znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 323/06-31

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   30.   novembra   2006 v senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka vo veci sťažnosti Ing. R. B. a M. B., obaja bytom K., zastúpených advokátkou JUDr.   D.   H.,   M.,   pre   namietané   porušenie   ich základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 84/99 takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 84/99   p o r u š i l základné právo Ing. R. B. a M. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na prejednanie   ich   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Košice   II   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   15   C   84/99 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. R. B.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Košice II   p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   M. B.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Košice II   p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5.   Okresný   súd   Košice   II   j e   p o v i n n ý   zaplatiť   náhradu   trov   konania Ing. R. B. a M. B. v sume 8 682 Sk (slovom osemtisícšesťsto-osemdesiatdva slovenských korún) na účet ich právnej zástupkyne JUDr. D. H., M., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Sťažnosti Ing. R. B. a M. B. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný súd“)   bola 4.   októbra 2006 doručená sťažnosť Ing. R. B. a M. B., obaja bytom K. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. D. H., M., pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti   v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Košice   II   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 84/99.

Sťažovatelia uviedli, že 14. júla 1998 podali okresnému súdu návrh na odstránenie stavby alebo zriadenie vecného bremena proti Mestu K. ako odporcovi v 1. rade (ďalej len „odporca“) a Miestnemu úradu mestskej časti K. – Š. ako odporcovi v 2. rade (ďalej len „odporca v 2. rade“). Uznesením okresného súdu sp. zn. 15 C 1599/98 z 18. novembra 1998,   ktoré   nadobudlo   právoplatnosť   19.   januára   1999,   bolo   konanie   voči   odporcovi v 2. rade zastavené a ich návrh bol vylúčený na samostatné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. 15 C 84/99.

Prvé   pojednávanie   vo   veci   samej   bolo   nariadené   na   12.   máj   1999.   Na   tomto pojednávaní okresný súd uložil odporcovi predložiť listinné dôkazy (protokol o prevzatí majetku   od   správy   mestských   komunikácií   –   ďalej   len   „SMK“,   uznesenie   mestského zastupiteľstva o postúpení práv a záväzkov od SMK a iné), pričom pojednávanie odročil na neurčito.

Sťažovatelia 12. februára 2001 urgovali nariadenie termínu pojednávania, ktorý však nariadený   nebol,   ale   bola   im   dourčená   výzva   okresného   súdu   z 20.   marca   2001 na predloženie   geometrického plánu s vyznačením   rozsahu   vecného bremena. Na   výzvu sťažovatelia reagovali 10. apríla 2001.

Dňa   2.   októbra   2001   okresný   súd   vydal   uznesenie,   ktorým   nariadil   znalecké dokazovanie a ustanovil znalca z odboru geodézie a kartografie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 3. novembra 2001 a sťažovatelia zaplatili preddavok na znalecký posudok. Dňa 10. októbra 2002 sťažovatelia urgovali znalecký posudok. Dňa 10. júna 2003 znalec doručil znalecký posudok a 12. júna 2003 okresný súd vyzval sťažovateľov, aby sa k nemu vyjadrili. Sťažovatelia sa k znaleckému posudku vyjadrili 27. júna 2003. Dňa 1. augusta 2003 okresný súd uznesením určil znalcovské.

Druhý   termín   pojednávania   bol   nariadený   na   15.   október   2003.   Oznámenie o pojednávaní   bolo   sťažovateľom   doručené   na   pôvodnú   adresu,   hoci   nová   adresa   bola okresnému   súdu   včas   oznámená.   Pojednávanie   bolo   pre   ospravedlnenie   sťažovateľov odročené na 28. november 2003. Sťažovateľom bolo zároveň uložené upraviť petit návrhu, čo aj urobili 10. decembra 2003.

Ďalší termín pojednávania bol nariadený na 11. február 2004. Pojednávanie bolo odročené   na   5.   marec 2004.   Sťažovateľom   bolo   uložené   špecifikovať návrh   na začatie konania, čo urobili 5. apríla 2004.

Ďalší termín pojednávania bol nariadený na 26. máj 2004 a od tejto doby sa vo veci nekonalo.

Dňa 3. júla 2006 sťažovatelia podali predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorý im odpovedal, že ich sťažnosť je dôvodná a vo veci došlo k prieťahom.

Dňa 30. augusta 2006 okresný súd uznesením nariadil dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo.

Sťažovatelia   sa   domnievajú,   že   ich   postup   vo   veci   bol   aktívny   a neprispeli k vzniknutým   prieťahom.   Konanie   okresného   súdu   v ich   veci   považujú   za   porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Dĺžka konania vo veci (8 rokov a 3 mesiace) vyvoláva u nich dlhodobý stav právnej neistoty.

Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že:„1. Základné právo Ing. R. B. a M. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 84/99.

2. Okresnému súdu Košice II prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 84/99 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Ing.   R.   B.   a M.   B.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 300.000,-   Sk,   ktoré   je   Okresný   súd   Košice   II   povinný   zaplatiť   do jedného   mesiaca od nadobudnutia právoplatnosti nálezu.

4. Ing. R. B. a M. B. priznáva právo na náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastupovania,   ktoré   je   Okresný   súd   Košice   II   povinný   zaplatiť   do   jedného   mesiaca od nadobudnutia právoplatnosti nálezu.“

Sťažovatelia   súhlasili   s tým,   aby   sťažnosť   bola   prerokovaná   bez   ústneho pojednávania.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti listom sp. zn. 1 SprV/483/2006 zo 7. novembra 2006 vyjadril predseda okresného súdu, v ktorom popísal úkony vykonané vo   veci   a uviedol: „Z   chronológie   vykonaných   úkonov   je   zrejmé,   že   dané   konanie nevykazovalo   počas   celého   trvania   sporu   znaky   úplnej   bezprieťahovosti   a za   obdobia prieťahov možno považovať časové úseky od 12. 5. 1999 do 20. 3. 2001 a od 5. 1. 2005 do 30. 8. 2006. Uvedená situácia bola spôsobená predovšetkým skutočnosťou nemožnosti zabezpečenia listinných dokladov. Nie je však zrejmé, z akého dôvodu podali sťažovatelia ústavnú sťažnosť v čase, keď súd vo veci už konal nariadením znaleckého dokazovania (uznesenie o jeho nariadení sťažovatelia prevzali 11. 9. 2006 a ústavnú sťažnosť podali 4. 10. 2006). Nemôže byť teda pravdivé tvrdenie sťažovateľov, že súd je nečinný i po podaní sťažnosti predsedovi súdu, pretože úkon nariadenia znaleckého dokazovania sami uvádzajú vo svojej sťažnosti. Taktiež nie je jasný výpočet ujmy sťažovateľov, ktorá sa podľa ich výpočtu   blíži   k hranici   300.000,-   Sk.   Podľa   môjho   názoru   je   sťažovateľmi   požadované finančné zadosťučinenie neprimerané vysoké. Zároveň Vám oznamujem, že netrvám na tom, aby   ústavný   súd   konal   o veci   samej   na   ústnom   pojednávaní   a súhlasím   s upustením od neho.“

Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 323/06-12 z 10. októbra 2006 bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.

II.

Z obsahu   sťažnosti   a k nej   priložených   písomností,   z vyjadrenia   okresného   súdu, ale najmä z obsahu na vec sa vzťahujúceho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci:

Uznesením   okresného   súdu   sp.   zn.   15   C   1599/98   z 18.   novembra   1998 (právoplatným 19. januára 1999) bolo zastavené konanie proti odporcovi v 2. rade a nárok proti odporcovi okresný súd vylúčil na samostatné konanie.

Dňa 15. marca 1999 zákonná sudkyňa nariadila pojednávanie na 12. máj 1999. Dňa   5.   februára   1999   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   odporcu,   ktoré 30. apríla 1999 doručil sťažovateľom.

Dňa 12. mája 1999 sa   vo veci konalo pojednávanie za prítomnosti sťažovateľov a zástupkyne odporcu. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že sťažovateľom bola uložená povinnosť v lehote 10 dní predložiť kúpnu zmluvu a odporca mal predložiť doklady o prevzatí majetku od SMK.

Sťažovatelia predložili kúpnu zmluvu na pojednávaní.Dňa 27. mája 1999 odporca predložil doklady.Dňa 14. februára 2001 sťažovatelia urgovali nariadenie pojednávania.Dňa   20.   marca   2001   zákonná   sudkyňa   vyzvala   sťažovateľov   na   predloženie geometrického plánu v lehote 40 dní.

Listom z 11. apríla 2001 sťažovatelia oznámili, že nemajú geometrický plán a navrhli vo veci vykonať znalecké dokazovanie.

Uznesením z 2.   októbra 2001, ktoré   nadobudlo právoplatnosť 3.   novembra   2001, okresný súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie a kartografie. Dňa   24.   októbra   2001   a 15.   novembra   2001   účastníci   konania   zložili   zálohu na znalecké dokazovanie.

Dňa   25.   novembra   2001   bol   spis   zaslaný   znalcovi,   ktorý   mal   v lehote   40   dní vypracovať znalecký posudok.

Dňa 4. februára 2002 okresný súd urgoval vypracovanie znaleckého posudku. Dňa 10. októbra 2002 sťažovatelia urgovali vypracovanie znaleckého posudkuDňa 14. októbra 2002 zákonná sudkyňa opätovne vyzvala znalca na vypracovanie znaleckého posudku. Urgencia nebola doručená poštou, preto bola doručovaná aj mestskou políciou, a to opakovane aj 18. marca 2003.

Dňa 10. júna 2003 znalec predložil geometrický plán spolu so znaleckým posudkom, ktorý okresný súd 12. júna 2003 zaslal sťažovateľom na vyjadrenie.

Sťažovatelia sa vyjadrili 27. júna 2003 a okresný súd 1. augusta 2003 uznesením určil odmenu znalcovi.

Dňa 2. októbra 2003 nariadil okresný súd termín pojednávania na 15. október 2003.Dňa   15.   októbra   2003   sa   konalo   pojednávanie,   na   ktorom   sa   nezúčastnili sťažovatelia,   pretože   im   nebolo   doručené   predvolanie.   Pojednávanie   bolo   odročené na 28. november 2003 a okresný súd uložil odporcovi predložiť listinné dôkazy týkajúce sa výstavby predmetnej komunikácie.

Listom z 21. októbra 2003 okresný súd vyzval sťažovateľov, aby špecifikovali výšku požadovanej náhrady.

Dňa 16. októbra 2003 sťažovatelia oznámili zmenu svojej adresy a 31. októbra 2003 vyčíslili požadovanú náhradu.

Dňa   10.   novembra   2003   okresný   súd   požiadal   Mestskú   časť   K.   –   Š.   (ďalej   len „mestská   časť“)   a Správu   katastra   K.   (ďalej   len   „správa   katastra“)   o predloženie   ďalšej dokumentácie.

Dňa 26. novembra 2003 mestská časť predložila požadované doklady.Dňa 28. novembra 2003 sa konalo pojednávanie za účasti sťažovateľov (bez účasti zástupkyne odporcu),   ktoré   bolo   odročené   na 11.   december   20036.   Sťažovateľom   bolo uložené špecifikovať petit návrhu.

Dňa 10. decembra 2003 sťažovatelia špecifikovali výšku finančnej náhrady.Dňa 12. decembra 2003 správa katastra predložila požadované doklady. Dňa 21. januára 2004 zákonná sudkyňa vydala pokyn doručiť odporcovi podania navrhovateľov s tým, že ich vyzvala na úpravu petitu.

Dňa   3.   februára   2004   bol   termín   pojednávania   nariadeného   na   11.   február   2004 z dôvodu školenia sudcov preložený na 5. marec 2004.

Dňa   5.   marca   2004   sa   konalo pojednávanie   za   účasti   sťažovateľov   a zástupkyne odporcu, ktoré bolo odročené na 26. máj 2004, pričom sťažovateľom bolo uložené doplniť návrh petitu.

Dňa 12. marca 2004 a 5. apríla 2004 sťažovatelia doplnili petit žaloby.Dňa 12.   mája 2004 okresný   súd   zisťoval   v mestskej   časti   a na Obvodnom   úrade pre cestnú   dopravu   a pozemné   komunikácie   K.   (ďalej   len   „obvodný   úrad“),   či   existujú doklady k predmetnej ceste.

Dňa 20. mája 2004 bola okresnému súdu doručená odpoveď obvodného úradu.Dňa 26. mája 2004 sa vo veci konalo pojednávanie za účasti zástupkyne odporcu. Sťažovatelia   sa   pojednávania   nezúčastnili   na   základe   vyrozumenia,   že   bude   odročené na neurčito, pretože sa nepodarilo zabezpečiť požadované doklady.

Dňa 22. júna 2004 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľov k petitu ich žaloby, ale okresný súd až 12. augusta 2004 vyžiadal predloženie dokladov od odporcu. Dňa 8. septembra 2004 sa k veci vyjadril odporca.

Dňa 1. decembra 2004 sa k veci vyjadril Archív mesta K. Dňa 2. decembra 2004 okresný súd požiadal o vyjadrenie Krajský stavebný úrad K. (ďalej len „krajský stavebný úrad“).

Dňa 15. decembra 2004 sa k veci vyjadrili sťažovatelia.Dňa   17.   decembra   2004   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   krajského stavebného úradu.

Dňa   5.   januára   2005   okresný   súd   požiadal   Mestskú   časť   K.   –   B.   o predloženie dokladov.

Dňa 3. februára 2005 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie mestskej časti.Dňa 30. augusta 2006 okresný súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo,   odvetvie   oceňovanie   nehnuteľností,   ktoré   nadobudlo   právoplatnosť 11. septembra 2006.

Dňa 5. októbra 2006 bol spis zaslaný znalcovi.

III.

Predmetom   konania   pred   ústavným   súdom   je   sťažovateľmi   namietané   porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   neodstráni.   K vytvoreniu   želateľného stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty, dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto na splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).

Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov, v kontexte medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky garantovať účastníkom súdneho konania právo na prerokovanie ich veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru), je zabezpečiť odstránenie stavu právnej   neistoty   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu   v primeranej   dobe (III. ÚS 347/04, III. ÚS 11/05 a iné).

Otázku existencie zbytočných   prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu   podľa   právnej   a faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníkov   konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (III. ÚS 175/04, III. ÚS 346/05 a iné). Tieto tri kritériá zohľadňuje pri namietaní porušenia práva na prejednanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva.

Predmetom   konania   vedeného   na   okresnom   súde   je   žaloba   o odstránenie   stavby a určenie vecného bremena.

Po   oboznámení sa   s obsahom   súdneho   spisu   ako   aj   s   vyjadreniami sťažovateľov a okresného   súdu   dospel   ústavný   súd   k záveru,   že   skutková   zložitosť   veci   (nedostatok relevantných   dokladov   o výstavbe   cesty)   ovplyvnila   dĺžku   konania   vo   veci.   Pokiaľ   ide o právnu zložitosť veci, ide o štandardnú agendu o rozhodovacej činnosti okresného súdu s dostatkom judikatúry.

Pri   skúmaní   druhého   kritéria   ústavný   súd   zistil,   že   účastníci   konania   neprispeli k vzniknutému   stavu   konania.   Účastníci   konania   poskytli   okresnému   súdu   dostatočnú súčinnosť vyplývajúcu im z ustanovenia § 101 Občianskeho súdneho poriadku.

Pokiaľ ide o tretie kritérium, a to postup okresného súdu vo veci, ústavný súd zistil nedostatky   v jeho   postupe,   ktoré   sú   v príčinnej   súvislosti   s porušením   označených   práv sťažovateľov.   Okresný   súd   vo   veci   nekonal   v období   od   27.   mája   1999,   keď   obdržal doklady   od   odporcu,   do   20.   marca   2001,   keď   žiadal   predložiť   geometrický   plán, t. j. 21 mesiacov,   ďalej   v období   od   11.   apríla   2001,   keď   mu   bola   doručená   správa sťažovateľov o neexistencii geometrického plánu, do 2. októbra 2001, keď nariadil znalecké dokazovanie, t. j. 4 mesiace, a od 3. februára 2005, keď mestská časť predložila požadovanú správu, do 30. augusta 2006, keď bolo nariadené znalecké dokazovanie, t. j. 18 mesiacov. Prieťahy okresného súdu v konaní spolu predstavujú 3 roky a 7 mesiacov.

Okresný   súd   nezabezpečil   ani   urýchlené   znalecké   dokazovanie,   keď   spis   zaslal znalcovi 26. októbra 2001 a znalecký posudok bol predložený až po 17 mesiacoch bez toho, aby boli využité prostriedky umožňujúce okresnému súdu urýchliť znalecké dokazovanie podľa Občianskeho súdneho poriadku (urgencia, pokuta, výmena znalca).

Ústavný súd dospel k záveru, že v dôsledku uvedeného obdobia nečinnosti okresného súdu   dochádzalo   v konaní   k zbytočným   prieťahom,   čím   boli   porušené   označené   práva sťažovateľov (bod 1 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný   súd   zistil   porušenie   označených   práv   sťažovateľov,   a   preto   prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

Sťažovatelia žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 300 000 Sk.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Pretože porušenie označených práv sťažovateľov, ktoré ústavný súd zistil, nemožno napraviť obnovením stavu pred ich porušením, a výrok ústavného súdu deklarujúci toto porušenie   nemožno   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu   považovať   za   dostatočnú   a účinnú nápravu,   priznal   sťažovateľom   primerané   finančné   zadosťučinenie.   Ústavný   súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľom sumu 40 000 Sk pre každého (bod 3 a 4 výroku nálezu). Vo zvyšnej časti návrhu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd nevyhovel (bod 6 výroku nálezu).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   výške   primeraného   finančného   zadosťučinenia vychádzal zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera aj Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Sťažovatelia   žiadali   priznať   aj   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v konaní   pred ústavným súdom, ktoré vyčíslili celkovo sumou 8 682 Sk.

Podľa   §   36   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov trovy konania pred ústavným súdom, ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník zo svojho.

Podľa § 36 ods. 2 citovaného zákona môže ústavný súd v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi jeho trovy.

Sťažovatelia boli v konaní úspešní.

Ústavný súd pri určení výšky trov právneho zastúpenia postupoval podľa vyhlášky Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č.   655/2004   Z.   z.   o   odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov (§ 1, § 11, § 14, § 16 ods. 3) s tým, že predmet konania podľa čl. 127 ústavy pred ústavným súdom,   ktorým   sú   základné   práva   a slobody,   porušenie   ktorých   sťažovatelia   namietali, v zásade   nie   je   oceniteľný   peniazmi.   Základná   sadzba   tarifnej   odmeny   za   jeden   úkon právnej služby uskutočnený v období od 1. januára 2006 v konaní pred ústavným súdom predstavuje 2 730 Sk a hodnota režijného paušálu 164 Sk.

V súlade s týmito ustanoveniami možno teda trovy konania (za zastupovanie jedného sťažovateľa) vyčísliť ako súčet odmeny za tri úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci,   podanie   ústavnému   súdu,   stanovisko   k vyjadreniu)   vykonané   v roku   2006   vrátane režijného paušálu (3 x 2 730 Sk + 3 x 164 Sk = 8 682 Sk).

Keďže išlo o dvoch sťažovateľov, základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 20 % (§ 13 ods. 3 citovanej vyhlášky) a takto vypočítaná odmena predstavuje 13 892 Sk.

Ústavný   súd   je   viazaný   návrhom   na   začatie   konania   a pretože   uplatnená   suma neprevyšuje   vypočítanú   odmenu,   priznal   právnej   zástupkyni   sťažovateľov   náhradu   trov konania v ňou požadovanej výške, a to 8 682 Sk (bod 5 výroku nálezu).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. novembra 2006