znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 320/06-26

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   13.   decembra   2006 v senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka   prerokoval   sťažnosť   J.   L.,   B.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   L.   D.,   B., pre namietané   porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava III v konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. D 50/79, v súčasnosti vedenom pod sp. zn. 31 D 1454/2005, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. D 50/79, v súčasnosti vedenom pod sp. zn. 31 D 1454/2005 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. D 50/79, v súčasnosti vedenom pod sp. zn. 31 D 1454/2005   p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. L.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 110 000 Sk (slovom   stodesaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Bratislava III p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III   j e   p o v i n n ý   nahradiť trovy právneho zastúpenia J.   L.   v   sume   5   788   Sk   (slovom   päťtisícsedemstoosemdesiatosem   slovenských   korún) na účet advokátky JUDr. L. D., B., (...) do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti J. L. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. marca 2006 doručená   sťažnosť   J.   L.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátkou JUDr. L. D., B., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní o prejednaní dedičstva po nebohom F. L., zomrelom (...), naposledy bytom L., vedenom pôvodne pod sp. zn. D 50/79, v súčasnosti vedenom pod sp. zn. 31 D 1454/2005.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že pod sp. zn. D 50/79 prebiehalo dedičské konanie po nebohom F. L., zomrelom (...). Dedičské rozhodnutie v tejto veci bolo vydané 24. apríla 1979. Proti tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie 15. mája 1979, o ktorom však nebolo rozhodnuté. Do dnešného dňa nie je právna vec vedená pôvodne pod sp. zn. D 50/79, v súčasnosti vedená pod sp. zn. 31 D 1454/2005 právoplatne skončená.

Porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   vidí   sťažovateľ   v tom, že konanie o prejednanie dedičstva po nebohom F. L., zomrelom (...), do dnešného dňa nie je   právoplatne   skončené,   v dôsledku   čoho   dochádza   k stavu   právnej   neistoty sťažovateľa.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   takto rozhodol:

„Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 31 D/1454/05 (pôvodné D 50/79) porušil právo J. L., zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 31 D/1454/05 (pôvodné D 50/79) prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

J.   L.   priznáva   primerané   zadosťučinenie   v sume   1   200   000,-   Sk   (slovom jedenmilióndvestotisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

J. L. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný   vyplatiť   na   účet   advokátky   JUDr.   L.   D.   do   15   dní   od právoplatnosti   tohto rozhodnutia.“

Sťažovateľ   sa   domáha   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume 1 200 000 Sk. Dôvodom uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia je stav jeho právnej neistoty, ktorý pretrváva od smrti poručiteľa F. L. (...).

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu, ktorý   vo   svojom   vyjadrení   zo   16.   novembra   2006   uviedol,   že   k veci   sa   vyjadrila zákonná sudkyňa, ktorej vyjadrenie si osvojuje ako vlastné. Zákonná sudkyňa JUDr. J. K. k sťažnosti uviedla:

„Poukazujem najmä na úradný záznam súdu založený v spise býv. ŠN B. sp. zn. D 50/79 na čl. 21, z ktorého vyplýva, že tun. súd až po vyžiadaní spisu z archívu na základe žiadosti dediča o vydanie odpisu dedičského rozhodnutia zistil, že vec vedená na býv. ŠN je doposiaľ nevybavená, nakoľko o podanom odvolaní nebolo rozhodnuté a vec ani nebola býv.   štátnym   notárstvom,   po   odstránení   vád   odvolania,   predložená   Krajskému   súdu v Bratislave na rozhodnutie.

Po zistení tohto stavu boli vykonané procesné úkony, aby vec mohla byť predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní. Krajský súd v Bratislave uznesením na čl. 50 rozhodnutie býv. štátneho notárstva zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Po   tomto   zrušení   bola   notárka   Mgr.   M.   K.   poverená   vykonať   úkony   vo veci prejednania dedičstva – poverením z 24. 5. 2005. Spis sa nachádzal u notárky do 17. 3. 2006, kedy na základe žiadosti podpredsedu súdu mu bola vec predložená a mne bol spis predložený 7. 11. 2006 so žiadosťou o vyjadrenie sa k sťažnosti.

Ja môžem už len konštatovať, že predmetná vec bola pôvodne vedená na býv. ŠN B. a v reg. D bola vykázaná ako ppl. skončená. Svedčí o tom aj to, že táto vec sa nenachádzala v preberacom protokole tzv. živých spisov, ktoré OS BA III pri zániku býv. OS BA-vidiek v r. 1996 preberal. Tunajší súd ihneď po tom čo zistil, že predmetná dedičská vec nie je ešte vybavená, vykonával v primeranej lehote potrebné procesné úkony smerujúce k vybaveniu danej veci“.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení z 2. mája 2006 súhlasil s upustením od ústneho pojednávania.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   v podaní   zo   6.   decembra   2006   taktiež   súhlasila s upustením od ústneho pojednávania.

Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 320/06-15 z 10. októbra 2006 bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.

II.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným   prerokovaním   veci   na   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby   v zásade neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   sa   vytvára   právna   istota.   Preto   pre   splnenie ústavného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátny   orgán   vec   prerokoval (II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov   a   postup   súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Konanie vedené okresným súdom pôvodne pod sp. zn. D 50/79, v súčasnosti vedené pod   sp.   zn.   31   D   1454/2005,   v rámci   ktorého   namieta   sťažovateľ   zbytočné   prieťahy, možno hodnotiť ako konanie, ktoré nie je náročné po skutkovej ani právnej stránke.

V rámci   skúmania   druhého   kritéria   (správanie   účastníkov   konania)   ústavný   súd uvádza, že k celkovej dĺžke konania prispeli aj samotní účastníci dedičského konania, ktorí odmietali preberať zásielky bez uvedenia dôvodu.

Zo   spisu   okresného   súdu   v   právnej   veci   vedenej pôvodne   pod   sp.   zn.   D   50/79, v súčasnosti vedenej pod sp. zn. 31 D 1454/2005 ústavný súd zistil, že boli vykonané tieto úkony:

Dňa 11. októbra 1978 bol vyhotovený výpis z knihy úmrtí.Dňa 8. januára 1979 bola dedička Š. L. predvolaná na predbežné šetrenie, ktoré sa malo uskutočniť 22. januára 1979.

Dňa 22. januára 1979 sa na Štátnom notárstve   B. (ďalej len „štátne notárstvo“) uskutočnilo predbežné šetrenie.

Dňa 26. januára 1979 štátne notárstvo požiadalo Miestny národný výbor v L. (ďalej len „miestny národný výbor“) o ocenenie nehnuteľnosti patriacej nebohému F. L.

Dňa 6. februára 1979 sa uskutočnilo pojednávanie na štátnom notárstve.

Dňa   19.   februára   1979   miestny   národný   výbor   stanovil   cenu   nehnuteľnosti po nebohom F. L..

Dňa 20. februára 1979 sa uskutočnilo pojednávanie na štátnom notárstve.Dňa 6. marca 1979 sa uskutočnilo pojednávanie na štátnom notárstve.Dňa 20. marca 1979 sa uskutočnilo pojednávanie na štátnom notárstve.Dňa 10. apríla 1979 sa uskutočnilo pojednávanie na štátnom notárstve.Dňa 24. apríla 1979 sa uskutočnilo pojednávanie na štátnom notárstve.Dňa 24. apríla 1979 štátne notárstvo vydalo rozhodnutie č. k. 50/79-10 v dedičskej veci po nebohom F. L.

Dňa   15.   mája   1979   sa   dedičia   odvolali   proti   dedičskému   rozhodnutiu   štátneho notárstva.

Dňa   16.   mája   1979   štátne   notárstvo   vyzvalo   dedičku   na   doplnenie   odvolania. Toto podanie   sa vrátilo,   pretože   adresátka   Š.   L.   odmietla   zásielku   prevziať   bez   udania dôvodu.

Dňa   2.   novembra   1979   štátne   notárstvo   znova   doručovalo   výzvu   na   doplnenie odvolania s poučením, že je potrebné uviesť dôvod odopretia prijatia zásielky, a v prípade bezdôvodného odopretia prijatia zásielky sa bude táto považovať za doručenú.

Dňa   20.   novembra   1979   bola   vec   predložená   na   rozhodnutie   Krajskému   súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“).

Dňa 27. novembra 1979 krajský súd rozhodol o vrátení spisu štátnemu notárstvu z dôvodu, že dedičské rozhodnutie nebolo doručené všetkým účastníkom konania. Taktiež bolo potrebné poučiť odvolateľa o tom, ako má odstrániť nedostatky odvolania a prešetriť námietku   dedičov   smerujúcu   k započítaniu   daru   (stavebného   pozemku)   Š.   L. L. L. odmietol zásielku prevziať. Š. L. odmietla zásielku prevziať. Š. L. odmietol zásielku prevziať.

Dňa 17. januára 1980 sa spis vrátil štátnemu notárstvu.Dňa 29. marca 1983 štátne notárstvo požiadalo miestny národný výbor o doručenie zásielky.

Dňa   11.   apríla   1983   miestny   národný   výbor   oznámil   štátnemu   notárstvu   adresu trvalého pobytu Š. L.

Dňa 1. marca 2003 bol spísaný úradný záznam, v ktorom sa uvádza, že sa na súd dostavil dedič J. L., ktorý požiadal o vydanie opisu dedičského rozhodnutia po nebohom F. L. Bolo zistené, že spis sa nachádza v archíve. Zo spisu bolo zistené, že „do dnešného dňa nebolo rozhodnuté o podanom odvolaní“.

Dňa   17.   apríla   2003   bol   úpravou   sudcu   daný   pokyn   na   doručenie   dedičského rozhodnutia z 24. apríla 1979. Dedičia boli predvolaní na informatívny výsluch, ktorý bol určený na 15. máj 2003.

Dňa   22.   apríla   2003   okresný   súd   vyzval   opatrovníčku   V.   M.,   aby sa vyjadrila, či sa vzdala doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia a či odvolanie treba považovať aj za odvolanie maloletého L.

Dňa 5. mája 2003 bola okresnému súdu doručená odpoveď opatrovníčky V. M.Dňa 15. mája 2003 sa na okresnom súde uskutočnil informatívny výsluch Š. L. a J. L.Dňa 28. júla 2003 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.Dňa   8.   januára   2004   bol   spis   vrátený   okresnému   súdu   ako   predčasne   podaný. Bolo potrebné vyzvať všetkých dedičov na vyjadrenie, či podali odvolanie a na odstránenie nedostatkov odvolania.

Dňa   7.   septembra   2004   okresný   súd   vyzval   dedičov   na   odstránenie   nedostatkov odvolania z 15. mája 1979.

Dňa 1. októbra 2004 bola okresnému súdu doručená odpoveď J. L. a Š. L.Dňa   4.   novembra   2004   bol   spis   predložený   krajskému   súdu   na   rozhodnutie o odvolaní.

Dňa   29.   decembra   2004   krajský   súd   zrušil   uznesením   sp.   zn.   13   CoD   110/04 rozhodnutie bývalého štátneho notárstva č. k. D 50/79-10 z 24. apríla 1979 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Dňa 14. februára 2005 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 22. marca 2005 okresný súd žiadal krajský súd o doručenie dvoch rovnopisov uznesenia z 29. decembra 2004.

Dňa   31.   marca   2005   boli   okresnému   súdu   doručené   dva   rovnopisy   žiadaného uznesenia.

Dňa 11. mája 2005 súdna tajomníčka požiadala o pridelenie nového čísla konania, pretože uznesenie štátneho notárstva bolo zrušené uznesením krajského súdu a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

Dňa 11. mája 2005 bola elektronickou podateľňou pridelená nová spisová značka 31 D 1454/2005.

Dňa 24. mája 2005 okresný súd poveril notárku Mgr. M. K. ako súdnu komisárku prejednaním dedičstva.

Dňa   9.   júna   2005   notárka   vyžiadala   pozemnoknižné   výpisy   po   poručiteľovi zo Správy katastra M.

Dňa 6. septembra 2005 Š. L. a J. L. podali návrh na rozhodnutie vo veci.Dňa 14. októbra 2005 boli vyhotovené výpisy z katastra nehnuteľností.Dňa 29. októbra 2005 bol určený termín pojednávania na 29. november 2005.

Dňa 15.   februára 1993 nadobudol   účinnosť zákon   č.   38/1993 Z.   z.   o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorým bol zriadený ústavný súd. Vzhľadom na to ústavný súd skúmal porušenie práv sťažovateľa od 15. februára 1993. Pred týmto dátumom ústavný súd nemá právomoc rozhodovať o porušení základných práv sťažovateľa.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   je   ústavný   súd   viazaný   návrhom na začatie   konania.   Sťažovateľ   namietal   v sťažnosti   iba   prieťahy   okresného   súdu. Nenamietal   prípadné   prieťahy   krajského   súdu.   Z dôvodu,   že   ústavný   súd   je   viazaný návrhom na začatie konania, zaoberal sa iba prieťahmi v konaní okresného súdu.

Ústavný   súd   zistil,   že   v konaní   okresného   súdu   vedenom   pôvodne   pod   sp.   zn. D 50/79, v súčasnosti vedenom pod sp. zn. 31 D 1454/2005 došlo k zbytočným prieťahom od 15. februára 1993 (účinnosť zákona o ústavnom súde) do 17. apríla 2003 (úpravou sudcu bol daný pokyn na doručenie dedičského rozhodnutia a bol určený termín informatívneho výsluchu) v trvaní 10 rokov a 2 mesiacov, od 8. januára 2004 (spis vrátený okresnému súdu) do 7. septembra 2004 (okresný súd vyzval dedičov na odstránenie nedostatkov odvolania) v trvaní 8 mesiacov a od 29. októbra 2005 (určený termín pojednávania) do 8. marca 2006 (podaná   sťažnosť   ústavnému   súdu)   v trvaní   4   mesiacov.   Celkové   zbytočné   prieťahy v konaní   sú v trvaní   11   rokov   a 2   mesiacov.   Tieto   prieťahy   hodnotí   ústavný   súd ako zbytočné,   ktoré   mali   za   následok   porušenie   základného   práva   sťažovateľa   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd hodnotil celé obdobie konania, ale mohol vziať do úvahy len obdobie po 15. februári 1993 (I. ÚS 10/93).

Podľa   čl.   127   ods.   2   druhej   vety   ústavy   ak   porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Keďže k porušeniu základného práva došlo nekonaním okresného súdu, ústavný súd mu prikázal konať vo veci vedenej pôvodne pod sp. zn.   D 50/79, v súčasnosti vedenej pod sp. zn. 31 D 1454/2005.

Sťažovateľ si uplatnil primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 200 000 Sk. Svoj   návrh   na   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   odôvodnil   tak, že nekonaním okresného súdu je v stave právnej neistoty.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľa a vyslovil porušenie jeho základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v konaní vedenom okresným súdom pôvodne pod sp. zn. D 50/79, v súčasnosti vedenom pod sp. zn. 31 D 1454/2005 a prikázal okresnému súdu, ktorý jeho právo porušil, aby vo veci konal bez zbytočných   prieťahov.   Dovŕšením   opatrení   smerujúcich   zo   strany   ústavného   súdu k odstráneniu   stavu   právnej   neistoty   bolo   i priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia sťažovateľovi vo výške 110 000 Sk. Ústavný súd vzal do úvahy predmet sporu, jeho zložitosť a dĺžku jeho trvania. Výšku zadosťučinenia stanovil ústavný súd najmä s ohľadom   na   zistené   obdobie   nečinnosti   okresného   súdu   a na   vyššie   uvedené   kritériá riešenia zisteného porušenia základných práv, pričom vychádzal zo spisu okresného súdu. Taktiež vzal do úvahy, že porušenia základného práva sa dopustil iný orgán verejnej moci, ktorý bol predchodcom okresného súdu.

Vo zvyšnej časti ústavný súd sťažnosti nevyhovel.

Sťažovateľ bol vo veci sčasti úspešný, a preto bolo potrebné rozhodnúť o náhrade trov konania okresným súdom.

Podľa   ustanovenia   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších   predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi.

Predmet   konania   –   ochrana   základných   ľudských   práv   a slobôd   –   je   v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky   je   priemerná   mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý polrok 2005 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 16 381 Sk. Právna zástupkyňa sťažovateľa si uplatnila trovy právneho zastúpenia spolu v sume 8 682 Sk, a to za tri úkony právnej služby (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. napísanie ústavnej sťažnosti a 3. podanie sťažnosti predsedovi okresného súdu) a tri režijné paušály.

Ústavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateľa trovy právneho zastúpenia spolu v sume   5   788   Sk,   a   to   za dva   úkony   právnej   služby   (1.   príprava   a prevzatie   veci a 2. písomné podanie ústavnému súdu), pričom za jeden úkon je odmena 2 730 Sk a režijný paušál 164 Sk, ktoré zaviazal okresný súd uhradiť právnej zástupkyni sťažovateľa.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2006