znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  III. ÚS 32/03

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. januára 2003 predbežne prerokoval sťažnosť M. K., t. č. Ústav na výkon väzby, B. B., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., Z., ktorou namieta porušenie svojich práv na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy podľa čl. 47 ods. 2 a na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva obhajovať sa osobne alebo prostredníctvom obhajcu podľa vlastného   výberu   podľa   čl.   6   ods.   3   písm.   c)   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   Okresným   úradom   justičnej   polície   Policajného   zboru   Slovenskej republiky v Liptovskom Mikuláši v konaní sp. zn. ČVS: OÚV-401/2001, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. K.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. januára 2003 doručená sťažnosť M. K., t. č. Ústav na výkon väzby B. B. (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. K., Z., ktorou namieta porušenie svojich práv na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy podľa čl. 47 ods. 2 a na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva obhajovať sa osobne alebo   prostredníctvom   obhajcu   podľa   vlastného   výberu   podľa   čl.   6   ods.   3   písm.   c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) Okresným úradom justičnej polície (predtým vyšetrovania) Policajného zboru Slovenskej republiky v Liptovskom   Mikuláši   (ďalej   len   „polícia“)   v konaní   sp.   zn.   ČVS:   OÚV-401/2001. Navrhovateľ v texte svojej sťažnosti uvádzal aj porušenie čl. 2 ods. 2 ústavy, ktoré však neuviedol v návrhu výroku rozhodnutia (petite) sťažnosti.

Petit sťažnosti je jasne oddelený od ostatných častí sťažností. Podľa § 20 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   je   ústavný   súd   viazaný   návrhmi.   Táto viazanosť   ústavného   súdu   návrhom   sa   zvlášť   vzťahuje   na   návrh   výroku   rozhodnutia ústavného súdu. Preto ústavný súd považuje uvádzanie čl. 2 ods. 2 ústavy len mimo petitu za súčasť argumentácie navrhovateľa, a teda o čl. 2 ods. 2 ústavy nerozhoduje.

Podľa navrhovateľa spočívalo porušenie jeho uvedených práv v nasledovnom: Ako   zadržanému   mu   bola   políciou   odopretá   porada   s právnym   zástupcom   a toto odmietnutie nebolo právnemu zástupcovi napriek jeho žiadosti písomne odôvodnené. Už ako obvinenému bola navrhovateľovi opätovne odmietnutá porada s právnym zástupcom. Až počas výsluchu sa navrhovateľ prvýkrát stretol s právnym zástupcom, ale ani tu mu nebolo umožnené s ním hovoriť bez prítomnosti tretích osôb. Jeho výsluch 30. januára 2002 neviedol vyšetrovateľ kpt. Ing. Ch., ale zástupca riaditeľa Okresného úradu vyšetrovania v Liptovskom Mikuláši mjr. F.

Navrhovateľ žiadal preskúmať postup vyšetrovateľa podľa § 167 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) v znení neskorších predpisov, okresnej prokuratúry, krajskej prokuratúry a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Okresná prokuratúra   a krajská   prokuratúra   v zásade   odobrili   postup   polície   (vyšetrovateľa). Generálna   prokuratúra   Slovenskej   republiky   v čase   podania   sťažnosti   ešte   na   žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa nezareagovala. Navrhovateľ tvrdí, že tým vyčerpal prostriedky nápravy podľa trestného práva procesného.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti poskytuje ochranu pred porušením   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný   súd   (čl.   127   ods.   1   ústavy).   Princíp   subsidiarity   vylučuje,   aby   ústavný   súd   konal o namietanom   porušení   práva,   ak   ochranu   pred   týmto   porušením   môže   poskytnúť všeobecný súd.

Navrhovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho práv došlo pred začatím trestného stíhania a v štádiách trestného stíhania predchádzajúcich prípadnému budúcemu podaniu obžaloby, čiže   v prípravnom   konaní.   V navrhovateľovej   veci   sú   v budúcnosti   možné dva   postupy. Buď bude jeho trestné stíhanie zastavené ešte v rámci prípravného konania, alebo bude na neho podaná obžaloba, čiže o jeho veci bude rozhodovať všeobecný súd. Ak bude trestné stíhanie zastavené ešte v štádiu prípravného konania a navrhovateľ sa bude napriek tomu cítiť poškodený vo svojich právach,   tak sa   ich   ochrany   bude môcť   domáhať podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Táto cesta nápravy zahŕňa aj súdnu ochranu. Ak bude v navrhovateľovej veci podaná obžaloba, tak bude môcť všetky porušenia svojich práv, ktoré   namietal   pred   ústavným   súdom,   uplatniť   pred   všeobecným   súdom   rozhodujúcim o jeho vine a treste. Všeobecný súd môže jeho právam poskytnúť účinnú ochranu napríklad vylúčením dôkazov, ktoré boli získané nezákonným spôsobom, teda pri týchto porušeniach práva, ktoré navrhovateľ namieta pred ústavným súdom.

Navrhovateľ teda bude mať v ďalších štádiách trestného konania možnosť domáhať sa ochrany svojich práv pred všeobecným súdom a bude sa jej môcť domáhať aj v prípade zastavenia jeho trestného stíhania, čo podľa princípu subsidiarity obsiahnutého v čl. 127 ods. 2 ústavy vylučuje právomoc ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. januára 2003