SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 317/2017-19
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. mája 2017 predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, obaja bytom ⬛⬛⬛⬛, zastúpených advokátkou JUDr. Tatianou Jánošikovou, advokátska kancelária, Roosveltova 6, Košice, pre namietané porušenie čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Svidník v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 323/2013 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. marca 2017 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovatelia“) pre namietané porušenie čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Svidník (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 323/2013.
Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že sa žalobou podanou 20. septembra 2013 na okresnom súde domáhali ochrany svojho vlastníckeho práva proti žalovanému ⬛⬛⬛⬛.
Prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 13. marca 2014. Na tomto pojednávaní doručili sťažovatelia rozšírenie žaloby. O zmene petitu žaloby okresný súd rozhodol na pojednávaní 18. mája 2015, teda o 14 mesiacov po doručení návrhu. V ďalšom sťažovatelia popísali priebeh konania s tým, že okresnému súdu vytkli viaceré obdobia nečinnosti, čo považovali za zásah do ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Sťažovatelia podali 30. januára 2017 sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa sťažovateľov im predseda okresného súdu nevyhovel, preto podávajú sťažnosť ústavnému súdu.
Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„1. Základné právo sťažovateľov na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, a právo sťažovateľov na prejednanie veci v primeranej lehote poľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Svidník v súdnom konaní č. k. 3C/323/2013 porušené bolo.
2. Okresný súd Svidník je povinný do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu zaplatiť sťažovateľovi v 1. rade finančné zadosťučinenie vo výške 1 500,- EUR.
3. Okresný súd Svidník je povinný do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu zaplatiť sťažovateľke v 2. rade finančné zadosťučinenie vo výške 1 500,- EUR.
4. Okresný súd Svidník je povinný nahradiť sťažovateľom trovy konania v sume 312,34 EUR na účet ich právnej zástupkyne, JUDr. Tatiany Jánošikovej,..., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je sťažovateľmi namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 323/2013.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).
Podľa zistenia ústavného súdu namietané konanie na okresnom súde bolo skončené rozsudkom č. k. 3 C 323/2013-151, ktorý bol vyhlásený na verejnom pojednávaní 13. marca 2017, na ktorom boli sťažovatelia prítomní.
Sťažovatelia sa na ústavný súd obrátili so svojou sťažnosťou doručenou 9. marca 2017 (piatok), teda v čase, keď bolo sťažovateľom nesporne známe, že 13. marca 2017 (pondelok) sa uskutoční pojednávanie v ich veci. Na tomto mieste ústavný súd konštatuje, že ak by jediným cieľom sťažovateľov bola snaha urýchleného skončenie sporu, s podávaním sťažnosti na ústavný súd by vyčkali do pojednávania nariadeného na 13. marec 2017 aj s ohľadom na odpoveď predsedu okresného súdu na ich sťažnosť na prieťahy v konaní, v ktorej im 9. februára 2017 oznámil, že ich sťažnosť prerokoval so zákonnou sudkyňou a ich vec bude sledovať s tým, aby bola v čo najkratšom čase právoplatne skončená. Sťažovatelia sa preto až po bezvýslednom priebehu pojednávania nariadeného na 13. marec 2017 mali obrátiť na ústavný súd. Napriek tomu tri dni pred záverečným pojednávaním podali sťažnosť na prieťahy v namietanom konaní ústavnému súdu. Ústavný súd konštatuje, že v tomto štádiu konania porušenie označených práv na všeobecnom súde, ktorého označili za účastníka konania, už netrvá a konanie o ich sťažnosti pred ústavným súdom nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu zaručenému v čl. 48 ods. 2 ústavy a k právu zaručenému v čl. 6 ods. 1 dohovoru (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti pripadalo do úvahy odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. mája 2017