znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 317/2014-29

Ústavný súd Slovenskej republiky Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. septembra 2014 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudkyne Jany Baricovej   a sudcu   Rudolfa   Tkáčika   prerokoval   sťažnosť   M.   P.,   zastúpenej   advokátkou Mgr. Janou Petrášovou Laiferovou, Royova 9, Piešťany, vo veci namietaného porušenia základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 18/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Piešťany   pod sp. zn.   5 C 79/98,   Okresným   súdom   Trnava   pod   sp.   zn.   18   C   39/98 a Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 5 C 220/2000) a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 18/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 5 C 79/98, Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 18 C 39/98 a Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 5 C 220/2000) p o r u š e n é   b o l i.

2. Okresnému   súdu   Piešťany   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 4   C   18/2008 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. M. P. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré j e   Okresný   súd   Piešťany p o v i n n ý   vyplatiť   jej   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný   súd   Piešťany j e   p o v i n n ý   uhradiť   M.   P.   trovy   konania v sume 284,08   €   (dvestoosemdesiatštyri   eur   a osem   centov)   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jej právnej zástupkyne advokátky Mgr. Jany Petrášovej Laiferovej, Royova 9, Piešťany.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 317/2014-11 z 13. mája 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť M. P. (ďalej len „sťažovateľka“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4   C   18/2008,   pôvodne   vedenom Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 5 C 79/98, Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 18 C 39/98 a Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 5 C 220/2000 (ďalej len „namietané konanie“).

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že 16. marca 1998 podala na okresnom súde „návrh   na   začatie   konania   o vyporiadanie   bezpodielového   spoluvlastníctva manželov...ktoré zaniklo rozvodom ich manželstva na základe Rozsudku Okresného súdu v Trnave zo dňa 14.03.1995, sp. zn. 16C223/94. Konanie o vyporiadanie BSM je vedené na Okresnom súde Piešťany.“.

Sťažovateľka   ďalej   poukázala   na   skutočnosť,   že   o jej   návrhu   dosiaľ   nebolo rozhodnuté, pričom poukázala najmä na súvislé obdobia nečinnosti okresného súdu, keď podľa nej „... súd vo veci nekonal od 17.09.2001 do 20.02.2006... vo veci sa opätovne nekonalo   od   27.05.2006   do   12.01.2010...   súd   opätovne   vo   veci   nekonal   od   12.01.2010 do 22.6.2012...“,   ako   aj   na   opakované   prideľovanie   veci   rôznym   zákonným   sudcom v rozmedzí rokov 2009 až 2012.

Sťažovateľka   poukázala aj   na   skutočnosť,   že „na   nehnuteľnostiach,   ktoré   tvoria masu   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželstva   sú   zriadené   exekučné   záložné   práva, pričom v jednotlivých prípadoch súd veriteľom priznal úrok z omeškania vo výške 0,1% za každý   deň   omeškania.   Nekonaním   súdu   vznikla   situácia,   že   už   len   spomínaný   úrok z omeškania, okrem ostatných záväzkov, spotrebuje celý vyrovnací podiel. Súd od roku 1998 nielenže predmetnú vec nerozhodol, ale v podstate ani nezačal konanie.“.

Doterajšia dĺžka konania nebola podľa názoru sťažovateľky zásadne ovplyvnená jej správaním, keďže pojednávaní nariaďovaných okresným súdom sa „nezúčastnila 3x, a to z objektívnych dôvodov   –   nemala finančné   prostriedky   na   cestu   na   súd,   ani   neprispela k prieťahom v konaní“.

Predsedníčka   okresného   súdu   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadrila k sťažnosti   podaním   sp.   zn.   Spr.   403/14   doručeným   ústavnému   súdu   23.   júna   2014, v ktorom vyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde a uviedla podrobný chronologický prehľad dosiaľ vykonaných úkonov okresného súdu:„16.03.1998 podanie návrhu na vyporiadanie BSM na Okresný súd Piešťany 31.03.1998 vec postúpená na OS Trnava 06.04.1998   stanovenie   termínu   výsluchu   navrhovateľky   na   30.4.1998, kde   sa   doručenka vrátila z oznámením, že navrhovateľka je na psychiatrickom liečení 04.05.1998 stanovený   nový   termín   výsluchu   navrhovateľky   na   21.5.1998,   kde   sa doručenka opätovne vrátila z oznámením, že navrhovateľka je na psychiatrickom liečení

22.06.1998 oznámila obec, že na navrhovateľka už nie je na liečení 14.07.1998 informatívny výsluch navrhovateľky 03.08.1998 doručenie návrhu odporcovi 09.09.1998 nariadenie termínu pojednávania na 14.10.1998 14.10.1998 pojednávanie (odročené pre neospravedlnenú neprítomnosť odporcu) 23.11.1998 pojednávanie (odročené pre neospravedlnenú neprítomnosť odporcu) 13.01.1998 pojednávanie   (odročené   pre   neospravedlnenú   neprítomnosť   odporcu) 22.02.1999 pojednávanie   (odročené   pre   neprítomnosť   odporcu,   ktorý   nebol   volaný) 22.02.1999 šetrenie pobytu odporcu 16.03.1999 šetrenie pobytu odporcu 29.03.1999 nariadenie termínu pojednávania na 10.5.1999, ktorý T bol zrušený 02.07.1999 nariadenie   termínu   pojednávania   ma   20.09.1999,   ktoré   bolo   odročené pre neospravedlnenú neprítomnosť odporcu a žiadané jeho predvedenie na poj.15.11.1999 21.09.1999 žiadosť o predvedenie odporcu 15.11.1999 pojednávanie odročené na neurčito pre neprítomnosť odporcu, ktorý nebol predvedený a dopyt na políciu prečo nebol predvedený 02.12.1999 termín   výsluchu   odporcu   na   13.1.2000,   kde   zobral   na   vedomie   termín 28.2.2000 28.02.1999 pojednávanie, na ktoré sa odporca a jeho právna zástupkyňa, ktorá prevzala zastupovanie 25.2.2000 nedostavili 28.02.2000 návrh   na   prikázanie   veci   OS   Piešťany   zaslaný   faxom   od   PZ   odporcu 28.02.2000 výzva na zaplatenie SUPO z návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti 14.03.2000 doručenia riadneho návrhu na prikázanie veci OS Piešťany a úhrada súdneho poplatku 16.05.2000 predloženie KS v TT na rozhodnutie o prikázaní veci 13.07.2000 uznesenie KS v TT o prikázaní veci OS Piešťany 09.10.2000 spis postúpený OS Piešťany a pridelený sudcovi Mgr. Mačejovi 20.12.2000 nariadenie termínu pojednávania na 14.2.2001 14.02.2000 pojednávanie odročené pre ospravedlnenie sa navrhovateľky 19.03.2001 pojednávanie odročené pre neprítomnosť odporcu

09.04.2001 pojednávanie odročené pre ospravedlnenie sa navrhovateľky a neprítomnosť PZ odporcu 11.06.2001 pojednávanie odročené na neurčito pre neprítomnosť navrhovateľky, ktorej bola uložená poriadková pokuta a boli žiadané listiny navrhnuté PZ odporcu 18.07.2001 výzva navrhovateľke na predloženie dôkazov 06.08.2001 výzva Slovenskej poľnohospodárskej banke, a. s. 16.08.2001 výzva OÚ PN o výpis z LV 13.02.2004 pridelenie veci Mgr. Zimányimu 23.03.2005 oznámenie predpokladaného termínu pojednávania podľa §372 ods. 1 O. s. p. 01.02.2006 nariadenie termínu pojednávania na 20.2.2006 20.02.2006 pojednávanie odročené na 24.4.2006 pre neprítomnosť navrhovateľky 24.04.2006 pojednávanie odročené na 26.5.2006 12.05.2006 uznesením navrhovateľka vyzvaná na odstránenie vád podania 26.05.2006 pojednávanie   odročené   na   neurčito   a   uznesením   predĺžená   lehota navrhovateľke na doplnenie návrhu na 30 dní 10.05.2006 navrhovateľka doručila   žiadosť o ustanovenie zástupcu   z   radov   advokátov 26.06.2006 spis predložený vsú na rozhodnutie o žiadosti navrhovateľky 13.07.2009 vec pridelená JUDr. Kollárikovej 08.01.2010 výzva   navrhovateľke   na   predloženie   dokladov   k   žiadosti   o   oslobodenie od súdnych poplatkov 08.11.2011 pridelenie   veci   JUDr.   Jarošovej   (Tvrdej)   z   dôvodu   preloženia   sudkyne JUDr. Kollárikovej na iný súd od 1.11.2011 30.05.2012 pridelenie veci JUDr. Slobodovej z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti zákonnej sudkyne 22.06.2012 výzva   navrhovateľke   na   predloženie   dokladov   k   žiadosti   o   oslobodenie od súdnych poplatkov 18.07.2012 uznesenie o nepriznaní oslobodenia a neodkázaní na Centrum právnej pomoci vydané vyšším súdnym úradníkom 05.09.2012 pridelenie   veci   JUDr.   Jarošovej   (Tvrdej)   po   ukončení   práceneschopnosti 22.10.2012 uznesenie   o   priznaní   oslobodenia   a   odkázaní   navrhovateľky   na   Centrum právnej pomoci na základe dodatočne doložených dokladov navrhovateľkou

22.02.2013 požiadanie Centra právnej pomoci o súčinnosť 07.03.2013 požiadanie Centra právnej pomoci o súčinnosť 18.04.2013 pokyn na uloženie spisu na lehotu 15 dní za účelom zistenia, či rozhodnutie CPP z 8.4.2013 o priznaní nároku na právnu pomoc a pridelenie advokáta nadobudlo právoplatnosť 19.07.2013 udelené   plnomocenstvo   navrhovateľky   pridelenému   advokátovi   05.11.2013 nariadenie termínu pojednávania na 18.12.2013 18.12.2013 pojednávanie   na   žiadosť   všetkých   účastníkov   a   ich   zástupcov   odročené na 2.4.2014   za   účelom   rokovania   o   mimosúdnej   dohode,   kde   účastníci   žiadali   lehotu do apríla 2014 28.03.2013 PZ odporcu požiadal o odročenie termínu na 2.4.2014 z dôvodu, že sa im doposiaľ nepodarilo zabezpečiť znalecký posudok a rokovanie majú predbežne dohodnuté na 31.3.2014 02.04.2014 pojednávanie odročené na žiadosť účastníkov na 23.5.2014 23.05.2014 pojednávanie   odročené   na   žiadosť   účastníkov   na   26.9.2014,   nakoľko   stále mimosúdne rokujú a riešia exekúcie na nehnuteľnosť, pričom pojednávanie žiadali odročiť na september 2014.“

K doterajšiemu   priebehu   konania   predsedníčka   okresného   súdu   uviedla,   že „v priebehu roku 1998 až 2001 boli vo veci opakovane nariaďované termíny pojednávania, na ktoré sa nedostavoval spočiatku odporca, pričom súd mu dával predvolania doručovať cez   políciu,   aj   ho   žiadal   predviesť.   Celkovo   sa   odporca   nedostavil   na   7   pojednávaní. Na pojednávania   sa   4   krát   nedostavila   navrhovateľka,   pričom   dva   krát   svoju   neúčasť ospravedlnila.   Navrhovateľke   bola   uložená   aj   poriadková   pokuta   za   nedostavenie   sa na pojednávanie bez ospravedlnenia. Po právoplatnosti rozhodnutia o pridelení advokáta 29.4.2013 navrhovateľka až dňa 19.7.2013 udelila plnomocenstvo pridelenému advokátovi. K prieťahom vzniknutým od augusta 2001 do februára 2004 sa neviem vyjadriť, nakoľko konajúci sudca na tunajšom súde už nepracuje. Následné obdobia nečinnosti boli podmienené množstvom vecí, ktoré sudcovia vybavujú, ako aj práceneschopnosťami najmä sudkyne JUDr. Tvrdej, ktorá má vec pridelenú od 8.11.2011 a ktorá bola v priebehu roka 2012 od apríla do septembra práceneschopná, pričom zastupujúca sudkyňa vykonala len procesné   úkony.   Následne   bola   zákonná   sudkyňa   opätovne   práceneschopná   od   marca do mája 2013, čo malo taktiež vplyv na plynulosť konania, pričom uvedenú skutočnosť nie je možné nijako ovplyvniť. V súčasnosti sú nariaďované termíny pojednávania odročované na žiadosť oboch účastníkov a ich zástupcov, nakoľko medzi nimi prebiehajú mimosúdne rokovania.

Vo   vzťahu ku   konaniu   na   Okresnom   súde Piešťany   uvádzam,   že sudcovia   podľa možnosti vo veci konali s ohľadom na zaťaženosť, aká je vo všetkých senátoch tunajšieho súdu, preto ani zo strany vedenia súdu nemohlo byt zabezpečené, aby boli nejaké veci prerozdelené z dôvodu nerovnomernej zaťaženosti v senátoch. Okrem toho treba poukázať, že všetci sudcovia tunajšieho súdu vybavujú priemerne v registroch C, Cb a P viac ako 600 vecí   v   senáte,   čo   im   objektívne   neumožňuje   vo   všetkých   veciach   konať   plynulo a bez prieťahov.“.

V závere svojho podania predsedníčka okresného súdu   poukázala „na existenciu systémových   nedostatkov   v   oblasti   výkonu   spravodlivosti   vo   vzťahu   k   dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi, ktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych   okolností   prieťahov   v   konaní.   Táto   skutočnosť   bola   zohľadnená i schválenou novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov, kde s účinnosťou od 1.5.2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod okresu Hlohovec, čo len z časti prispelo k zníženiu nápadu nových vecí, avšak tunajší súd naďalej dokončuje aj všetky veci prevzaté z Okresného súdu Trnava od roku 1997patriace k územnému obvodu okresu Hlohovec.“.

K vyjadreniu predsedníčky okresného súdu zaujala na základe výzvy ústavného súdu stanovisko aj právna zástupkyňa sťažovateľky. Vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu 8. júla 2014 opätovne poukázala na skutočnosť, že od podania návrhu okresnému súdu „po dobu 16 rokov nedošlo k rozhodnutiu vo veci samej v prvostupňovom konaní. Počas tohto   obdobia   došlo   šesťkrát   k   zmene   zákonného   sudcu.   Podotýkam,   že   až   po podaní sťažnosti na prieťahy sťažovateľkou, došlo k výraznejšiemu konaniu zo strany Okresného súdu Piešťany. V predmetnom súdnom spore do dnešného dňa nedošlo ani k výpovediam účastníkov konania. Vo veci sa nekonalo 11 rokov. Nečinnosť súdu bola spôsobená jednak prikázaním veci Okresnému súdu Piešťany z Okresného súdu Trnava, ako aj z dôvodu zmeny zákonných sudcov, ich nečinnosťou, prípadne práceneschopnosťou. Po rozhodnutí Krajského   súdu   v   Trnave   o   prikázaní   veci   zo   dňa   13.07.2000   bolo   síce   pojednávanie vytýčené   po   pol   roku   a   následne   sa   nekonalo   pre   neprítomnosť   navrhovateľky   ako   aj odporcu, avšak od roku 2001 do 2005 a ďalej v období od mája 2006 až do decembra 2013 nedošlo k vykonaniu ani jedného úkonu v merite veci zo strany prvostupňového súdu.“.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   v   závere   svojho   podania   vyjadrila   súhlas,   aby ústavný súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.

Z obsahu súdneho spisu okresného súdu v namietanej veci ústavný súd zistil rovnaké skutočnosti,   čo   sa   týka   predloženej   chronológie,   aké   uviedol   okresný   súd,   preto   ich považoval za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Sťažovateľka zároveň namieta porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   garantovaného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   osvojil   judikatúru   Európskeho   súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej   lehote,   preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry (IV. ÚS 15/03, I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03), v súlade s ktorou možno za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré   smeruje   k   právoplatnému   rozhodnutiu   vo   veci   alebo   k   odstráneniu   jeho   právnej neistoty   zákonom   dovoleným   spôsobom.   K   vytvoreniu   právnej   istoty   preto   dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (III. ÚS 127/03).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou   doterajšou   judikatúrou   (napr.   IV.   ÚS   74/02,   III.   ÚS   111/02,   III.   ÚS   142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje   (1),   správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a   postup   samotného   súdu   (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a v zásade ich nemožno považovať za právne ani skutkovo osobitne zložité. Navyše, o skutkovej či právnej zložitosti veci v danom prípade nie je ako o dôvode doterajšej dĺžky konania možné uvažovať aj z toho dôvodu, že zo strany konajúcich súdov dosiaľ neboli realizované prakticky žiadne úkony dokazovania vo veci samej.

2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia správania účastníkov súdneho konania v súvislosti so vznikom prípadných zbytočných prieťahov v konaní, ústavný súd dospel   k   záveru,   že   k   dĺžke   posudzovaného   konania   neprispeli   okolnosti   na   strane sťažovateľky   v podstatnej   miere.   Je   pravdou,   že   viacero   nariadených   pojednávaní   bolo odročených   z dôvodov   na   strane   sťažovateľky   v procesnom   postavení   navrhovateľky (14. februára   2000,   9.   apríla   2001,   11.   júna   2001,   20.   februára   2006),   ako   aj   to,   že sťažovateľka realizovala procesné úkony smerujúce k oslobodeniu od súdnych poplatkov či k ustanoveniu   zástupcu   z radov   advokátov.   Hoci   tieto   skutočnosti   prispeli   k celkovej doterajšej   dĺžke   konania,   neovplyvnili   ju   v takej   významnej   miere,   aby   bolo   možné zodpovednosť za ňu pripísať sťažovateľke.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci a poukazuje na to, že trvanie namietaného súdneho konania v dĺžke takmer 16 a pol roka je už samo osebe neprimerané.

Z predloženého   spisu   okresného   súdu   ústavný   súd   zistil   dlhotrvajúce   obdobia nečinnosti okresného súdu. Ide najmä o obdobie od 16. augusta 2001 do 13. februára 2004 (2   roky   a 6   mesiacov),   v   ktorom   nebol   zo   strany   okresného   súdu   realizovaný   žiaden procesný úkon, obdobie od 13. februára 2004 do 1. februára 2006 (takmer 2 roky), v ktorom došlo zo strany okresného súdu iba k oznámeniu predpokladaného termínu pojednávania, obdobie od 26. júna 2006 do 13. júla 2009 (3 roky a 1 mesiac), v ktorom nebol realizovaný žiaden procesný úkon, obdobie od 13. júla 2009 do 8. januára 2010 (takmer 6 mesiacov), keď   nebol   realizovaný   žiaden   procesný   úkon,   ako   aj   obdobie   od   8.   januára   2010 do 22. júna 2012 (2 roky a 6 mesiacov), v ktorom boli realizované iba úkony pridelenia veci jednotlivým konajúcim sudcom.

Celkovo bol teda okresný súd bezdôvodne vo veci úplne nečinný takmer 11 rokov. Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval v súlade s povinnosťou uloženou mu v § 100 ods. 1 OSP, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

K   obrane   okresného   súdu   o   objektívnych   prieťahoch   v   konaní   zapríčinených situáciou   na   okresnom   súde   (dlhodobá   nadmerná   zaťaženosť   sudcov,   práceneschopnosť konajúcej sudkyne) ústavný súd poznamenáva, že systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti nemožno pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru oslabiť poukázaním na obmedzené personálne kapacity príslušných súdov. Ústava v   čl.   48   ods.   2   zaväzuje   predovšetkým   súdy   ako   garantov   spravodlivosti,   aby   prijali príslušné opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   veci,   a teda   vykonanie spravodlivosti   bez zbytočných prieťahov, aj keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa   nachádzajú   v   dispozičnej   sfére   vedenia   súdu   či   konajúceho   sudcu (pozri napr. I. ÚS 119/03, I. ÚS 150/06).

Napriek tomu, že aj sťažovateľka svojím správaním a niektorými procesnými úkonmi prispela   k   doterajšej   dĺžke   konania,   ústavný   súd   nemohol   prehliadnuť   skutočnosť,   že uvedené   konanie trvá   takmer   16   a pol   roka   a   je poznamenané významnými obdobiami úplnej   nečinnosti   okresného   súdu,   a   preto   rozhodol,   že   v namietanom   konaní   došlo k zbytočným   prieťahom,   a   v   nadväznosti   na   to   aj   k porušeniu   základného   práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 15 000 € vo vzťahu k okresnému súdu z dôvodu, že „súdne konanie prebieha už 16 rokov, pričom nebolo do dnešného dňa rozhodnuté v konaní na prvom stupni“.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v   tomto   prípade   do   úvahy   aj   priznanie finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé   finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v namietanom konaní, berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej veci, považoval priznanie sumy 5 000 € sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

Právna zástupkyňa sťažovateľky trovy konania vyčíslila sumou 426,12 €, a to za tri   úkony   právnej   služby. Ústavný   súd   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) priznal sťažovateľke náhradu trov konania. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku   2013   v   sume   804   €.   Ústavný   súd   priznal   sťažovateľke   (§   36   ods.   2   zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 134 €. Ďalej má právna zástupkyňa sťažovateľky aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,04 € za jeden úkon podľa vyhlášky.

Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby. Stanovisko doručené ústavnému súdu 8. júla 2014 vyhodnotil ústavný súd ako   neprinášajúce   nové   skutkové   tvrdenia   alebo   právnu   argumentáciu,   ktoré   by   boli spôsobilé   ovplyvniť   záverečný   úsudok   ústavného   súdu   o   predmete   konania,   preto   zaň náhradu   trov   právneho   zastúpenia   nepriznal.   Náhrada   trov   konania,   ktorú   ústavný   súd priznal sťažovateľke, preto spolu predstavuje sumu 284,08 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2014