znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 323/08-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. októbra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť M. J., Č., zastúpenej advokátom JUDr. L. Š., Advokátska kancelária, Č., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 17 D 896/96, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. J. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. marca 2008 doručená   sťažnosť   M.   J.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 D 896/96.

Z obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   v roku   1996   podala   sťažovateľka na okresnom súde návrh na dodatočné prejednanie dedičstva, na základe ktorého bolo začaté konanie   vedené   pod   sp.   zn.   17   D   896/96.   V predmetnom   konaní   vydal   okresný   súd uznesenie, ktorým sa vlastníkom „novoobjaveného majetku“ stala sťažovateľka v podiele jednej polovice a druhá polovica pripadla do dedičstva po zomrelom druhom účastníkovi konania. Po podanom odvolaní jedného z účastníkov konania Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) toto uznesenie zrušil svojím uznesením sp. zn. 9 Co 54/97 a konanie zastavil z dôvodu,   že   prejednaniu   veci   bráni   prekážka   veci   rozhodnutej, „nakoľko   predmetné pozemky   boli   prejednané   v pôvodnom   konaní“.   Okresný   súd   12.   februára   1998   vydal opravné   uznesenie,   ktorým   opravil   doložku   právoplatnosti   uznesenia   krajského   súdu sp. zn. 9 Co 54/97. Sťažovateľka podala proti opravnému uzneseniu odvolanie a krajský súd toto uznesenie zrušil.

Dňa 24. augusta 2004 sťažovateľka uznesenie krajského súdu sp. zn. 9 Co 54/97 napadla   podaním   dovolania.   Dovolací   súd   rozsudkom   z 26.   októbra   2006   predmetné uznesenie zrušil (okrem výroku o trovách konania) a vec v rozsahu zrušenia vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Následne krajský súd 31. októbra 2007   vydal uznesenie, ktorým zrušil uznesenie okresného súdu z 5. decembra 1996 „vo výrokoch o určení všeobecnej ceny dodatočne objaveného majetku poručiteľa, čistej hodnoty dodatočne objaveného dedičstva a o potvrdení nadobudnutia dedičstva“ a v tejto časti vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.

V závere sťažnosti sťažovateľka uviedla: „Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že konanie o dodatočné prejednanie dedičstva trvá už viac ako 11 rokov, pričom do dnešného dňa nebolo skončené. Po vydaní rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.10.2006, ktorým bolo rozhodnuté, že Najvyšší súd uznesenie Krajského súdu v Žiline zrušuje okrem výroku o trovách   konania   a   vec   mu   vracia   v   rozsahu zrušenia   na   ďalšie   konanie.   Predmetný rozsudok Najvyššieho súdu mi bol doručený dňa 25.01.2007 Okresným súdom v Čadci. Následne sa sťažovateľka viackrát dotazovala na Krajský súd v Žiline, či bol predmetný spis č. 17 E 896/96 zaslaný Okresným súdom v Čadci na Krajský súd v Žiline, avšak i dňa 24.05.2007 jej bolo oznámené Krajským súdom v Žiline, že do tohto dňa predmetný spis nebol Okresným súdom v Čadci doručený na Krajský súd v Žiline. Týmto nekonaním Okresného   súdu   v   Čadci   jej   ako   jednej   z   dedičiek   vznikajú neúmerné   škody,   pretože dedičia, ktorí nadobudli majetok (dnes už na základe zrušeného uznesenia Krajského súdu v Žiline) tento neustále prevádzajú a ona sa bez právoplatného rozhodnutia vo veci nemôže domáhať svojich práv.“

Opierajúc   sa   o uvedenú   argumentáciu   sťažovateľka   navrhla   ústavnému   súdu, aby vo veci takto rozhodol:

„Základné právo M. J. rod. Ž., bytom: N., okres Č. na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48 ods.   2 Ústavy   Slovenskej republiky   a čl.   6 ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Čadci vo veci vedenej pod č. k. 17 D 896/96 p o r u š e n é   b o l o.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   M.   J.   rod.   Ž., bytom:   N.,   okres   Č. finančné zadosťučinenie vo výške 500.000,- Sk ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré je povinný zaplatiť porušovateľ do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu. Súd   priznáva   sťažovateľke   náhradu   trov   konania   pozostávajúcu   z   trov   právneho zastúpenia vo výške 6.296,- Sk za 2 úkony právnej pomoci /prevzatie, príprava zastúpenia a podanie sťažnosti -jeden úkon á 3.176,- Sk + 190,- Sk režijný paušál/ na účet právneho zástupcu JUDr. L. Š. do 3 dní od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (v tomto prípade sťažnosti) podľa § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil,   uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Zo sťažnosti a   z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav posudzovaného konania:  

Dňa   12.   júna   1996   sťažovateľka   podala   na   okresnom   súde   návrh   na   dodatočné prejednanie dedičstva (týkajúci sa viacerých nehnuteľností).

Dňa   3.   júla   1996   príslušný   notár   vyžiadal   od   právneho   zástupcu   sťažovateľky súvisiace podklady.

Dňa 31. októbra 1996 bola príslušným notárom spísaná za prítomnosti účastníkov konania zápisnica z dedičského konania.

Uznesením   z 31.   októbra   1996   okresný   súd   konanie o dedičstve   zastavil   (v   časti návrhu sťažovateľky).

Dňa 5. decembra 1996 bola príslušným notárom spísaná za prítomnosti účastníkov konania zápisnica z dedičského konania.

Uznesením   z 5.   decembra   1996   okresný   súd   určil   všeobecnú   cenu   dodatočne objaveného   majetku   a potvrdil   nadobudnutie   dedičstva   v podiele   jednej   polovice pre sťažovateľku a jednej polovice pre druhého účastníka konania, proti uzneseniu podal jeden z účastníkov konania 13. februára 1997 odvolanie.

Krajský súd o podanom odvolaní rozhodol tak, že uznesením sp. zn. 9 Co 54/97 zo 14. marca 1997 uznesenie okresného súdu zrušil, pričom v časti o trovách konania vrátil vec na ďalšie konanie a v ostatnej časti konanie zastavil z dôvodu prekážky už prejednanej veci (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 28. apríla 1997).

Okresný súd vydal 12. februára 1998 opravné uznesenie, ktorým opravil doložku právoplatnosti.   Proti   opravnému   uzneseniu   podala   sťažovateľka   26.   februára   1998 odvolanie. Krajský súd o podanom odvolaní rozhodol uznesením zo 16. novembra 1998, ktorým   opravné   uznesenie   okresného   súdu   zrušil   a „konanie   ohľadne   opravy   doložky právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Čadca č.k. 17D 896/96-42 zo dňa 5.12.1996“ zastavil.

Sťažovateľka podala na okresnom súde 20. februára 2004 proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 9 Co 54/97 zo 14. marca 1997 dovolanie.

Okresný   súd   2.   júla   2004   vyzval   sťažovateľku   na odstránenie   vád   podaného dovolania,   sťažovateľka   reagovala   podaním   doručeným   okresnému   súdu   21.   júla   2004 a 20. septembra 2004.

Okresný súd 2. augusta 2004 vyzval sťažovateľku uhradiť súdny poplatok za podané dovolanie. Sťažovateľka 6. septembra 2004 požiadala okresný súd o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Okresný súd 7. septembra 2004 vyzval sťažovateľku oznámiť údaje a predložiť súvisiace doklady na účely rozhodnutia o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov. Sťažovateľka na uvedenú výzvu reagovala 20. septembra 2004.

Okresný   súd   24. septembra 2004 požiadal   Správu katastra Kysucké Nové Mesto o oznámenie   skutočností   na   účely   rozhodnutia   o žiadosti   o oslobodenie   od   súdnych poplatkov, ktorá mu požadované podklady zaslala 19. novembra 2004.

Uznesením z 26. novembra 2004 okresný súd sťažovateľke nepriznal oslobodenie od súdnych   poplatkov.   Sťažovateľka   uhradila   súdny   poplatok   za   podané   dovolanie 3. januára 2005.

Okresný súd predložil podané dovolanie spolu so spisovým materiálom Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) 1. februára 2005.

Najvyšší súd 19. mája 2005 vrátil spisový materiál s podaným dovolaním okresnému súdu ako „predčasne predložený“.

Okresný   súd   predložil   opätovne   po   odstránení   nedostatkov   spisový   materiál s podaným dovolaním najvyššiemu súdu 20. júna 2005.

Najvyšší   súd   rozsudkom   sp.   zn.   3   Cdo   137/2005   z 26.   októbra   2006   uznesenie krajského súdu sp. zn. 9 Co 54/97 zo 14. marca 1997 (okrem výroku o trovách konania) zrušil   a vrátil   vec   na   ďalšie   konanie   (spisový   materiál   bol   okresnému   súdu   vrátený 20. novembra   2006,   rozsudok   bol   sťažovateľke   doručený   okresným   súdom   25. januára 2007). Okresný súd 23. januára 2007 požiadal najvyšší súd o zaslanie exemplárov rozsudku najvyššieho súdu, ktoré mu boli doručené 31. januára 2007.

Okresný súd požiadal 7. februára 2007 Register obyvateľov Slovenskej republiky o oznámenie údajov o trvalom pobyte účastníka konania (jedného z dedičov),   ktorý mu požadovaný údaj oznámil 14. mája 2007.  

Okresný súd predložil spisový materiál krajskému súdu 20. augusta 2007. Krajský súd uznesením sp. zn. 10 CoD/21/2007 z 31. októbra 2007 zrušil uznesenie okresného súdu sp. zn. 17 D/896/1996 z 5. decembra 1996 „ vo výroku o určení všeobecnej ceny   dodatočne   objaveného   majetku   poručiteľa,   čistej   hodnoty   dodatočne   objaveného dedičstva a o potvrdení nadobudnutia dedičstva“   a v tejto časti ho vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (spisový materiál bol okresnému súdu vrátený 12. novembra 2007). Okresný   súd   požiadal   24.   januára   2008   a opätovne   27.   júna   2008   Mestský   úrad Kysucké Nové Mesto o oznámenie adresy jedného z účastníkov konania, ktorá mu bola oznámená 1. júla 2008.

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníka konania a podľa spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. III. ÚS 252/05). Za súčasť prvého kritéria ústavný   súd   považuje   aj   povahu   prerokúvanej   veci.   Tieto   tri   kritéria   zohľadňuje pri namietanom porušení práva na prejednanie záležitosti súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).

  Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je konanie v dedičskej veci. Z obsahu súdneho spisu ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť svedčiacu o právnej či skutkovej zložitosti veci.

  V správaní sťažovateľky ústavný súd nezistil žiadne okolnosti majúce za následok zbytočné predĺženie posudzovaného konania.

  Tretím kritériom, ktoré ústavný súd pri posúdení otázky existencie zbytočných prieťahov   zobral   do   úvahy   bol   samotný   postup   okresného   súdu   pri   prejednávaní   veci. Ústavný   súd   v podstate   preskúmal   dve   etapy,   z ktorých   pozostáva   meritórne   konanie okresného súdu   vedené pod sp. zn. 17 D 896/96. Ide o obdobie od 12. júna 1996, keď sťažovateľka podala návrh na dodatočné prejednanie dedičstva, do 28. apríla 1997, keď bolo konanie právoplatne skončené po vydaní uznesenia krajského súdu   sp. zn. 9 Co 54/97 zo 14. marca 1997. Druhou preskúmanou etapou konania je obdobie od 12. novembra 2007, keď po zrušení uznesenia okresného súdu z 5. decembra 1996 krajským súdom bol spisový materiál predložený na ďalšie konanie okresnému súdu.

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   okresný   súd   pri   prerokovávaní   a rozhodovaní o uvedenom   návrhu   v rámci   meritórneho   konania   a   pri   vykonávaní   s ním   súvisiacich úkonov   postupoval   plynule   bez   zbytočných   prieťahov   s výnimkou   krátkodobého   úseku počnúc 24. januárom 2008, keď okresný súd požiadal Mestský úrad Kysucké Nové Mesto o oznámenie adresy   jedného   z účastníkov   konania,   do   27.   júna   2008,   keď   okresný   súd uvedenú výzvu zopakoval. Ide o nečinnosť v trvaní štyroch mesiacov, ktorú ústavný súd kvalifikuje ako ojedinelý prieťah.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 27/02, III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03, I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04).

  V zmysle judikatúry ústavného súdu ak dospeje ústavný súd k záveru, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné posúdiť   ako   „zbytočné   prieťahy“   v zmysle   čl.   48   ods.   2   ústavy,   nevysloví   porušenie základného   práva   zaručeného   v tomto   článku   (napr.   II.   ÚS   57/01,   III.   ÚS   30/03, III. ÚS 52/05)   alebo   sťažnosť   odmietne   ako   zjavne   neopodstatnenú   (napr.   I.   ÚS   17/01, I. ÚS 57/01,   I.   ÚS   27/02,   III.   ÚS   199/02,   I.   ÚS   197/03,   I.   ÚS   35/04,   I.   ÚS   38/04, III. ÚS 252/05).

Ústavný súd teda zistenú nečinnosť okresného súdu posúdil ako ojedinelý prieťah, ktorý nemal za následok porušenie sťažovateľkiných práv, a preto   sťažnosť   ako zjavne neopodstatnenú   podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. októbra 2008