SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 317/2015-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. júna 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátom JUDr. Jurajom Strählem, Dolný Val 21/180, Žilina, ktorou namieta porušeniezákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a právana spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd v konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 4 C/251/2009, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísanýchnáležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola28. augusta 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietaporušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní Okresnéhosúdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 4 C/251/2009 (sťažovateľ uvádza akoporušovateľa označených práv v úvode sťažnosti okresný súd, pozn.), ktorý vo veci vedenejproti nemu ako odporcovi v 3. rade mal vydať 21. októbra 2011 rozsudok pod horeuvedenou spisovou značkou.
V dôvodoch sťažnosti prezentuje sťažovateľ názor, že označeným rozsudkomokresného súdu bol nezákonne zmenený „rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici 16 Co 439/89 zo dňa 30.1.1990, ktorým bola stanovená náhrada straty na zárobku z titulu pracovného úrazu.
Od uvedeného rozhodnutia KS v Banskej Bystrici sa odvíjala výška poskytovanej náhrady a tá okrem zákonnej valorizácie nebola žiadnou dohodou menená.
Ja ako sťažovateľ som si ako zamestnanec a neskôr aj ako aj nezamestnaný plnil všetky povinnosti spojené so štatútom nezamestnaného a nie mojim nechcením pracovať, ale zníženou pracovnou schopnosťou následkom pracovného úrazu som si nenašiel ďalšie zamestnanie. Krátenie mojej náhrady z takéhoto dôvodu považujem za neprijateľné. V sporoch, ktoré som viedol so Sociálnou poisťovňou doteraz najvyšší súd vždy tvrdil, že Sociálna poisťovňa je povinná prevziať výplatu úrazovej renty vo výške v ktorej bola náhrada vyplácaná k 31.12.2003. Ide o rozhodnutie NS SR - 7 So 239/2007, 2So/102/2006...
Z vyššie uvedených dôvodov mám zato, že je nesprávne, že v konaní OS v Žiline č. k. 4C/251/2009 som bol na svojich právach ukrátený v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy SR.“
Návrhom na rozhodnutie vo veci samej sa sťažovateľ domáha vydania tohtorozhodnutia:
,,1.) Základné právo ⬛⬛⬛⬛ bytom ⬛⬛⬛⬛ na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd bolo postupom súdu porušené.
2.) Rozsudok OS v Žiline č. k. 4C 251/2009 zo dňa 21.10.2011 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.
3.) OS je povinný uhradiť trovy právneho zastupovania v konaní na ústavnom súde za dva právne úkony vo výške 340,88 €... do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.“
Na základe výzvy ústavného súdu z 19. septembra 2014 na odstránenie nedostatkovzákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ podaním z 30. septembra 2014 doručeným
3. októbra 2014 uvádza nové znenie III. časti sťažnosti: „Z vyššie uvedených dôvodov mám za to, že v konaní OS v Žiline č. k. 4C/251/2009 som bol na svojich právach ukrátený v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy SR.
Najvyšší súd SR pri rozhodovaní o podanom dovolaní neakceptoval skutočnosť, že OS pri rozhodovaní o výške náhrady za stratu na zárobku rozhodol vo veci, kde už bolo súdom rozhodnuté (res indicato - KS Banská Bystrica č. k. 16 Co 439/89).
Z uvedeného dôvodu nemal podané dovolanie odmietnuť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má podľa môjho názoru Ústavný súd založené právo konať o tejto ústavnej sťažnosti..“
Súčasťou doplnenia návrhu bola aj kópia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo 138/2013 z 9. júna 2014, ktorým rozhodolo jeho dovolaní proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9 Co 130/2012z 20. decembra 2012.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)zástupca.
Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musípripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčnýmprávnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, žesa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhomna začatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených v zákone o ústavnom súde.
Podľa § 50 ods. 1 písm. b) a c) zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecnýchnáležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie právoplatného rozhodnutia,opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody a označenieproti komu sťažnosť smeruje.
Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatnéhorozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnychaj obsahových náležitostí sťažnosti. Až na zákonom presne definované výnimky je ústavnýsúd viazaný návrhom na začatie konania a viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahujezvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovatelia domáhajú. Ústavný súd môžerozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú v petite svojej sťažnosti. Petit musí byťvymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s čl. 127 ústavy a § 56 zákonao ústavnom súde), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutieústavného súdu v uvedenej veci (III. ÚS 78/02, III. ÚS 17/03, IV. ÚS 138/08).
V danom prípade považuje ústavný súd za závažný obsahový nedostatok petitusťažnosti brániaci jej meritórnemu preskúmaniu. Pokiaľ by aj ústavný súd nepridŕžajúci saformalistického prístupu k podaným sťažnostiam z 2. bodu návrhu rozhodnutia vyvodil, žesťažnosť smeruje proti porušeniu označených práv rozsudkom okresného súdusp. zn. 4 C 251/2009 z 21. októbra 2011, sťažovateľ ani po výzve ústavného súdu k sťažnostinepripojil označený rozsudok, ale len uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 138/2013z 9. júna 2014. Z obsahu sťažnosti síce možno vyvodiť nespokojnosť sťažovateľas označeným uznesením najvyššieho súdu, avšak petitom sťažnosti, ktorý je pre ústavný súdzáväzný, sa sťažovateľ vyslovenia porušenia základných práv zaručených ústavou, prípadnedohovorom uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 138/2013 z 9. júna 2014 nedomáhal.Celá sťažnosť sa vyznačuje nepresnosťou obsahu, absentuje v ňom čo i len zmienkao odvolacom konaní.
Ústavný súd zároveň konštatuje, že sťažnosť sa vyznačuje zmätočnosťou svojhoobsahu vyúsťujúcou do nedostatku jednej zo zákonom predpísaných náležitostí sťažnostipožadovanej ustanovením § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ktorou je logické,kompaktné a dostatočne určité odôvodnenie návrhu vo vzťahu k právam, vysloveniaporušenia ktorých sa sťažovateľ v petite sťažnosti domáha. Odôvodneniu sťažnostisťažovateľa takáto kvalita zjavne chýba, pretože v jeho argumentácii v skutočnosti absentujúrelevantné dôvody, osvedčujúce porušenie týchto práv. Podľa názoru ústavného súdusťažnosť ako celok pôsobí nedostatočne a neurčito, vytvára priestor pre dohady a dedukcie,čo sa pri uplatnení námietky o porušení základných práv (pri zastúpení kvalifikovanýmprávnym zástupcom) v konaní pred ústavným súdom zásadne neakceptuje (m. m. III. ÚS26/2012, III. ÚS 241/2013, III. ÚS 244/2014).
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákonač. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskoršíchpredpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právneprostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokátavylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonaťadvokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale ajprijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.
Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúcez podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúžiinštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovanájudikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonompredpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05).
Vzhľadom na to, že sťažnosť v predloženej podobe nespĺňala náležitosti, ktoré preuplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde, ústavnýsúd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde už pri jej predbežnomprerokovaní.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. júna 2015