťažnosť   speňaženia,   minimálny   záujem   o kúpu   majetku   úpadcu)   sa značnou mierou podieľajú na trvaní tohto konania.

Zrušenie konkurzu upravujú ustanovenia § 102 zákona o konkurze.

Podľa   §   102   ods.   1   zákona   o konkurze   súd   rozhodne   aj   bez   návrhu   o   zrušení konkurzu pre nedostatok majetku, ak zistí, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate; v uznesení súd rozhodne aj o odmene a výdavkoch správcu, ktoré sa platia z majetku dlžníka, preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu alebo preddavku na úhradu nákladov konkurzu.

Podľa § 102 ods. 2 zákona o konkurze súd rozhodne na návrh správcu o zrušení konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku.

Podľa § 166 ods. 1 zákona o konkurze dlžník–fyzická osoba má právo sa po zrušení konkurzu za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať na súde zbavenia svojich dlhov...

Úlohou ústavného súdu nie je určovať namiesto konkurzného súdu optimálny postup v   danej   veci,   ale   posúdiť,   či   ním   prijaté   opatrenia   a   zvolený   postup   sú   vzhľadom   na okolnosti   daného   prípadu   akceptovateľné   z   pohľadu   ústavou   garantovaného   práva   na konanie bez zbytočných prieťahov, teda či postup konkurzného súdu nebol v tomto smere zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny (obdobne napr. I. ÚS 13/00, III. ÚS 99/02).

Miera   a   povaha   zodpovednosti   konkurzného   súdu   za   postup   správcu   konkurznej podstaty v konkurznom konaní je daná rozsahom jeho oprávnení, ktoré mu zákon vo vzťahu k tomuto subjektu konkurzného konania priznáva (najmä § 40 až § 43 zákona o konkurze).

V   súlade   s   ustálenou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   hovoriť   o   prieťahoch v konkurznom konaní vtedy, ak súd vôbec nevyužije vo vzťahu k správcovi konkurznej podstaty tie prostriedky, účelom ktorých je zabezpečenie účinnej a rýchlej ochrany práv účastníkov konkurzného konania, prípadne ak k ich použitiu siahne až vtedy, keď je ich účinok na dosiahnutie tohto účelu minimalizovaný alebo vylúčený (m. m. I. ÚS 57/97, III. ÚS 199/02).

Ústavný   súd   posudzoval   danú   vec   aj   so   zreteľom   na   účel,   podstatu   a   zmysel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorom sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci.

V   zmysle   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   je   dôvodom   na   odmietnutie sťažnosti   pre   jej   zjavnú   neopodstatnenosť   absencia   priamej   vzájomnej   súvislosti   medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním, rozhodnutím alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, alebo ak nezistí žiadnu možnosť porušenia označených základných práv alebo slobôd, reálnosť ktorej by   mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (m. m. III. ÚS 21/00, I. ÚS 91/03, IV. ÚS 150/03, II. ÚS 28/04).

Z   doterajšej   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   konanie   bez   zbytočných prieťahov nemožno presne časovo ohraničiť (II. ÚS 26/95) a že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva   na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré   z   hľadiska   jeho   druhu   a   povahy   netrvá   tak   dlho,   aby   sa   dalo   vôbec   uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. m. m. IV. ÚS 147/04).

V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup všeobecného súdu   sa   nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď nevyhovel (I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01).

Sťažovateľka v sťažnosti nepreukázala a ani z pripojených príloh nevyplýva, že by boli splnené podmienky zrušenia konkurzu vyplývajúce z § 102 ods. 1, resp. ods. 2 zákona o konkurze. Až zrušenie konkurzného konania zákonom predpokladaným spôsobom môže viesť k oddlženiu dlžníka (§ 166 ods. 1 zákona o konkurze), t. j. procesu, v ktorom sa zbaví svojich dlhov.

Sťažovateľke ako účastníčke konania nič nebráni využiť svoje právo vyplývajúce z § 85   ods.   2   zákona   o konkurze   a   počas   konkurzu   nahliadať   do   správcovského   spisu. Týmto spôsobom sa môže účinne presvedčiť o pravdivosti svojich tvrdení a následne zvoliť ďalší postup vo veci.

Podľa   názoru   ústavného súdu   opísaný skutkový   stav neindikuje možnosť   prijatia záveru   o   takom   postupe   okresného   súdu,   z   ktorého   by   bolo   možné   vyvodzovať   vecnú súvislosť   s   označeným   porušením   základného   práva   sťažovateľky   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy. Taktiež celková doba konkurzného konania nepredstavuje takú dobu, ktorá by bola neprimeraná a spôsobovala by porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Na   základe   týchto   skutočností   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol   ako   zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Okrem uvedeného považuje ústavný súd za potrebné uviesť, že podľa § 53 ods. 1 zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   nie   je   prípustná,   ak   sťažovateľ   nevyčerpal   opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V konaní, v ktorom sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, považuje ústavný súd za takýto účinný právny prostriedok ochrany, ktorý môže prispieť k zabezpečeniu plynulosti a primeranej rýchlosti konania, sťažnosť na prieťahy   v   konaní   adresovanú   predsedovi   príslušného   súdu   podľa   §   62   a nasl.   zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Sťažovateľka   v   sťažnosti   nepreukázala   a   ani   z predložených   príloh   nevyplýva, že by účinne tento právny prostriedok využila.

Zistená neprípustnosť je preto ďalším dôvodom odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   ako   celok   odmietol,   považoval   za   bezpredmetné rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky v nej uplatnených.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. septembra 2010