znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 319/05-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. novembra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť J. M., toho času vo väzbe, ktorou namietal porušenie svojich   základných   práv   zaručených   v Ústave   Slovenskej   republiky   v súvislosti   s jeho trestným stíhaním pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. M.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. októbra 2005   doručená   sťažnosť   z   10.   októbra   2005   J.   M.,   toho   času   vo   väzbe   (ďalej   len „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie   svojich   základných   práv   zaručených   v Ústave Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v súvislosti s jeho trestným stíhaním pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona, žiadajúc „... o zrušenie tr. stíhania voči mojej osobe, vo veci lúpeže v celom rozsahu a o prepustenie z väzby...“.

K svojej sťažnosti pripojil fotokópiu uznesenia Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský   súd“)   č.   k.   1   T   6/05-207   z 20.   septembra   2005,   z ktorého   vyplýva,   že   na sťažovateľa   podal   20.   mája 2005   obžalobu   v uvedenej   trestnej   veci   na   Okresnom   súde Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“) okresný prokurátor v Rimavskej Sobote.

Okresný   súd   postúpil   vec   uznesením   sp.   zn.   1   T   149/05   z 24.   augusta   2005   na spoločné konanie krajskému súdu s tým, že na krajskom súde je pod sp. zn. 21 T 2/03 proti sťažovateľovi   vedené   trestné   stíhanie   pre   trestný   čin   vraždy   podľa   §   219   ods.   1   a   2 Trestného zákona. Krajský súd uznesením č. k. 1 T 6/05-207 z 20. septembra 2005 vyslovil, že nie je príslušný na konanie v trestnej veci sťažovateľa pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods.   1   Trestného   zákona   postúpenej   mu   okresným   súdom,   a zároveň   rozhodol   o väzbe sťažovateľa podľa § 192 Trestného poriadku tak, že ho ponechal vo väzbe s odôvodnením, že dôvody väzby podľa § 67 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku trvajú nezmenené ďalej.

Sťažovateľ   namieta,   že   orgány   činné   v trestnom   konaní   v jeho   trestnej   veci   pre trestný   čin   lúpeže   podľa   §   234   ods.   1   Trestného   zákona   porušili   jeho   základné   práva zaručené   v ústave.   V tejto   súvislosti   tvrdí: „Bol   som   vypočúvaný   opitý,   skutok   som nespáchal, bol som psychicky týraný bitý OČTK (...) JUDr. D. ma nahováral čo mám vypovedať. V prvopočiatkoch mojich výsluchov prítomný nebol a vôbec sa nezúčastnil pri uzatváraní spisov, kde by obhajca mal byť automaticky. Vo veci sa vymenili hneď 3 – vyšetrovatelia. Okr. súd v R. Sobote sa chcel zbaviť zodpovednosti za vzniknuté porušenia ešte zo strán OČTK a tak sa riešenie snažil dať súdu v Tn. Tento im to však vracia späť. (...) Celý   skutok   lúpeže   je   umelo   vykonštruovaný   OČTK,   ktoré   porušili   celý   rad   zákonných postupov   a žiadam   Ústavný   súd   SR   o zrušenie   celého   tr.   stíhania   voči   mojej   osobe a okamžité prepustenie z väzby na slobodu.“

II.

1. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa   § 25 ods.   2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

2. Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho základných práv a slobôd došlo postupom orgánov činných v trestnom konaní (ktoré presne neoznačuje) v prípravnom konaní v jeho trestnej veci, a namieta aj nezákonnosť postupu okresného súdu v súvislosti s postúpením trestnej veci krajskému súdu.

Ústavný   súd   v obdobných   prípadoch   opakovane   zdôraznil,   že   trestné   konanie   od svojho   začiatku   až   po   jeho   koniec   je   procesom,   v ktorom   sa   v rámci   vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr. III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05).

Ústavný   súd   zastáva   názor,   že   nie   je iba   jeho povinnosťou   ako   súdneho   orgánu ochrany   ústavnosti   zabezpečovať   v rámci   svojej   rozhodovacej   právomoci   ochranu základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako primárni ochrancovia ústavnosti (napr. III. ÚS 79/02).

Podľa § 33 ods. 1 Trestného poriadku môže obvinený (...) uvádzať okolnosti a dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní. (...)

Podľa   ods.   3   citovaného   ustanovenia   sú   všetky   orgány   činné   v   trestnom   konaní povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.

Podľa   §   186   písm.   e)   Trestného   poriadku   nariadi   predseda   senátu   predbežné prejednanie obžaloby, ak má za to, že prípravné konanie nebolo vykonané podľa zákona, najmä že v ňom boli porušené predpisy zabezpečujúce právo obhajoby (...). Podľa § 187 ods. 3 preskúma súd na základe spisu opodstatnenosť obžaloby, úplnosť, ale aj zákonnosť dôkazného materiálu.

Podľa § 188 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku po predbežnom prejednaní obžaloby súd   vráti   vec   prokurátorovi   na   došetrenie,   ak   je   to   potrebné   na   odstránenie   závažných procesných chýb prípravného konania (...).

Podľa § 254 ods. 1 Trestného poriadku sa prieskumná právomoc odvolacieho súdu vzťahuje nielen na zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým môže odvolateľ podať odvolanie, ale aj na správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku,   vrátane vád,   ktoré neboli odvolaním   vytýkané.   Podľa   §   258   ods.   1   písm.   a) Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok tiež pre podstatné vady konania, ktoré rozsudku predchádzalo, najmä preto, že v tomto konaní boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby.

Keďže po podaní obžaloby sú súd prvého stupňa konajúci v trestnej veci sťažovateľa, ako   aj   odvolací   súd   v prípade   podania   odvolania   súdmi   s plnou   jurisdikciou,   v ktorých právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností prípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného konania, platná právna úprava trestného   konania   v súčasnosti   umožňuje   sťažovateľovi   (ako   obžalovanému)   v ďalšom priebehu   konania   v rámci   uplatnenia   práva   na   obhajobu   právne   účinným   spôsobom namietať porušenie svojich základných práv a slobôd garantovaných ústavou pred súdom prvého   stupňa konajúcim   v jeho trestnej   veci   a   v prípade   potreby po   podaní odvolania aj pred odvolacím súdom.

Pokiaľ   ide   o   postup   okresného   súdu   v súvislosti   s postúpením   trestnej   veci sťažovateľa krajskému súdu, vzhľadom na uznesenie krajského súdu č. k. 1 T 6/05-207 z 20.   septembra   2005   bude   pravdepodobne   spor   o príslušnosť   medzi   okresným   súdom a krajským súdom riešiť Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 24 Trestného poriadku).

Proti   výroku uznesenia krajského súdu č.   k. 1 T 6/05-207 z 20. septembra 2005 o väzbe poskytuje zákon sťažovateľovi možnosť podať v zákonom stanovenej lehote troch dní odo dňa jeho oznámenia sťažnosť (§ 74 ods. 1 Trestného poriadku), o ktorej je príslušný rozhodnúť súd vyššieho stupňa (Najvyšší súd Slovenskej republiky).

V zmysle   §   72   ods.   2   Trestného   poriadku   má   sťažovateľ   ako   obžalovaný   právo kedykoľvek žiadať súd   konajúci v jeho trestnej   veci   o   prepustenie   na slobodu.   O takej žiadosti sa musí neodkladne rozhodnúť. Proti rozhodnutiu o žiadosti môže podať sťažnosť. Ak   sa   žiadosť   zamietla,   môže   ju   sťažovateľ,   ak   v   nej   neuvedie   iné   dôvody,   opakovať po uplynutí štrnástich dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Sťažovateľ   sa   teda   aj   v súvislosti   s väzbou   môže   domáhať ochrany   svojich   práv v prebiehajúcom   trestnom   konaní   pred   všeobecnými   súdmi.   Ústavný   súd   preto   pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa vychádzajúc z čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorého je jeho právomoc poskytovať ústavnú ochranu základným právam fyzických osôb a právnických osôb daná v prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd,   dospel   k záveru   o nedostatku   jeho   právomoci   konať   a rozhodnúť   v uvedenej   veci (obdobne napr. III. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05).

Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   odmietol   podľa   § 25   ods.   2   uvedeného   zákona   pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. novembra 2005