znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 32/05-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. februára 2005 predbežne prerokoval   sťažnosť   Gejzu   Steinhübela, Z.,   v ktorej   namietal porušenie   čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1 a 2, čl. 12 ods. 1, čl. 17 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a čl. 26 ods. 1 až 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1, čl. 2 ods. 3, čl. 4 ods. 1 a 2, čl. 8 ods. 1, čl. 10 ods. 2 a čl. 17 ods.   1   až   4   Listiny   základných   práv   a slobôd   viacerými   inštitúciami,   štátnymi   a inými orgánmi Slovenskej republiky tým, že uvedené subjekty zakazujú pri vstupe do daného objektu širokej verejnosti používanie mobilných telefónov, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Gejzu   Steinhübela o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. novembra 2004 doručená sťažnosť Gejzu Steinhübela, Z. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal porušenie čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1 a 2, čl. 12 ods. 1, čl. 17 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a čl. 26 ods. 1 až 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 1, čl. 2 ods. 3, čl. 4 ods. 1 a 2, čl. 8 ods. 1, čl. 10 ods. 2 a čl. 17 ods. 1 až 4 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) viacerými inštitúciami, štátnymi a inými orgánmi Slovenskej republiky tým, že uvedené   subjekty   zakazujú   pri   vstupe   do   daného   objektu   širokej   verejnosti   používanie mobilných telefónov.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uviedol,   že   niektoré   banky,   obchodné   prevádzky, poisťovne,   úrady,   čerpacie   stanice,   prostriedky   hromadnej   dopravy „...   a ďalšie,“ sa dopúšťajú špecifického obmedzovania osobnej slobody tým, že v priestoroch určených pre širokú verejnosť zakazujú pri vstupe do objektu svojim klientom, stránkam či návštevám slobodne komunikovať, čím porušujú viaceré články ústavy a listiny. Preto žiada ústavný súd „... o vykonanie všetkých nevyhnutných opatrení smerujúcich k nastoleniu právneho stavu   v Slovenskej   republike   ohľadom   danej   veci   tak,   aby   boli   tieto   protiprávne, diskriminačné zákazy (tabuľky, nápisy, nálepky, vývesky) z inštitúcií odstránené“.

Sťažnosť sťažovateľa nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené najmä v § 20 ods. 1 a 2, ako aj v § 50 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). K sťažnosti nebolo pripojené splnomocnenie pre právneho zástupcu   na   zastupovanie   sťažovateľa   pred   ústavným   súdom,   kedy   a   akým   konaním k porušeniu   práv   sťažovateľa   došlo,   a   chýbali   dôkazy   vzťahujúce   sa   na   sťažovateľom namietané porušenie práva.

Ústavný   súd   listom   z   15.   decembra   2004   upozornil   sťažovateľa   na   náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, ako aj skutočnosť, že jeho   sťažnosť   zákonom   predpísané   náležitosti   nespĺňa.   Sťažovateľ   bol   vyzvaný,   aby v lehote   10   dní   od   doručenia   výzvy   doplnil   svoju   sťažnosť   tak,   aby spĺňala náležitosti v zmysle ustanovení zákona o ústavnom súde, pokiaľ sťažnosť nemá byť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Sťažovateľ uvedenú výzvu prevzal 23. decembra 2004, pričom   však   svoju   sťažnosť   nedoplnil   ani   do   dňa   predbežného   prerokovania   sťažnosti ústavným   súdom   v takom   rozsahu,   aby   ústavný   súd   mohol   posúdiť   jeho   žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu. V prípade, ak sťažovateľ „... nenašiel žiadneho advokáta, ktorý by bol schopný, resp. ochotný zastupovať ma...“ v konaní pred ústavným súdom, mal možnosť podľa ustanovenia § 20 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov obrátiť sa na Slovenskú advokátsku komoru so žiadosťou o vhodného advokáta.

II.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho zástupca. V zmysle § 20 ods. 2 citovaného zákona sa k návrhu na začatie konania musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Sťažnosť sťažovateľa nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2, ako aj v § 50 zákona o ústavnom súde.Sťažovateľ aj napriek výzve ústavného súdu z 15. decembra 2004 a doručenej mu 23. decembra   2004   nedostatky   svojej   sťažnosti   neodstránil,   hoci   bol   na   možnosť odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde upozornený.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2005