znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 320/05-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. novembra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., bytom B., ktorou namieta porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného úradu justičnej a kriminálnej polície Policajného zboru v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. OÚV-194/10-TT-99-Ča a postupom Okresnej prokuratúry Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Pv 221/03, ako aj porušenie jeho práva podľa čl. 14 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   uznesením   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   č.   k.   I.   ÚS   53/05-8 z 31. marca 2005, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B.   o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. októbra 2005 doručená sťažnosť MUDr. D. B., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   úradu   justičnej   a kriminálnej   polície Policajného zboru v Trnave (ďalej len „OÚJaKP“) v konaní vedenom pod sp. zn. OÚV-194/10-TT-99-Ča   (neskôr   pod   sp.   zn.   OÚJP-194/10-TT-1999)   a postupom   Okresnej prokuratúry Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Pv 221/03, ako aj porušenie jeho práva podľa čl. 14 a čl. 17 dohovoru uznesením ústavného súdu č. k. I. ÚS 53/05-8 z 31. marca 2005 (ďalej aj „uznesenie ústavného súdu z 31. marca 2005“).

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uviedol,   že   24.   februára   1999   podal   trestné oznámenie. Konanie v uvedenej veci je vedené na OÚJaKP pod sp. zn. OÚJP-194/10-TT-1999 a na Okresnej prokuratúre Trnava pod sp. zn. 2 Pv 221/03.

Ako uviedol sťažovateľ „toto je opakovaná sťažnosť“ v uvedenej veci, pričom jeho prvá sťažnosť bola odmietnutá uznesením ústavného súdu z 31. marca 2005. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti vyjadruje svoju nespokojnosť s uvedeným rozhodnutím ústavného súdu, ktorý   v predmetnej   veci   podľa   neho   postupoval   diskriminačne,   keď   v ňom   vyslovil,   že v napadnutom konaní nevznikli prieťahy, no v inej veci vyslovil, že „u Róma H. O. od roku 2002 vznikli a dokonca dostal neobvyklé vysoké finančné zadosťučinenie 100.000,- Sk.“ Konanie, ktoré bolo sťažovateľom napadnuté vo veci vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. I. ÚS 53/05, je dvojnásobne dlhé, avšak ústavným súdom „bolo odmietnuté“, čo sťažovateľ považuje za diskriminačný prístup.

V dôsledku   neúspechu   sťažovateľa   v konaní pred ústavným súdom   vedenom   pod sp. zn. I. ÚS 53/05 mu vznikla ďalšia škoda vo výške 10 169 Sk (spočívajúca v trovách právneho   zastúpenia,   notárskych   poplatkoch,   poštovnom   i poplatkoch   za   vyhotovenie kópií).

Orgány   činné   v trestnom   konaní   dodnes   predmetnú   vec   neukončili   a podľa sťažovateľa   ju   ani   v tomto   roku   neukončia   napriek   tomu,   že   trestný   čin   úmyselného poškodzovania   veriteľa   bol „absolútne   preukázaný“ a Krajskou   prokuratúrou   v Trnave „potvrdený“. V dôsledku   trestného   činu   podvodu   so   zmluvou   z 15.   januára   1998   mali obvinení vyplatiť sťažovateľovi škodu, ktorá mu vznikla vo výške 1 394 345 Sk spolu s úrokmi   z omeškania   vo   výške   0,5   %   denne   z dlžnej   sumy   od   15.   februára   1999 do zaplatenia.

Sťažovateľ si uvedenú škodu nemôže vymáhať od škodcu, pretože „súdy nekonajú, pretože čakajú na výsledok trestného konania“. Dňa 24. februára 1999 podal sťažovateľ žalobu, ktorá je vedená na bližšie neurčenom súde pod sp. zn. 11 C 251/2001.

Napriek desaťkrát opakovanej požiadavke podľa § 47 Trestného poriadku prokurátor dodnes nezabezpečil škodu a nárok poškodeného.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal rozhodnutie nasledujúceho znenia:

„II.A. Okresný úrad justičnej a kriminálnej polície a Okresná prokuratúra v Trnave porušili   základné   práva   MUDr.   D.   B.   tým,   že   nekonali   bez   zbytočných   prieťahov a nečinnosťou   blokovali   právo   na   súdnu   ochranu   v civilnoprávnom   konaní   od   februára 1999 naďalej.

II.B. Ústavný súd Slovenskej republiky porušil právo sťažovateľa tým, že sťažovateľa diskriminoval   a pri   podobnom   konaní   v prípade   Rómskeho   občana   uznal   právo,   ale v dvojnásobne viac poškodeného sťažovateľa právo neuznal.

II.C.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   porušil   právo   sťažovateľa   podľa   čl.   17 Dohovoru v znení protokolu č. 11, zákaz marenia práv.

II.D. Súd priznáva MUDr. D. B. náhradu škody za konania č. k. OÚJP-194/10-TT- 1999 v plnej výške a to v sume 15,500.000,- Sk plus trovy konania 10.169,- Sk. Povinnosť zaplatiť sťažovateľovi majú centrálne orgány moci Ministerstvo vnútra SR a Generálna prokuratúra SR a to rovnakým dielom do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Orgány moci si môžu po vyplatení škody vyžiadať od sťažovateľa pohľadávky, ktoré môžu vymáhať od škodcu, majú na to všetky zákonné možnosti!

II.E.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   diskriminačný   prístup k sťažovateľovi, za čo sa mu ospravedlňuje.“

II.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

II. A. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   namietal   porušenie   jeho   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   OÚJaKP v konaní vedenom   pod sp.   zn. OÚV-194/10-TT-1999   (správne malo byť sp.   zn.   OÚV-194/10-TT-99-Ča), ako aj postupom Okresnej prokuratúry Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Pv 221/03.

Opakovaná sťažnosť sťažovateľa doručená ústavnému súdu 18. októbra 2005 sa teda v tejto   časti   týka   veci, o ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol uznesením   č.   k.   I. ÚS 53/05-8 z 31. marca 2005, v ktorom ústavný súd vyslovil, že poškodený v trestnom konaní nemá právo na to, aby jeho vec - nárok na náhradu škody v adhéznom konaní - bola prerokovaná bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej lehote, a z tohto dôvodu sťažnosť sťažovateľa odmietol.

Sťažovateľ sa sťažnosťou z 15. októbra 2005 domáha vyslovenia porušenia práva v tom   istom   trestnom   konaní   (voči   dvom   orgánom   činným   v trestnom   konaní   na   ňom zúčastneným)   napriek   skutočnosti,   že   ústavný   súd   už   vyslovil,   že   v rámci   uvedeného konania takéto práva ako poškodený nemá.

Právoplatné   rozhodnutie   ústavného   súdu   sp.   zn.   I.   ÚS   53/05   z 31.   marca   2005 predstavuje v tomto konaní prekážku veci rozhodnutej (§ 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 31a zákona o ústavnom súde), a preto vo veci konajúcemu senátu ústavného súdu nezostáva nič iné, iba sťažnosť sťažovateľa v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť ako neprípustnú [§ 24 písm. a) zákona o ústavnom súde].

II. B. K namietanému porušeniu práv podľa čl. 14 a čl. 17 dohovoru

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   taktiež   namietal,   že   jeho   práva   zaručené   v čl.   14 a čl. 17 dohovoru boli uznesením ústavného súdu č. k. I. ÚS 53/05-8 z 31. marca 2005 porušené.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že rozhodnutia ústavného súdu, ktoré sú účastníkmi konania namietané ako protiústavné alebo odporujúce medzinárodným dohovorom,   ktorými   je   Slovenská   republika   viazaná,   nemožno   preskúmať   v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy. O ochranu základných práv a slobôd sa v takomto prípade možno uchádzať iba podľa medzinárodných dohovorov o ľudských právach a základných slobodách   pred   orgánmi   vytvorenými   na   ochranu   práv   priznaných   medzinárodnými dohovormi (mutatis mutandis II. ÚS 60/90).

Vzhľadom   na   tieto   skutočnosti   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   v tejto   časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú [§ 24 písm. c) zákona o ústavnom súde].

II. C.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, a vzhľadom na túto skutočnosť bolo už ďalej bezpredmetné rozhodovať o sťažovateľovej žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. novembra 2005