znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 319/08-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. októbra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť V. M. a X. M., obaja bytom T., zastúpených advokátkou JUDr. M. K., Advokátska kancelária, P., vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava a Okresného súdu Piešťany vo veci vedenej pod sp. zn. PN-11 C 276/2002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. M. a X. M.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. januára 2008 doručená sťažnosť V. M. a X. M., obaja bytom T. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov   zaručeného   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) postupom Okresného súdu   Trnava (ďalej aj „okresný súd“) a Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. PN-11 C 276/2002.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   od začatia   predmetného   konania   (na   základe   žaloby z 2. decembra 2002) konal vo veci Okresný súd Piešťany. Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 371/2004   Z.   z.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky   a o zmene   zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov sa na prejednanie veci   stal   príslušným   okresný   súd.   Od   1.   januára   2008   však   opätovne   príslušnosť na prejednanie predmetnej veci prešla na okresný súd, a to základe zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov   v znení   neskorších   predpisov   a dopĺňa   zákon   Slovenskej   národnej   rady č. 71/1992 Zb.   o súdnych   poplatkoch   a poplatku   za   výpis   z registra   trestov   v znení neskorších predpisov.

Sťažovatelia   uviedli,   že doteraz boli v konaní,   v ktorom   sa   domáhajú nahradenia vyhlásenia   vôle,   nariadené   tri   pojednávania,   pričom   na   poslednom   z nich   bol   vynesený rozsudok zamietajúci ich žalobu. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Trnave prvostupňový   rozsudok   uznesením   z 28. júla 2006 zrušil   a vrátil   vec na ďalšie konanie okresnému súdu. Okresný súd   uznesením zo 6. júla 2007 pripustil zmenu návrhu. „Túto zmenu... pripustil po vyše 11 a pol mesiacoch. Od tej doby Okresný súd Trnava opäť nekonal a do podania tejto ústavnej sťažnosti spôsobil ďalší 6 mesačný prieťah v konaní.“

Sťažovatelia poukázali na skutočnosť, že predseda okresného súdu „mal vedomosť“, že v predmetnej veci dochádza k prieťahom, a to na základe toho, že ústavný súd si vyžiadal súdne spisy okresného súdu „v iných veciach skutkovo a právne totožných“ týkajúcich sa „obyvateľov bytových domov v T....“.

Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že sťažovatelia doručili okresnému súdu 4. decembra 2007   podanie   označené   ako „Žiadosť   o riadne   konanie“,   v ktorom   žiadali   predsedu okresného   súdu   o „zabezpečenie   riadneho   konania   a rozhodnutia   vo   veci“.   Predseda okresného súdu vo svojej odpovedi z 5. decembra 2007 poukázal na nemožnosť „v súčasnej dobe zabezpečiť v týchto veciach nariadenie termínu pojednávania, resp. vydanie iného meritórneho   rozhodnutia“ vzhľadom   na   časovo   sa   blížiacu   zmenu   príslušnosti na rozhodovanie vo veci.

Sťažovatelia   ďalej   uviedli,   že   po   podaní   žaloby „Okresný   súd   Piešťany   a ani Okresný súd Trnava vo veci riadne nekonal a nekoná, resp. Okresný súd Piešťany vôbec nekonal. U sťažovateľov spôsobuje nečinnosť Okresného súdu Trnava stav právnej neistoty, vzrastajúcu   nechuť   k zákonom,   ktoré   garantujú   ich   práva   a k akémukoľvek   skloňovaniu slova   spravodlivosť,   resp.   súdna   moc.   Spôsobenými   prieťahmi   v konaní  ...   je   ohrozená i nehnuteľnosť, ktorá si vyžaduje zo strany sťažovateľov... zvýšené náklady na jej opravu a údržbu, nakoľko vlastník obytného domu (odporca) nemá záujem na opravách a údržbe domu, čomu svojou nečinnosťou prispievajú a prispievali i samotné... súdy. U sťažovateľov preto   malo   a má   toto   konanie   dopad   na   existenčnú   sféru   (ich   bytová   otázka),   a ktorej povaha   si   vyžadovala   a vyžaduje  ...   mimoriadnu   starostlivosť   a pozornosť   všeobecného súdu   venovanú   efektívnemu   a rýchlemu   postupu,   tak   aby   bol   naplnený   účel   súdneho konania, t. j. odstrániť stav právnej neistoty...“.

Podľa tvrdení sťažovateľov ani predmet konania, ani ich správanie ako účastníkov neprispeli   k predĺženiu   tohto   konania.   Postup   okresného   súdu   v predmetnom   konaní ako tretie   kritérium,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťuje   prípadnú   existenciu   zbytočných prieťahov, však podľa sťažovateľov „nemožno... ničím ospravedlniť“.

Vzniknuté prieťahy v konaní možno podľa sťažovateľov pričítať Okresnému súdu Piešťany aj okresnému súdu. „Nekonanie Okresného súdu Piešťany prevzal... Okresný súd Trnava   a po   vzniku   Okresného   súdu   Piešťany   tento   naspäť   prevzal   ‚zodpovednosť‘ za vzniklé   prieťahy.   Takisto   nemožno   ospravedlniť   nekonanie   Okresného   súdu   Trnava, keďže   ten   mal   konať   a rozhodnúť,   nakoľko   nebolo   možné   predvídať   znovuvytvorenie Okresného súdu Piešťany..., z čoho vyplýva, že i Okresný súd Trnava porušil základné právo sťažovateľov... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Celé konanie vedené pred Okresnými súdmi je tvorené jedným súvislým prieťahom (okrem obdobia keď sa spis nachádzal   na   Krajskom   súde   v Trnave),   a to   nečinnosťou   resp.   neefektívnou   činnosťou, pôsobiacou na oko, že súdne konanie začalo, trvá a vedie k rozhodnutiu súdu, čím každý z oboch Okresných súdov má svoj podiel za tieto prieťahy, i z dôvodu, že oba súdy boli v oboch momentoch súdom raz odovzdávajúcim a preberajúcim a naopak.“

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti takto rozhodol:„I. Základné právo sťažovateľov v I. a II. rade, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   v   zmysle   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR,   bolo   postupom   Okresného   súdu   Trnava porušené.

II. V. M. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100.000,- Sk (slovom: stotisíc slovenských korún), ktorému ich je Okresný súd Trnava povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

III. X. M.., rod. F. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100.000,- Sk (slovom: stotisíc slovenských korún), ktorej ich je Okresný súd Trnava povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

IV. Okresný súd Trnava je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia (2 právne úkony vykonané v roku 2007 v zmysle § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 13   ods.   3   Vyhlášky   MS   SR   č.   655/2004   Z.   z.   o odmenách   a náhradách   advokátov za poskytovanie   právnych   služieb)   V.   M.   a X.   M.   v sume   10.924,-   Sk   (slovom: desaťtisícdeväťstodvadsaťštyri slovenských korún) advokátke JUDr. M. K. P., na jej účet, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovatelia vzhľadom na to, že v predmetnom konaní konali dva okresné súdy, že podľa ich názoru oba porušili ich označené základné právo a že podali ústavnému súdu samostatnú sťažnosť smerujúcu voči Okresnému súdu Piešťany, sformulovali alternatívne petit pre prípad spojenia oboch vecí takto:

„I. Základné právo sťažovateľov v I. a II. rade, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   v   zmysle   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR,   bolo   postupom   Okresného   súdu   Trnava porušené.

II. Základné právo sťažovateľov v I. a II. rade, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   v   zmysle   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR,   bolo   postupom   Okresného   súdu   Piešťany porušené.

III. Okresnému súdu Piešťany prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp zn. PN-11 C 276/2002 konal bez ďalších prieťahov.

IV. V. M. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100.000,- Sk (slovom: stotisíc slovenských korún), ktorému ich je Okresný súd Trnava povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

V. V. M. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100.000,- Sk (slovom: stotisíc slovenských korún), ktorému ich je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

VI. X. M., rod. F. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100.000,- Sk (slovom: stotisíc slovenských korún), ktorej ich je Okresný súd Trnava povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

VII. X. M., rod. F. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100.000,- Sk (slovom: stotisíc slovenských korún), ktorej ich je Okresný súd Trnava povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

VIII. Okresný súd Trnava je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia (2 právne úkony vykonané v roku 2007 v zmysle § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 13   ods.   3   Vyhlášky   MS   SR   č.   655/2004   Z.   z.   o odmenách   a náhradách   advokátov za poskytovanie   právnych   služieb)   V.   M.   a X.   M.   v sume   16.008,-   Sk   (slovom: šestnásťtisícosem slovenských korún) advokátke JUDr. M. K., P., na jej účet, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

IX. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia (2 právne úkony vykonané v roku 2007 v zmysle § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 13   ods.   3   Vyhlášky   MS   SR   č.   655/2004   Z.   z.   o odmenách   a náhradách   advokátov za poskytovanie   právnych   služieb)   V.   M.   a X.   M.   v sume   16.008,-   Sk   (slovom: šestnásťtisícosem   slovenských   korún)   advokátke   JUDr. M.   K.,   na   jej   účet,   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Špecifikom posudzovaného konania je skutočnosť, že v jeho priebehu poskytovali ochranu právam sťažovateľov dva všeobecné súdy, a to v dôsledku zmien právnej úpravy sídel a obvodov pôsobnosti okresných súdov. Od podania žaloby do 31. decembra 2004 bol na prejednanie veci miestne príslušným Okresný súd Piešťany. Po nadobudnutí účinnosti zákona   č.   371/2004   Z. z.   o   sídlach   a   obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky   a o zmene zákona   č. 99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v znení   neskorších   predpisov   sa na prejednanie veci sťažovateľov stal od 1. januára 2005 príslušným Okresný súd Trnava. Po novelizácii uvedeného právneho predpisu s účinnosťou od 1. januára 2008 opätovne prešla príslušnosť na rozhodovanie predmetnej veci na Okresný súd Piešťany.

Sťažovatelia   v sťažnosti   namietali   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom obidvoch konajúcich súdov v predmetnom konaní.

Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva, že účelom základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (III. ÚS 154/06,   I.   ÚS   76/03).   Primárnym   účelom   konania   o sťažnosti   namietajúcej porušenie tohto základného práva je primäť súd konajúci vo veci nastoliť stav právnej istoty účastníkov   konania.   Ústavný   súd   preto   poskytuje   ochranu   základnému   právu na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   len   vtedy,   ak   bola   na   ústavnom   súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva žalovaným súdom ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).

1.   Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   sťažovateľov   bola   ústavnému   súdu   doručená 21. januára   2008,   teda   v čase,   keď   ochranu   nimi   uplatnenému   právu   už   neposkytoval okresný súd (prípadné porušovanie označeného základného práva sťažovateľov okresným súdom   bez   akýchkoľvek   pochybností   skončilo   v dôsledku   zmeny   právnej   úpravy 31. decembra   2007),   ústavný   súd   sledujúc   aj   záujem   efektívnej   ochrany   označeného základného   práva   sťažovateľov   ich   sťažnosť   v časti   namietajúcej   porušenie   základného práva   zaručeného   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   okresného   súdu   odmietol   ako   zjavne neopodstatnenú.

2.   Sťažovatelia   navrhli   ústavnému   súdu   alternatívne   vyslovenie   porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom okresného súdu a Okresného súdu Piešťany v predmetnom konaní. Takto formulovaný návrh predpokladal spojenie   konania   o posudzovanej   sťažnosti   s konaním   o samostatnej   sťažnosti   doručenej sťažovateľmi ústavnému súdu 21. januára 2008, ktorá smerovala voči postupu Okresného súdu Piešťany v tom istom konaní vedenom pod sp. zn. PN-11 C 276/2002.

Ústavný súd sťažnosť smerujúcu proti postupu okresného súdu odmietol ako zjavne neopodstatnenú, a preto spojenie vecí neprichádzalo do úvahy. Napriek tomu sa ústavný súd berúc do úvahy svoju viazanosť sťažnostným návrhom (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde) musel zaoberať tou časťou alternatívne formulovaného petitu, v ktorej sťažovatelia navrhli   vysloviť   porušenie   základného   práva   garantovaného   im   čl.   48   ods.   2   ústavy postupom Okresného súdu Piešťany v označenom konaní.

Ústavný súd tu poukazuje na ustanovenie § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde, podľa   ktorého   návrh   nie   je   prípustný,   ak   ústavný   súd   v tej   istej   veci   koná.   Keďže sťažovatelia samostatnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 21. januára 2008 namietali porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   postupom Okresného   súdu   Piešťany   v predmetnom   konaní,   ústavný   súd   tomuto   ich   právu   bude poskytovať ochranu v konaní o uvedenej samostatne podanej sťažnosti. V tejto časti tak ústavný   súd   sťažnosť   vzhľadom   na   zistenie   procesnej   prekážky   litispendencie   odmietol z dôvodu jej neprípustnosti.

Nad   rámec   uvedeného   ústavný   súd   poznamenáva,   že   v prípade   meritórneho prerokovania súvisiacej sťažnosti (smerujúcej proti Okresnému súdu Piešťany) bude jeho úlohou   vysporiadať   sa   z hľadiska   celkovej   doby   konania   aj   s tým   časovým   úsekom v predmetnom konaní, počas ktorého vo veci konal okresný súd.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. októbra 2008