znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 319/04-48

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   v senáte   zloženom   z predsedu   Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Eduarda Báránya a Juraja Babjaka vo veci sťažnosti Ing. A. M., bytom P.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr. O.   K.,   Advokátska   kancelária   K.,   pre   namietané porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 373/95 na neverejnom zasadnutí 23. februára 2005 takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 373/95   p o r u š i l základné právo Ing. A. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   IV   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5   C   373/95 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. A. M. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 35 000 Sk (slovom   tridsaťpäťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Bratislava   IV p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava IV j e   p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania Ing. A. M.   v sume 9   340 Sk (slovom   deväťtisíctristoštyridsať slovenských   korún)   na účet jeho právnej   zástupkyne   advokátky   JUDr. O.   K.,   Advokátska   kancelária   K.,   č....,   vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s., pobočke Košice, do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti Ing. A. M. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. III. ÚS 319/04-12 z 21. októbra 2004 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť z 2. septembra 2004 Ing. A. M., bytom P. (ďalej len „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátkou   JUDr. O.   K.,   K.,   pre   namietané   porušenie   jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 373/95.

Vo svojej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že 30. augusta 1995 podal na okresnom súde žalobu   o vyporiadanie   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov   po   rozvode.   Jeho manželstvo bolo rozvedené právoplatným rozsudkom okresného súdu č. k. 4 C 30/92-35 z 3.   septembra   1992.   Rozvodom   bezpodielové   spoluvlastníctvo   manželov   zaniklo,   ale k vzájomnej dohode o jeho vyporiadaní s bývalou manželkou sťažovateľa H. M., B.(ďalej len „odporkyňa“) nedošlo.

Podľa sťažovateľa bolo vo veci trikrát nariadené znalecké dokazovanie (v roku 1997 ohľadne   rodinného   domu   v Prešove,   v roku   1998   ohľadne   záhrady   a záhradnej   chaty v Bratislave – Devínskej Novej Vsi a v roku 2000 ohľadne hnuteľných vecí).

Sťažovateľ namieta, že od začatia konania (30. augusta 1995) do podania ústavnej sťažnosti postupuje okresný súd v predmetnej veci so zbytočnými prieťahmi a celková doba prerokovávania tejto veci je neprimeraná. Po uplynutí približne 9 rokov od podania žaloby sa   preto   obrátil   (22.   marca   2004)   na   predsedníčku   okresného   súdu   so   sťažnosťou   na prieťahy podľa § 17 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní   sťažností   a   o   voľbách prísediacich   (zákon   o   štátnej   správe   súdov)   v znení   neskorších   predpisov.   Predsedníčka okresného   súdu   však   vo   svojej   odpovedi   (list   sp.   zn.   Spr. 2043/04   z 29.   marca   2004) sťažnosť kvalifikovala ako nedôvodnú argumentujúc zložitosťou veci, pričom podľa nej zákonná sudkyňa vo veci riadne koná. Sťažovateľ so závermi predsedníčky okresného súdu nesúhlasí a domnieva sa, že jeho základné práva boli porušené: „... neefektívnou činnosťou súdu,   napr.   postupným   objednávaním   znaleckých   posudkov,   neskorým   objednávaním odstránenia chýb v nich, pojednávaniach v priemere raz ročne a odďaľovanie rozhodnutia zo strany súdu.“

Na   základe   uvedených   tvrdení   sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   nálezom   takto rozhodol:

„1. Okresný súd Bratislava IV v konaní pod sp. zn. 5 C 373/95 porušil základné právo Ing. A. M., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prerokovanie   veci   v primeranej   lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Ing. A. M. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100.000.- Sk (Slovom: Jednostotisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3.   Okresný   súd   Bratislava   IV   je   povinný   uhradiť   Ing.   A.   M.   trovy   právneho zastúpenia   vo   výške   9.340.-   Sk   Slovom:   Deväťtisíctristoštyridsať   slovenských   korún   na bankový účet advokátky JUDr. O. K. č. účtu..., vedený v Slovenskej sporiteľni a. s. Košice do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodnil okrem iného tým, že podľa jeho názoru: „... doba 9 rokov, ktorá uplynula od podania žaloby a ktorá nepostačovala súdu na to, aby v tejto veci do dnešného dňa právoplatne rozhodol, je ničím neospravedlniteľná a sama osebe je významným zásahom do základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov. 9 rokov žijem v pretrvávajúcom stave neistoty, nemám istotu či vysporiadanie BSM sa skončí ďalší rok alebo sa ďalej bude ťahať niekoľko rokov...“

Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   ústavnému   súdu   na   základe   jeho   výzvy   listom z 8. decembra 2004 oznámila, že súhlasí s upustením od verejného ústneho pojednávania v predmetnej veci.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k predmetnej veci listom č. Spr 3585/04 zo 14. januára   2005   vyjadrila   aj   predsedníčka   okresného   súdu.   Vo svojom   vyjadrení predsedníčka   okresného   súdu   podala   prehľad   uskutočnených   procesných   úkonov v predmetnej veci a v jeho závere uviedla: „(...) Z uvedenej faktografie možno konštatovať, že sporadicky jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudcu sú väčšie, ako by sa vyžadovalo, nie sú však v takej miere a rozsahu, aby mohli byť kvalifikované ako zbytočné prieťahy v konaní. Pre objektívne posúdenie tohto tvrdenia si dovoľujem uviesť, že na tunajšom súde už niekoľko rokov pretrváva nedostatok sudcov, fluktuácia, vysoká práceneschopnosť, ktoré skutočnosti   priamo   ovplyvňujú   dĺžku   konania,   resp.   časové   úseky   medzi   jednotlivými úkonmi sudcov. Zároveň Vás žiadam zvážiť aj skutočnosť, že vo veci konajúca sudkyňa je vo funkcii podpredsedníčky súdu a najmä v ostatných troch rokoch sa podieľala na plnení a realizácii   mimoriadnych   úloh   súvisiacich   so   zavádzaním   súdneho   manažmentu   ako pilotného súdu na Okresnom súde Bratislava IV.

S poukazom na vyššie uvedené navrhujem Ústavnému súdu Slovenskej republiky, aby ústavnú sťažnosť navrhovateľa vo vzťahu k Okresnému súdu Bratislava IV ako nedôvodnú zamietol.

Zároveň   Vám   oznamujem,   že netrváme   na   ústnom   pojednávaní   podanej   ústavnej sťažnosti.(...)“

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci.

Okresnému   súdu   bol   30.   augusta   1995   doručený   návrh   sťažovateľa,   ktorým   sa domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov proti odporkyni.

Úpravou z 18. septembra 1995 nechal vo veci konajúci sudca zaslať podaný návrh odporkyni, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadrila. Dňa 9. októbra 1995 bolo okresnému súdu doručené podanie právneho zástupcu odporkyne zo 7. októbra 1995, v ktorom požiadal okresný súd „o odklad podania vyjadrenia k predmetnej žalobe do 10. novembra 1995“.

Úpravou   z 12.   októbra   1995   nechal   vo   veci   konajúci   sudca   opätovne   vyzvať právneho   zástupcu   odporkyne,   aby   okresnému   súdu   v lehote   15   dní   predložil   písomné vyjadrenie k podanému návrhu. Dňa 13. novembra 1995 bolo okresnému súdu doručené stanovisko odporkyne a jej právneho zástupcu k podanému návrhu.

Pokynom z 29. januára 1996 vo veci konajúci sudca nariadil termín pojednávania v predmetnej veci na 24. apríl 1996 a súčasne nechal vykonať viacero úkonov súvisiacich s prípravou   pojednávania. Pojednávanie   konané 24.   apríla   1996   okresný   súd   odročil   na 8. júl 1996   s tým,   že   uložil   viacero   povinností   účastníkom   konania.   Právny   zástupca odporkyne   a sťažovateľ   podklady   vyžiadané   na   pojednávaní   konanom   24.   apríla   1996 predložili okresnému súdu koncom mesiaca máj 1996.

Pojednávanie   konané   8.   júla   1996   bolo   uznesením   okresného   súdu   odročené   na 16. október 1996 s tým, že účastníci konania do 30. septembra 1996 predložia okresnému súdu identifikáciu jednotlivých hnuteľných vecí, ako aj zoznam ďalších hnuteľných vecí patriacich   do   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov.   Odporkyňa   prostredníctvom svojho právneho zástupcu požadované podklady okresnému súdu doručila 26. septembra 1996   a sťažovateľ   30.   septembra   1996   okresnému   súdu   doručil   svoje „pripomienky k zoznamu hnuteľných vecí“.

Pojednávanie konané 16. októbra 1996 bolo okresným súdom odročené na neurčito za účelom nariadenia vykonania znaleckého dokazovania na hnuteľné a nehnuteľné veci patriace   do   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov   a súčasne   bola   sťažovateľovi uložená povinnosť predložiť do 15 dní pripomienky k zoznamu „beletrie“ predloženého odporkyňou.

Listom   z 20.   marca   1997   opätovne   požiadal   sťažovateľ   okresný   súd   o vypočutie svedka (jeho matky H. M.) prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu Prešov.

Uznesením č. k. 5 C 373/95-79 z 2. októbra 1997, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27. októbra   1997,   ustanovil   okresný   súd   v predmetnej   veci   znalca   Ing.   M.   V.   z odboru oceňovania nehnuteľností.

Listom zo 17. októbra 1997 požiadal sťažovateľ okresný súd o zaslanie poštovej poukážky na uhradenie preddavku na trovy znaleckého dokazovania.

Vo   veci   konajúci   sudca   nechal   pokynom   z 5.   novembra   1997   zaslať   spis v predmetnej veci znalcovi Ing. M. V. a súčasne zaslať sťažovateľovi poštovú poukážku.

Podľa   priložených   záznamov   o zložení   odporkyňa   zaplatila   preddavok   na   trovy znaleckého dokazovania 13. novembra 1997 a sťažovateľ 23. decembra 1997.

Dňa   19.   januára   1998   vo   veci   konajúci   sudca   nechal   pod   hrozbou   uloženia poriadkovej pokuty urgovať znalca Ing. M. V., aby predložil znalecký posudok. Znalec Ing. M.   V.   znalecký   posudok   č.   034/1998   predložil   okresnému   súdu   v prílohe   svojho   listu z 15. februára 1998, v ktorom súčasne vyčíslil aj trovy znaleckého dokazovania.

Okresný súd na základe pokynu z 24. februára 1998 vyzval sťažovateľa aj právneho zástupcu   odporkyne,   aby   sa   v lehote   15   dní   vyjadrili   k podanému   znaleckému   posudku č. 034/1998.   Odporkyňa   sa   k podanému   znaleckému   posudku   vyjadrila   prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo 14. marca 1998 a sťažovateľ listom z 18. marca 1998, v ktorom okresný súd upozornil „na niekoľko nezrovnalostí znaleckého posudku“.

Uznesením č. k. 5 C 373/95-106 z 8. júna 1996 ustanovil okresný súd v predmetnom konaní znalca z odboru nehnuteľností Ing. M. Č., CSc., za účelom vypracovania znaleckého posudku   v lehote   30   dní.   Preddavok   na   trovy   znaleckého   dokazovania   boli   zaplatené sťažovateľom aj odporkyňou 20. júla 1998. Okresný súd na základe pokynu z 11. augusta 1998 zaslal spis v predmetnej veci súdnemu znalcovi Ing. M. Č., CSc., na vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa   29.   septembra   1998   okresný   súd   urgoval   Poštu   Bratislava   I,   aby   vrátila doručenky od znalca Ing. M. Č.. Podaním doručeným okresnému súdu 14. októbra 1998 Pošta Bratislava I okresnému súdu oznámila, že „zásielka nedošla na miesto určenia“.

Podaním   z 12.   októbra   1998   sa   na okresný   súd obrátil   znalec Ing.   M.   V.,   ktorý urgoval vyplatenie svojich trov spojených s vykonávaním znaleckého dokazovania.

Vo   veci   konajúci   sudca   nechal   pokynom   zo   16.   novembra   1998   urgovať ustanoveného znalca Ing. M. Č., CSc., aby predložil znalecký posudok najneskôr do 20 dní. Znalecký posudok Ing. M. Č., CSc., č. 25/98 bol okresnému súdu spolu s faktúrou č. 48/98 doručený 5. januára 1999.

Pokynom z 3. marca 1999 nechal vo veci konajúci sudca zaslať znalecký posudok č. 25/98 účastníkom konania, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadrili.

Právny zástupca odporkyne okresnému súdu podaním z 29. marca 1999 oznámil, že nemajú pripomienky k vypracovanému znaleckému posudku. Podaním z 29. marca 1999 sa k zaslanému znaleckému posudku č. 25/98 vyjadril sťažovateľ.

Uznesením   č.   k.   5   C   373/95-119   z 20.   januára   2000   okresný   súd   ustanovil v predmetnom konaní Ing. E. T. za znalca z odboru oceňovania bytového zariadenia za účelom vykonania znaleckého dokazovania. Pokynom zo 16. februára 2000 nechal vo veci konajúci sudca doručiť spis v predmetnej veci znalcovi Ing. E. T.

Zo   záznamov   o zložení   nachádzajúcich   sa   v predmetnom   spise   vyplýva,   že   tak odporkyňa, ako aj sťažovateľ vo februári 2000 zložili na účet okresného súdu preddavok na trovy znaleckého dokazovania.

V prílohe svojho listu z 20. marca 2000, v ktorom znalec Ing. E. T. vyúčtoval trovy znaleckého dokazovania, bol okresnému súdu predložený vypracovaný znalecký posudok č. 2/2000.

Dňa 23. marca 2000 dal konajúci sudca pokyn kancelárii na zaslanie znaleckého posudku č. 2/2000 účastníkom konania spolu s výzvou, aby sa k nemu v lehote 10 dní.

Sťažovateľ   listom   z 18.   mája   2000   okresnému   súdu   zaslal   svoje   vyjadrenie k predloženému znaleckému posudku č. 2/2000.

Vo veci konajúci sudca pokynom zo 14. júna 2000 nariadil na 11. september 2000 v predmetnej   veci   pojednávanie   a nechal   naň   predvolať   účastníkov   konania,   ako   aj právneho zástupcu odporkyne, ktorému sa predvolanie nepodarilo doručiť.

Podľa   úradného   záznamu   z 8.   septembra   2000   sa   na   okresný   súd   za   účelom nahliadnutia do spisu dostavil právny zástupca odporkyne.

Podaním z 11. septembra 2000 požiadal sťažovateľ okresný súd o súhlas, aby sa na pojednávaní ako jeho právny poradca mohol zúčastniť JUDr. L. S.

Pojednávanie   konané   11.   septembra   2000   bolo   okresným   súdom   odročené   na 23. október 2000 s tým, že v predmetnej veci   bude vypočutá matka sťažovateľa H. M., a účastníkov konania zároveň zaviazal povinnosťou predložiť na odročenom pojednávaní doklad týkajúci sa ich osobného motorového vozidla.

Okresný súd 23. októbra 2000 po vypočutí svedkyne H. M., ako i účastníkov konania pojednávanie   v predmetnej   veci   odročil   na   neurčito   za   účelom   nariadenia   znaleckého dokazovania znalcom z odboru motorových vozidiel.

Uznesením č. k. 5 C 373/95-160 zo 7. novembra 2000 okresný súd v predmetnej veci ustanovil   znalca   z odboru   odhad   hodnoty   cestných   vozidiel   Ing.   J.   K.   na vypracovanie znaleckého posudku v lehote 30 dní.

Na základe pokynu vo veci konajúceho sudcu z 11. decembra 2000 vo veci konajúci sudca nechal urgovať vrátenie doručenky od sťažovateľa.

Podľa priloženého záznamu o zložení sťažovateľ 4. decembra 2000 uhradil na účet okresného súdu preddavok na trovy znaleckého dokazovania.

Na základe pokynu vo veci konajúceho sudcu z 8. januára 2000 bol spisový materiál v predmetnej veci doručený znalcovi Ing. J. K.. Znalec Ing. J. K. v prílohe svojho podania zo 7. marca 2001 doručil okresnému súdu vypracovaný znalecký posudok č. 2423-173/2000 spolu s faktúrou č. 173/2000, ktorou vyúčtoval trovy znaleckého dokazovania. Pokynom zo 7. marca 2001 nechal vo veci konajúci sudca zaslať znalecký posudok č. 2423-173/2000 účastníkom konania, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadrili.

Sťažovateľ   sa   k podanému   znaleckému   posudku   vyjadril   listom   z 3.   apríla   2001. Okresný   súd   následne   nechal   na   základe   pokynu   z 19.   apríla   2001   doručiť   stanovisko sťažovateľa   právnemu   zástupcovi   odporkyne,   aby   sa   k nemu   v lehote   15   dní   vyjadril. Právny zástupca odporkyne sa k stanovisku sťažovateľa z 3. apríla 2001 vyjadril listom z 21. mája 2001.

Vo   veci   konajúci   sudca   pokynom   zo   6.   júla   2001   nariadil   na   31.   október   2001 v predmetnej veci pojednávanie a nechal naň predvolať účastníkov konania.

Na základe pokynu z 20. septembra 2001 bol v predmetnej veci zrušený nariadený termín   pojednávania   a súčasne   okresný   súd   preložil   pojednávanie   v predmetnej   veci   na 5. december 2001.

Podľa úradného záznamu spísaného 3. decembra 2001 sa na okresný súd dostavil právny zástupca odporkyne za účelom nahliadnutia do spisu.

Okresný súd pojednávanie v predmetnej veci konané 5. decembra 2001 po vypočutí účastníkov   konania,   ako   aj   právneho   zástupcu   žalovanej   odročil   na   neurčito,   s tým   že znalcovi Ing. M. V. zašle znalecký posudok na opravu, a právnemu zástupcovi odporkyne uložil povinnosť najneskoršie do 3 dní urobiť súdu odpis rozhodnutia Mestského národného výboru v Prešove.

Požadované   podklady   právny   zástupca   odporkyne   okresnému   súdu   predložil v prílohe svojho listu zo 7. decembra 2001, ktorým mu zároveň oznámil, že zložil na účet súdu zálohu ako preddavok trov znaleckého dokazovania.

Listom   z 19.   marca   2002   okresný   súd   požiadal   znalca   Ing.   M.   V.   o opravu   ním vypracovaného znaleckého posudku č. 034/1998.

Podľa úradného záznamu spísaného na okresnom súde 22. apríla 2002 sa dostavil na okresný súd právny zástupca odporkyne, ktorý oznámil, že znalec Ing. M. V. zmenil adresu bydliska a v súčasnosti „pracuje na Správe finančnej kontroly“, pričom súčasne okresnému súdu predložil telefonický kontakt na znalca. Dožiadaním z 20. mája 2002 požiadal právny zástupca žalovanej okresný súd, aby znalec Ing. M. V. „na vlastné náklady prepracoval znalecký posudok v chybných jeho častiach, aby sa mohol proces čím skôr uzavrieť“.

Pokynom   z 30.   mája 2002 nechal vo veci konajúci sudca   zaslať na novú   adresu znalca Ing. M. V. výzvu na opravu znaleckého posudku spolu so spisom v predmetnej veci. Znalec Ing. M. V. v prílohe svojho listu z 11. októbra 2002 doručil okresnému súdu dodatok k znaleckému posudku č. 034/1998 a súčasne v ňom vyčíslil trovy znaleckého dokazovania.

Pokynom   z 18.   februára   2003   nechal   vo   veci   konajúci   sudca   doručiť   dodatok k znaleckému posudku č. 034/1998 účastníkom konania, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadrili.   Podaním   z 24.   marca   2003   sa   k vypracovanému   dodatku   znaleckého   posudku č. 034/1998   vyjadril   právny   zástupca   odporkyne,   ktorý   ho   označil   za   nekvalifikovaný, a sťažovateľ sa k nemu vyjadril listom z 26. marca 2003.

Vo veci konajúci sudca pokynom z 18. júna 2003 nariadil v predmetnej veci termín pojednávania na 22. október 2003 a nechal naň predvolať účastníkov konania.

Pojednávanie konané 22. októbra 2003 okresný súd odročil na 4. február 2004, s tým že žalovanej boli uložené viaceré povinnosti.

Uzneseniami č. k. 5 C 373/95-249, č. k. 5 C 373/95-252, č. k. 5 C 373/95-255 a č. k. 5 C 373/95-258 z 11. novembra 2003 okresný súd priznal znalcom Ing. J. K., Ing. M. V., Ing. M. Č. a Ing. E. T. znalečné za vykonané znalecké dokazovanie.

Podaním   z 21.   novembra   2003   odporkyňa   okresnému   súdu   zaslala   požadované podklady (LV č. 3015, LV č. 12580 a list zo Správy katastra Prešov).

Pokynom   z 20.   januára   2004   nechal   vo   veci   konajúci   sudca   opätovne   doručiť uznesenie o znalečnom Ing. M. V.

Pojednávanie konané 4. februára 2004 okresný súd odročil na neurčito s tým, že uložil   účastníkom   konania   povinnosť   oznámiť   okresnému   súdu   do   15.   marca   2004,   či nedošlo k uzavretiu mimosúdnej dohody.

Pokynom   z 20.   marca   2004   nechal   vo   veci   konajúci   sudca   urgovať   vrátenie doručenky od znalca Ing. M. V. a súčasne vyplatiť zostávajúcim trom znalcom znalečné.

V spisovom materiáli okresného súdu sa ďalej nachádzal list sťažovateľa adresovaný právnemu zástupcovi odporkyne, ktorý bol zaslaný na vedomie okresnému súdu. Podaním z 24. februára 2004 sa k návrhu dohody sťažovateľa vyjadrila odporkyňa.

Pokynom z 5. apríla 2004 nechal vo veci konajúci sudca vyzvať účastníkov konania, aby   mu   oznámili,   či   medzi   nimi   došlo   k uzatvoreniu   mimosúdnej   dohody,   a opätovne doručiť uznesenie o znalečnom Ing. M. V. Sťažovateľ okresnému súdu listom z 22. apríla 2004 oznámil, že k uzatvoreniu mimosúdnej dohody nedošlo. Právny zástupca odporkyne reagoval na výzvu okresného súdu podaním doručeným okresnému súdu 5. mája 2004.

Uznesením č. k. 5 C 373/95-303 zo 4. novembra 2004 okresný súd v predmetnej veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru oceňovania nehnuteľností Ing. I. I.

Podaním z 29. novembra 2004 právny zástupca odporkyne reagoval na uznesenie okresného súdu zo 4. novembra 2004.

Podľa záznamu o zložení z 27. decembra 2004 sťažovateľ zložil na účet okresného súdu preddavok na trovy znaleckého dokazovania.

Listom   z 5.   januára   2005   odporkyňa   okresnému   súdu   oznámila,   že   nesúhlasí s posudzovaním „vecí,   na   ktoré   už   bol   raz   vykonaný   súdnoznalecký   posudok   ako   ani s vykonaním znaleckého posudku a obhliadky na byt č. 3, B. a garáže č. 914, ktorá bola oznámená znalcom Ing. I.“.

Znalec Ing. I. I. podaním z 18. januára 2001 požiadal okresný súd o zabezpečenie súčinnosti   účastníkov   konania   za   účelom   vykonania ohliadky   a vyhotovenia   znaleckého posudku.

III.

1. Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).“

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna   neistota   neodstráni.   K vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty, dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto   na splnenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).

Otázku existencie zbytočných   prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu   podľa   právnej   a faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníka   konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98). Tieto tri kritériá zohľadňuje pri namietanom porušení práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).

A)   Predmetom   posudzovaného   konania   pred   okresným   súdom   je   návrh   na vyporiadanie   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov.   Z obsahu   súdneho   spisu, z vyjadrení sťažovateľa a okresného súdu ani z nimi predložených na vec sa vzťahujúcich listín ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť svedčiacu o právnej zložitosti veci, avšak po skutkovej   stránke   možno   konštatovať,   že   v danom   prípade   ide   o vec   skutkovo   zložitú vyžadujúcu   si   vykonanie   rozsiahlejšieho   dokazovania,   ktoré   môže   spôsobiť   predĺženie konania najmä v prípade, ak zistenie skutkového stavu je závislé od vypočutia svedkov, zabezpečenia viacerých znaleckých posudkov a pod. Spomínaná skutková zložitosť veci však   nemôže   ospravedlniť   obdobie   nečinnosti   okresného   súdu   v konaní   o žalobe sťažovateľa a ani jeho neefektívny postup.

B)   Správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   konania   ústavný   súd   hodnotí   ako súčinnostné, sťažovateľ reagoval na výzvy okresného súdu a zúčastňoval sa jednotlivých pojednávaní. V správaní sťažovateľa teda ústavný súd nezistil žiadne okolnosti, v dôsledku ktorých by mohlo dôjsť k spomaleniu postupu okresného súdu v predmetnom konaní.

C) Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Ústavný súd zistil obdobia nečinnosti v postupe okresného súdu, ktoré mali výrazný vplyv   na   doterajšiu   dĺžku   konania.   Prvé   z   období   nečinnosti   okresného   súdu   začalo 16. októbra 1996, keď bolo pojednávanie v predmetnej veci okresným súdom odročené na neurčito, a trvalo takmer dvanásť mesiacov, t. j. až do 2. októbra 1997, keď okresný súd uznesením č. k. 5 C 373/95-79 ustanovil v predmetnej veci znalca na vykonanie znaleckého dokazovania.   Ďalšie   desaťmesačné   obdobie   nečinnosti   bolo   ústavným   súdom   v rámci preskúmavaného konania zistené v období od 3. marca 1999, keď okresný súd nechal zaslať účastníkom konania vyhotovený znalecký posudok č. 25/98, a trvalo až do 20. januára 2000, keď   okresný   súd   uznesením   č.   k.   5   C   373/95-119   nariadil   v predmetnej   veci   znalecké dokazovanie. Nečinnosť okresného súdu vo vyššie označených obdobiach bez toho, aby jeho   postupu   bránila   zákonná   prekážka,   je   potrebné   považovať   za   zbytočné   prieťahy v konaní v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   tvrdil,   že „neefektívnou   činnosťou   súdu,   napr. postupným objednávaním znaleckých posudkov“ došlo k porušeniu jeho základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Okresný   súd   mal špecifikáciu vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov k dispozícii už v septembri   1996.   Podľa   zistenia   ústavného   súdu   zabezpečovanie   znaleckých   posudkov v predmetnej   veci   (vrátane   opravy   prvého   z nich)   trvalo   okresnému   súdu   viac   ako dvadsaťtri   mesiacov   a znalecké   dokazovanie   v predmetnej   veci   dosiaľ   nie   je   skončené (uznesením č. k. 5 C 373/95-303 zo 4. novembra 2004 okresný súd nariadil ďalšie znalecké dokazovanie znalcom z odboru oceňovania nehnuteľností).

S ohľadom na uvedené ústavný súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil aj skutočnosť, že   v predmetnom   konaní   neexistovali   prekážky,   pre   ktoré   by   nemohol   okresný   súd zabezpečovať   súbežne   viacero   dôkazných   prostriedkov   (v   tomto   prípade   znaleckých posudkov), a preto postup okresného súdu v preskúmavanom konaní, ktorým zabezpečoval jednotlivé dôkazné prostriedky postupne, nemožno označiť za efektívny, t. j. prispievajúci k tomu, aby ochrana práv sťažovateľa ako účastníka konania bola rýchla a účinná.

Vzhľadom na stav konania prezentovaný urobenými procesnými úkonmi vo veci, dĺžku konania vo veci, ako aj doterajšiu judikatúru ústavného súdu, v ktorej vyslovil, že otázka množstva vecí, personálne a organizačné problémy súdu nie sú v zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní (III. ÚS 14/2000), argumenty okresného súdu súvisiace s personálnymi problémami súdu ústavný súd nemohol akceptovať.

Ústavný súd konštatuje, že konanie, ktoré je predmetom posúdenia, trvá už viac ako deväť rokov a päť mesiacov. Z uvedenej doby takmer dvadsaťdva mesiacov (t. j. jeden rok a desať   mesiacov)   tvoria   obdobia,   v ktorých   v dôsledku   nečinnosti   okresného   súdu dochádzalo k zbytočným prieťahom v predmetnom konaní.

S ohľadom   na   vyššie   uvedené   obdobia   nečinnosti   okresného   súdu,   ako   aj   jeho neefektívny postup v predmetnom konaní nemožno dobu predmetného konania vedeného na okresnom súde považovať za ústavne akceptovateľnú vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako ani za primeranú vo vzťahu k právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedené práva sťažovateľa boli porušené.

2.   Podľa   čl.   127   ods.   2   druhej   vety   ak   porušenie   práv   alebo   slobôd   vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Pretože   ústavný   súd   zistil,   že   nečinnosťou   okresného   súdu   došlo   k   porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu, aby vo veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov   a odstránil   tak   stav   právnej   neistoty,   v ktorej   sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

3. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 100 000 Sk, ktoré odôvodnil okrem iného tým, že podľa jeho názoru: „... doba 9 rokov, ktorá uplynula od podania žaloby a ktorá nepostačovala súdu na to, aby v tejto veci do dnešného dňa právoplatne rozhodol, je ničím neospravedlniteľná a sama osebe je významným zásahom do základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov. 9 rokov žijem v pretrvávajúcom stave neistoty, nemám istotu či vysporiadanie BSM sa skončí ďalší rok alebo sa ďalej bude ťahať niekoľko rokov...“

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých dôvodov sa ho domáha.

Pretože porušenie základného práva sťažovateľa, ktoré ústavný súd zistil, nemožno napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto porušenie   nemožno   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu   považovať   za   dostatočnú   a účinnú nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľovi sumu 35 000 Sk. Táto suma zohľadňuje celkovú dĺžku predmetného konania s prihliadnutím na predmet konania okresného súdu, dĺžku zbytočných prieťahov v tomto konaní (dvadsaťdva mesiacov), ako aj neefektívny postup okresného súdu v predmetnej veci a s tým spojenú nemajetkovú ujmu sťažovateľa.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ústavný súd vo zvyšnej časti uplatnenému primeranému finančnému zadosťučineniu v návrhu sťažovateľa nevyhovel.

4. Sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadal priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom vo výške 9 340 Sk.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal v súlade s ustanovením § 20 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb z ustanovení § 1 ods. 3, § 13 ods. 8 prvej vety v spojení s § 16, § 1 ods. 3, § 19 ods. 3 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 163/2002 Z. z.“) s tým, že predmet konania podľa čl. 127 ústavy pred ústavným súdom, ktorým sú základné práva a slobody,   porušenie   ktorých   sťažovateľ   namieta,   v zásade   nie   je   oceniteľný   peniazmi. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v období od 1. januára   2004   v konaní   pred   ústavným   súdom   predstavuje   4   540   Sk   (základom   pre výpočet   je   priemerná   mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky v prvom polroku 2003 vo výške 13 602 Sk) a hodnota režijného paušálu 136 Sk.

Ústavný súd   zistil,   že uplatnená suma trov   právneho   zastúpenia   spolu   9 340 Sk neodporuje platným právnym predpisom, a preto priznal náhradu trov právneho zastúpenia v celej výške uplatnenej právnou zástupkyňou sťažovateľa.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. februára 2005