znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 32/2011-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. januára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Z. Š., T., zastúpenej Advokátskou kanceláriou P., s. r. o., T., v mene   ktorej   koná   advokát   a konateľ   JUDr.   P.   P.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Z. Š. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. decembra 2010 doručená sťažnosť Z. Š. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   podľa   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“).

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že 27. septembra 1999 podal J. P. na Okresnom súde Trnava (v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C/163/2000, resp. 3 Nc 314/99)   návrh na zrušenie   a vyporiadanie   spoluvlastníctva   k nehnuteľnostiam   proti   odporcovi   v prvom a druhom   rade.   Okresný   súd   Trnava   22.   mája   2005   rozhodol   o zastavení   konania   proti odporcovi v prvom rade a „pripustil, aby do konania vstúpila“ sťažovateľka.

Vzhľadom   na   zriadenie   okresného   súdu   mu   bola   predmetná   vec   postúpená z Okresného súdu Trnava, kde je v súčasnosti vedená pod sp. zn. 6 C/114/08.

Dôvodom   nekonania   okresného   súdu   v merite   veci   je   najmä   nemožnosť   zistenia pobytu   odporcu   v druhom   rade.   Sťažovateľka   podala   v novembri   2010   aj   sťažnosť   na zbytočné prieťahy v konaní, ale okresný súd ďalej nekoná.

Sťažovateľka sa preto v závere domnieva, že „v súdnom konaní došlo k prieťahom, ktoré hrubým spôsobom zasahujú do objektívnych práv..., spočívajúcich v prerokovaní veci bez zbytočných prieťahov“, a súčasne ústavný súd žiada, aby: „a) prešetril   priebeh   doterajšieho   konania   so   zreteľom   na   objasnenie   skutočností- konštatovanie, či (ne)konaním súdu v merite veci došlo k prieťahom v konaní,b) v prípade konštatovania prieťahov v konaní prikázal Okresnému súdu v Piešťanoch, aby vo veci bez zbytočného odkladu konalc)priznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.500,- Eur a trovy právneho zastúpenia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom   súde.   Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na ktorých   prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

V   súlade   s   už   uvedenými   zásadami   ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   namieta   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   ústavy   a   dohovoru   postupom okresného súdu.

Vychádzajúc z obsahu podania sťažovateľky z 10. decembra 2010 označeného ako „Sťažnosť“ ústavný   súd   konštatuje,   že   táto   sťažnosť   napriek   tomu,   že   je   sťažovateľka zastúpená   právnym   zástupcom,   nespĺňa   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 3 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

Podľa   § 20   ods. 3   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom na začatie   konania,   čo   osobitne   platí   v prípadoch,   v ktorých   osoby   požadujúce   ochranu svojich   základných   práv   a   slobôd   sú   zastúpené   advokátom.   Ustanovenie   § 20   zákona o ústavnom   súde   sa   v celom   rozsahu   vzťahuje   na   sťažnosť   podľa   § 49   a nasl.   zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd konštatuje, že i keď z návrhu na začatie konania čiastočne vyplýva, akej veci sa týka, kto ho podáva a proti komu smeruje, sťažovateľkino podanie neobsahuje však najmä jasný a zrozumiteľný návrh rozhodnutia vo veci samej (petit), ktorého vydania sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde), vymedzený presne, určito a zrozumiteľne,   teda   takým   spôsobom,   aby   mohol   byť   východiskom   pre rozhodnutie ústavného   súdu   v   uvedenej   veci.   Je   potrebné konštatovať,   že   takmer   celý   obsah   petitu sťažnosti sťažovateľky, tak ako je citovaný v časti I tohto uznesenia, je v celom rozsahu zmätočný a nezrozumiteľný.

Návrh na rozhodnutie nie je preto v takejto podobe vykonateľný (neobsahuje spisovú značku   namietaného   konania   a nie   je v ňom   riadne   označené   jej   základné   právo podľa ústavy   alebo právo   podľa   dohovoru,   ktoré   malo byť údajne týmto   postupom   porušené, pričom chýbajú aj iné podstatné formulácie opatrení k možnej náprave porušenia ústavnosti v súlade s čl. 127 ústavy a § 56 zákona o ústavnom súde (m. m. III. ÚS 282/04).

Ústavný   súd   pripomína,   že   taký   rozsah   nedostatkov   zákonom   predpísaných náležitostí,   aký   vyplýva   z   podania   sťažovateľky,   nie   je   povinný   odstraňovať z   úradnej povinnosti.   Na   taký   postup   slúži   inštitút   povinného   právneho   zastúpenia   v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje   nedostatok   zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05).

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky advokátom   konštatuje,   že   sťažnosť   také   nedostatky   náležitostí   predpísaných   ústavou a zákonom o ústavnom súde vykazuje, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom   prerokovaní   (§ 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde)   (obdobne   napr. III. ÚS 210/09, I. ÚS 368/2010).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. januára 2011