znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 321/07-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. decembra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti B., a. s., B., zastúpenej advokátom JUDr. M. P., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd postupom   Okresného   súdu   Svidník   v   súvislosti   s   neprijatím   jej   podaní   urobených elektronickými prostriedkami a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť B., a. s., o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. októbra 2006 doručená sťažnosť spoločnosti B., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Svidník   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   súvislosti s neprijatím jej podaní urobených 24. júla 2006 elektronickými prostriedkami a podpísaných zaručeným   elektronickým   podpisom.   Sťažnosť   bola   doplnená   podaním   sťažovateľky z 26. októbra   2006   doručeným   ústavnému   súdu   27.   októbra   2006   a   následne   ďalším podaním   z   25. januára 2007   doručeným   ústavnému   súdu   v   ten   istý   deň   (doplnenie o znalecký posudok).

Sťažovateľka uviedla, že 31. marca 2006 podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu okresnému súdu žaloby o vydanie platobných rozkazov. Keďže podľa ustanovenia § 42 ods.   1 Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej aj „OSP“)   možno podanie urobiť aj elektronickými   prostriedkami,   pričom   musí   byť   podpísané   zaručeným   elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, teda zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronickom podpise“), sťažovateľka podala podania takouto formou (na DVD nosiči).

Sťažovateľka uviedla, že spolu s podaniami na DVD nosiči doručila okresnému súdu aj „Sprievodný list k návrhu“, v ktorom informovala o tom, že návrhy na začatie konania sú v elektronickej   forme,   podpísané   zaručeným   elektronickým   podpisom   a   obsiahnuté na doručenom DVD.

Na podanie sťažovateľky reagoval okresný súd listom z 11. apríla 2006, v ktorom uviedol: «V   prílohe   listu   Vám   vraciame   elektronické   dokumenty   uchované   na   „DVD nosiči“, nakoľko súdy Slovenskej republiky nemajú k dispozícii elektronickú podateľňu a nie   sú   v   súčasnosti   splnené   podmienky   osobitného   zákona   na   prijímanie   podania elektronickou   formou   prostredníctvom   zaručeného   elektronického   podpisu   podľa osobitných predpisov.»

Z uvedeného dôvodu okresný súd sťažovateľke v prílohe listu z 11. apríla 2006 vrátil doručený DVD nosič obsahujúci elektronické podania.

Na   oznámenie   okresného   súdu   reagovala   sťažovateľka   listom   z   26.   apríla   2006, v ktorom poukázala na to, že podanie bolo urobené v súlade s ustanovením § 42 ods. 1 OSP a bolo   aj riadne okresnému   súdu   doručené, pričom   deň   doručenia   je potrebné v súlade s ustanovením § 82 ods. 1 OSP považovať za deň začatia konania. V liste sťažovateľka argumentovala   aj   ustanovením   §   132   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov, ktoré ustanovuje: „Pri   prijímaní   podaní   urobených   elektronickými   prostriedkami   podpísaných   zaručeným elektronickým podpisom sa postupuje podľa osobitných predpisov. Takto prijaté podania sa odovzdávajú podateľni na ďalší postup podľa § 129.“ Sťažovateľka zároveň dodala, že podanie elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona (zákona o elektronickom podpise) možno učiniť už od 1. mája 2002, pričom   nemôže   niesť   zodpovednosť   za   to,   že   okresný   súd   nemá vytvorené   podmienky na prijímanie takýchto podaní.

Na stanovisko sťažovateľky z 26. apríla 2006 reagoval okresný súd listom z 25. mája 2006,   v   ktorom   uviedol „...trváme   na   svojom   stanovisku   v   uvedenom   liste   zo   dňa 11. 4. 2006, ktorý Vám bol doručený dňa 13. 4. 2006. Svoje žaloby doručte na tunajší súd v písomnom vyhotovení.“

Sťažovateľka v sťažnosti podanej ústavnému súdu ďalej uviedla, že 24. júla 2006 podala okresnému súdu nové podanie (z toho istého dňa) obdobným spôsobom ako v prvom prípade, teda zaslala sprievodný list a DVD nosič.   Avšak aj po podaní týchto návrhov zaznamenaných   v   elektronickej   podobe   na   DVD   nosiči   jej   okresný   súd   listom z 22. septembra 2006 oznámil, že jej podanie nemôže prijať z rovnakých dôvodov, ako to bolo v prípade skoršieho podania.

Sťažovateľka   je   presvedčená,   že   dodržala   zákonom   ustanovený   postup   a   urobila podanie v súlade so zákonom, a to elektronickými prostriedkami a podpísané zaručeným elektronickým   podpisom,   splnila   všetky   zákonné   požiadavky,   a   napriek   tomu   nebolo jej podanie okresným súdom prijaté, čím došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   žiadala,   aby   ústavný   súd   nálezom   vyslovil porušenie   jej   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru   postupom   okresného   súdu   v   súvislosti   s neprijatím   podaní   z   24.   júla 2006   - žalobných návrhov sťažovateľky ako navrhovateľky proti žalovaným uvedeným v sťažnosti, a   tiež   aby   vyslovil,   že   tieto   podania   v   elektronickej   forme   podpísané   zaručeným elektronickým podpisom boli urobené zákonom ustanoveným spôsobom, a aby prikázal okresnému súdu konať na základe týchto návrhov. Okrem toho žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 Sk za každé jednotlivé porušenie práv v súvislosti s jednotlivými návrhmi na začatie konania proti jednotlivým žalovaným, ako aj náhradu trov konania.

II.

2.1 Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa   § 25 ods.   2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

2.2 Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zásah do uvedených práv má spočívať v tom, že okresný súd sa odmietol zaoberať jej žalobami (návrhmi na vydanie platobného rozkazu) z dôvodu, že nie je   z   hľadiska   organizačného   a   materiálno-technického   vybavenia   schopný   prijímať elektronické   podania   so   zaručeným   elektronickým   podpisom,   hoci   príslušný   zákonný procesný predpis (Občiansky súdny poriadok) podanie takouto formou pripúšťa.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo inom   zásahu   počíta   odo   dňa,   keď   sa   sťažovateľ   mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu dozvedieť.

Sťažnosť   v   zmysle   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02, III. ÚS 254/04). Jednou zo zákonných podmienok pre jej prijatie   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie   v   lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených listinných dôkazov je zrejmé, že sťažovateľka podala žaloby elektronickými prostriedkami prvýkrát 31. marca 2006. Okresný súd vrátil sťažovateľke   doručený   DVD   nosič   obsahujúci   elektronické   podania   v   prílohe   listu z 11. apríla 2006, zároveň jej oznámil dôvody, pre ktoré neboli podania prijaté. Tento list bol sťažovateľke doručený 13. apríla 2006. Sťažovateľka listom z 26. apríla 2006 reagovala na   oznámenie   okresného   súdu   a   taktiež   sa   vyjadrila   k   obsahu   stanoviska   Ministerstva spravodlivosti   Slovenskej   republiky   z   3. apríla 2006   k   prijímaniu   a   používaniu elektronických   podaní   vydaného   v   súvislosti   s   podaniami   sťažovateľky   doručenými viacerým súdom v Slovenskej republike.

Sťažovateľka sa o všetkých podstatných skutkových okolnostiach, v ktorých vidí zásah   do   svojich   základných   práv   a   slobôd,   dozvedela   najneskôr   do   26.   apríla   2006. V súlade s ustanovením § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jej preto najneskôr v uvedený deň začala plynúť dvojmesačná zákonná lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ústavy vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru spočívajúcom v neakceptovaní podaní (návrhov na začatie konania) urobených elektronickými prostriedkami zo strany okresného súdu.

Sťažovateľka sa však na ústavný súd obrátila až sťažnosťou z 10. októbra 2006, doručenou ústavnému súdu 13. októbra 2006, teda zjavne po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty dvoch mesiacov (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Vzhľadom na túto skutočnosť je jej sťažnosť podaná oneskorene.

Opakovaný pokus sťažovateľky z 24. júla 2006 o podanie uvedených žalôb nie je z hľadiska plynutia lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde právne významný. Vzhľadom   na podstatné   skutkové   a právne   okolnosti   a   na   povahu namietaného zásahu (postup okresného súdu, následok a dôvody, pre ktoré bolo prijatie elektronických podaní okresným súdom odopreté) zostala totožnosť (identita) zásahu, ktorý sťažovateľka namieta vo vzťahu k svojim právam zaručeným v čl. 46 ods. 1 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, zachovaná, aj pokiaľ ide o opakovaný pokus urobiť zamýšľané podania elektronickými prostriedkami a ich následné neprijatie zo strany okresného súdu (ten v liste z 22. septembra 2006 poukazuje na rovnaký dôvod neprijatia ako v liste z 11. apríla 2006). O tomto zásahu sa sťažovateľka dozvedela už v apríli 2006. Okolnosti, za ktorých k nemu malo dôjsť, jej boli známe (čo vyplýva z jej argumentácie, ako aj z listín pripojených k sťažnosti) vrátane skutočnosti,   že   elektronickou   podateľňou   v   zmysle   osobitných   predpisov   nedisponoval v uvedenom čase žiaden súd v Slovenskej republike, pričom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky listom z 3. apríla 2006 oznámilo okresným súdom svoje stanovisko k prijímaniu a používaniu elektronických podaní uvedúc: „... Elektronická podateľňa sa zriaďuje v prípade, ak orgán verejnej moci alebo orgán verejnej správy využíva zaručený elektronický   podpis  ...   v   styku   s   fyzickými   osobami   alebo   s   právnickými   osobami  ... Vzhľadom na skutočnosť, že súdy Slovenskej republiky nemajú k dispozícii elektronickú podateľňu, nie sú v súčasnosti splnené podmienky osobitného zákona na prijímanie podania elektronickou formou...“ (sťažovateľka obsah uvedeného stanoviska poznala, keďže naň reagovala v liste z 26. apríla 2006).

Uvedené skutočnosti neumožňovali sťažovateľke rozumne predpokladať, že by pri druhom pokuse o podanie žalôb elektronickou formou v takom krátkom časovom horizonte malo,   resp.   mohlo   dôjsť   k   zmene   stanoviska   príslušného   okresného   súdu.   Opakovanie pokusu   o   podanie   žalôb   formou   elektronických   podaní   v   júli   2006   preto   ústavný   súd považoval   iba   za   formálny   a   účelový   úkon   zo   strany   sťažovateľky,   ktorý   nemožno považovať   za   uplatnenie   účinného   a   efektívneho   prostriedku   nápravy   vo   vzťahu k namietanému zásahu do jej základných práv a slobôd, ktoré má v zmysle § 53 ods. 1 zákona   o   ústavnom   súde   predchádzať   podaniu   sťažnosti   ústavnému   súdu   podľa čl. 127 ústavy (obdobne napr. III. ÚS 129/07, III. ÚS 130/07).

Sťažovateľka   neuviedla   žiadnu   konkrétnu   relevantnú   skutočnosť,   ktorá   by odôvodňovala takýto predpoklad. Naopak, okresný súd v liste z 25. mája 2006 adresovanom právnemu   zástupcovi   sťažovateľky   (v   prílohách   k   sťažnosti)   v   reakcii   na   vyjadrenie sťažovateľky k neprijatiu elektronických podaní z 26. apríla 2006 uvádza, že trvá na svojom stanovisku uvedenom v liste z 11. apríla 2006.

Ústavný súd preto sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. decembra 2007