SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 320/2025-26
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej JUDr. Ing. Monikou Rehákovou, advokátkou, Landererova 8, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní sp. zn. B3-62Cpr/24/2021 takto
r o z h o d o l :
1. Postupom Mestského súdu Bratislava IV v konaní sp. zn. B3-62Cpr/24/2021 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Mestskému súdu Bratislava IV v konaní sp. zn. B3-62Cpr/24/2021 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 2 500 eur, ktoré j e Mestský súd Bratislava IV p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Mestský súd Bratislava IV j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 771,68 eur a tieto zaplatiť jej advokátke do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 19. mája 2025 domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom mestského súdu, na ktorý od júna 2023 prešiel výkon súdnictva z Okresného súdu Bratislava III, v pracovnoprávnom spore s tým, že mestskému súdu bude prikázané konať bez zbytočných prieťahov a jej bude priznané finančné zadosťučinenie 20 000 eur.
II.
2. Sťažovateľka sa proti žalovanému zamestnávateľovi žalobou podanou v júni 2021 Okresnému súdu Bratislava IV, postúpenou príslušnému okresnému súdu v októbri 2021, domáha zaplatenia náhrady mzdy 32 929 eur za obdobie od júna 2018 do mája 2021, keďže v máji 2021 bolo v inom spore právoplatne rozhodnuté, že jej pracovný pomer, neplatne skončený v roku 2006, trvá a sťažovateľke bola priznaná náhrada mzdy 104 845 eur za obdobie od októbra 2007 do mája 2018. V januári 2022 sťažovateľka zmenila výšku žalovanej náhrady mzdy a žalobu rozšírila aj o doplatenie rozdielu mzdy, ktorú jej zamestnávateľ začal vyplácať. Na výzvu súdu z mája 2022 sa v ten istý mesiac k žalobe vyjadril žalovaný. K tomu v septembri 2022 súd vyzval sťažovateľku vyjadriť sa. Sťažovateľka sa vyjadrila v októbri 2022 a v marci 2023 rozšírila žalobu. V apríli 2023 predseda okresného súdu vyhodnotil sťažnosť sťažovateľky na prieťahy v konaní ako nedôvodnú, s čím sa krajský súd v júni 2023 stotožnil.
3. Mestský súd v septembri 2023 doručil žalovanému rozšírenie žaloby sťažovateľky z marca 2023 a v októbri 2023 vyzval sťažovateľku doplniť žalobný návrh tak, aby bol určitý a vykonateľný. Na to sťažovateľka reagovala v novembri 2023 tak, že žiadala zaplatiť náhradu mzdy a nevyplatenú časť mzdy 52 472 eur, náhradu za nevyčerpanú dovolenku, stravné, odchodné, odstupné, odvody do Sociálnej poisťovne a vydanie mzdových dokumentov. Sťažovateľka podaním z februára 2024 žalovanú sumu vyčíslila na 53 245 eur a oznámila skončenie pracovného pomeru odchodom do dôchodku. Mestský súd v máji 2024 vyzval žalovaného vyjadriť sa k replike sťažovateľky z októbra 2022. K tomu sa žalovaný vyjadril v júli 2024. Sťažovateľka podaním z augusta 2024 vyčíslila žalovanú sumu na 56 694 eur. Novozvolená advokátka sťažovateľky v marci 2025 upravila žalované nároky a žalovanú sumu na 45 454 eur. Túto zmenu žaloby mestský súd pripustil uznesením z marca 2025. V máji 2025 súd nariadil pojednávanie na september 2025.
III.
4. Sťažovateľka zdôrazňuje, že spor bez toho, aby bolo nariadené pojednávanie, trvá takmer štyri roky a jeho výsledok ovplyvňuje výpočet jej starobného dôchodku. V súvislosti so žiadosťou o priznanie finančného zadosťučinenia uvádza, že jej pracovnoprávne spory prebiehajú už od roku 2006, odkedy bola v právnej neistote a v dôsledku týchto sporov jej od roku 2021 nie je vyplácaný starobný dôchodok v správnej výške.
5. Mestský súd považuje ústavnú sťažnosť za opodstatnenú, keďže namietané konanie má pre sťažovateľku kľúčový význam. No časté podania sťažovateľky s množstvom listín, s ktorými sa musí súd vysporiadať, predlžujú konanie.
IV.
6. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. K odstráneniu tohto stavu dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu. Namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa skúma s ohľadom na okolnosti prípadu z pohľadu (i) právnej a faktickej zložitosti veci, (ii) správania účastníka a (iii) postupu súdu (I. ÚS 41/02). Prihliada sa aj na význam sporu pre sťažovateľa (II. ÚS 32/02).
7. Rozhodovanie všeobecných súdov o náhrade mzdy pri neplatne skončenom pracovnom pomere patrí do ich bežnej agendy. Vec sťažovateľky preto nemožno hodnotiť ako právne a ani ako skutkovo zložitú. Výsledok sporu má pre sťažovateľku osobitný význam, keďže je určujúci pre výpočet jej už štyri roky priznaného nároku na starobný dôchodok.
8. Sťažovateľka svojím správaním k celkovej dĺžke konania neprispela. Naopak, sťažovala sa predsedovi súdu na prieťahy a opakovane žiadala súd o rozhodnutie vo veci. Sťažovateľke nemožno vytknúť, že počas troch rokov, keď nebola zastúpená advokátkou, boli jej často sa meniace a rozširujúce žalobné nároky (nielen v dôsledku plynutia času) ťažšie zrozumiteľné, no v spojení s jej tvrdeniami z nich bolo zrejmé, čoho sa domáha. Úlohou súdu bolo vysporiadať sa s podľa neho neurčitými návrhmi, neurčitosť ktorých spočívala najmä v nesprávnom výpočte úrokov z omeškania. O to sa pokúsil výzvou na úpravu návrhu až po dvoch rokoch od začatia konania, a o tom, čo bude predmetom sporu, rozhodol až rok a pol po tom, čo sťažovateľka na výzvu odpovedala, keď mohol len skopírovať návrh z podania advokátky sťažovateľky. K množstvu sťažovateľkou predložených podaní a listín, o ktorých mestský súd tvrdí, že sa s nimi musel vysporiadať, treba uviesť, že sťažovateľka tvrdí a predkladá totožné skutočnosti a listiny.
9. V postupe okresného a mestského súdu sú dlhodobé, opakované a nedôvodné obdobia nečinnosti. Mestský súd (predtým Okresný súd Bratislava IV), na ktorý sťažovateľka žalobu podala, ju až po štyroch mesiacoch postúpil príslušnému okresnému súdu. Okresný súd až po siedmich mesiacoch vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe. Tomu predchádzal nesústredený úkon, keď výzvu na vyjadrenie doručil len na nahliadnutie do spisu splnomocnenej zástupkyni žalovaného. Až po štyroch mesiacoch vyzval sťažovateľku na repliku. Až po takmer roku súd doručil žalovanému vyjadrenie sťažovateľky. Tento úkon bol tiež nesústredený, pretože žalovanému nedoručil repliku sťažovateľky, ale len jej neskoršie rozšírenie žaloby a v podaní súdu absentovala výzva na vyjadrenie. To mestský súd napravil až po sedemmesačnej nečinnosti, po ktorej opäť nasledovala desaťmesačná nečinnosť. Súdu jednoduché doručovacie úkony žaloby trvali tri roky. Prvé pojednávanie sa má konať až po štyroch rokoch od začatia konania. Súd pojednávanie nenariadil bezodkladne po tom, keď boli na jeho nariadenie po neprimerane dlhom období (tri roky a deväť mesiacov) splnené podmienky, ale až po dvoch mesiacoch nečinnosti na žiadosť sťažovateľky.
10. V spore sťažovateľky, ktorý si vyžaduje urýchlené prejednenie, vyššiu mieru pozornosti a efektivity, mestský súd ani po štyroch rokoch od začatia konania nerozhodol. Okrem doručovacích úkonov a rozhodnutia o pripustení zmeny žaloby nevykonal žiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky. Preto postupom mestského súdu došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a obsahovo zhodného práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. Mestskému súdu bolo podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázané konať bez zbytočných prieťahov.
11. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenia základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k tomu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušenia základného práva (IV. ÚS 210/04). S prihliadnutím na postup súdu, správanie sťažovateľky, no najmä predmet a celkovú dĺžku konania jej bolo priznané finančné zadosťučinenie 2 500 eur s tým, že vo zvyšku nebolo jej návrhu vyhovené.
12. Zistené porušenie ústavných práv sťažovateľky odôvodňuje, aby jej mestský súd podľa § 73 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov úplne nahradil trovy konania, ktoré jej vznikli zastúpením advokátkou. Ich výška 771,68 eur bola určená podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti 2 x 371 eur) s náhradou podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (2 x 14,84 eur).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Koši ciach 17. júla 2025
Robert Šorl
predseda senátu