znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 32/06-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. januára 2006 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. A. Č., B., ktorou namieta porušenie svojich práv podľa čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky registráciou kandidátov do volieb zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja konaných 26. novembra 2005, ktorí si ako povolanie uviedli „údaj zo zapožičanej verejnej funkcie ako napr.: starosta, primátor, poslanec, prednosta, predseda a pod.“, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Ing.   A.   Č. o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. novembra 2005 doručená sťažnosť Ing. A. Č., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich práv podľa čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) registráciou kandidátov do volieb zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja konaných 26. novembra 2005, ktorí si ako povolanie uviedli „... údaj zo zapožičanej verejnej funkcie ako napr.: starosta, primátor, poslanec, prednosta, predseda a pod.“Sťažovateľ tvrdí, že bol kandidátom vo voľbách do zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja konaných v novembri 2005.

Porušenie svojich označených práv vidí sťažovateľ v tom, že viacerí kandidáti na funkciu   poslancov   zastupiteľstva   Bratislavského   samosprávneho   kraja   si   ako   povolanie uviedli   zastávané   verejné   funkcie,   a nie   to   povolanie,   na   ktoré   získali   kvalifikáciu vzdelaním.   Sťažovateľ   spochybňuje pravdivosť   údajov   o povolaní,   ktorých   obsahom   sú verejné funkcie.

Sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   na   základe   jeho   sťažnosti   rozhodol   jedným z nasledovných výrokov:

„1.   Z takto   zapísaného   povolania,   ktoré   je   len   funkciou,   a nie   povolaním   u tých kandidátov, ktorí takto svoje skutočné povolanie – zapísali na kandidátnu listinu ako svoju verejnú funkciu alebo len funkciu boli vyškrtnutí z kandidátnej listiny ešte pred voľbami a neboli pripustení do volieb Vyššieho územného celku Bratislavského kraja v novembri 2005.“

„2.   Z takto   zapísaného   povolania,   ktoré   je   len   funkciou,   a nie   povolaním   u tých kandidátov, ktorí takto svoje skutočné povolanie – zapísali na kandidátnu listinu ako svoju verejnú   funkciu   alebo   len   funkciu   nebol   po   vykonaní   volieb   uznaný   mandát   poslanca z volieb Vyššieho územného celku Bratislavského kraja v novembri 2005.“

Ústavný súd sťažnosť   predbežne prerokoval   na neverejnom   zasadnutí   senátu bez prítomnosti sťažovateľa podľa § 25 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Skúmal pritom, či má na jej prerokovanie právomoc, či má náležitosti podľa § 20 a § 50 zákona o ústavnom   súde,   či   nie   je   neprípustná,   podaná   oneskorene   alebo   niekým   zjavne neoprávneným.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Právomoc ústavného súdu v konaní o sťažnostiach podľa čl. 127 ústavy je subsidiárna, čiže vzniká iba vtedy, ak sťažovateľ nemal, nemá a ani nebude mať možnosť domôcť sa ochrany svojich práv pred iným súdom. Ústavný   súd   už   v rozhodnutí   sp.   zn.   II.   ÚS   130/02   vyslovil:   „Ústavný   súd   Slovenskej republiky zásadne nie je oprávnený prijať sťažnosť na ďalšie konanie, ak existuje všeobecný súd, ktorý v súlade so všeobecnou právomocou podľa čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky má aj zákonom vymedzenú právomoc konať o ochrane konkrétneho základného práva alebo slobody. Prijatie takej sťažnosti vylučuje nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadrený v čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako princíp subsidiarity“, ktorý tvorí trvalú súčasť judikatúry ústavného súdu.

Porušenie svojich označených práv vidí sťažovateľ v nesprávnom uvádzaní údajov o povolaní u časti kandidátov na poslancov zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja. Registrácia kandidátnych listín pre voľby do zastupiteľstva samosprávneho kraja je úlohou   volebnej   komisie   samosprávneho   kraja   podľa   §   15   zákona   č.   303/2001   Z.   z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „volebný zákon“). Volebná komisia samosprávneho kraja odmietne registráciu kandidátnej listiny, ktorá nie je v súlade s volebným zákonom a nemožno ju upraviť podľa § 15 ods. 1 volebného zákona.

Proti   rozhodnutiu   volebnej   komisie   o vyčiarknutí   kandidáta   alebo   o odmietnutí kandidáta sa môžu obrátiť na okresný súd v sídle volebnej komisie samosprávneho kraja len dotknutý   kandidát   alebo   politická   strana   (§   15   ods.   3   a 4   volebného   zákona   v spojení s § 250zd Občianskeho súdneho poriadku).

Zákonodarca teda vytvoril typ súdneho konania na zabezpečenie kontroly ústavnosti a zákonnosti   procesu   registrácie   kandidátnych   listín   pre   voľby   do   zastupiteľstva samosprávneho kraja a zveril ju všeobecným súdom.

Preto v danom prípade nie je daná právomoc ústavného súdu.

Sťažovateľ síce ani ako kandidát na poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja nepatrí v okolnostiach prípadu medzi subjekty oprávnené iniciovať takéto konanie.

Ak sťažovateľ nemá aktívnu procesnú legitimáciu na začatie takého konania, tak to nezakladá jeho možnosť obrátiť sa v danej veci na ústavný súd so sťažnosťou podľa čl. 127 ústavy. Priznanie takejto možnosti širšiemu okruhu osôb, ako je vymedzený v § 15 ods. 3 volebného   zákona   a v   §   250zd   Občianskeho   súdneho   poriadku   by   poprelo   zmysel vytvorenia zvláštneho konania o preskúmaní registrácie kandidátnych listín pre voľby do zastupiteľstva   samosprávneho   kraja,   lebo   by   zmarilo   včasné   vyriešenie   problémov súvisiacich s registráciou.

Nedostatok   právomoci   ústavného   súdu   nie   je   v danom   prípade   možné   odstrániť. Preto ústavný súd nevyzýval sťažovateľa na odstránenie iných, napraviteľných nedostatkov jeho sťažnosti (napr. na ustanovenie advokáta).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. januára 2006