znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 317/2010-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. septembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť E. C., R., zastúpenej advokátom JUDr. J. Č., H., pre namietané   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Revúca   v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 59/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. C.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. marca 2010 doručená sťažnosť E. C., R. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. Č., H.,   pre   namietané   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Revúca   (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 59/2008 (pôvodne vedenom okresným súdom pod sp. zn. 1 C 633/99 a Okresným súdom Rimavská Sobota pod sp. zn. RA 1 C 741/99).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:„Podaným   návrhom   zo   dňa   17.   8.   1999   sa   navrhovateľka   E.   C.   domáha   proti odporcom v rade 1) G., výrobné družstvo v likvidácii, so sídlom S., v rade 2) V., výrobné družstvo, so sídlom L., v rade 3) G. výrobné družstvo so sídlom S., zaplatenia 559,32 €. Návrh na začatie konania bol na Okresný súd Revúca doručený dňa 23. 8. 1999 a konanie bolo vedené pod sp. zn. 1 C 633/99.

Dňa   11.   10.   1999   bol   návrh   vrátený   na   opravu   pretože   odporca   G.   –   výrobné družstvo invalidov v S. bolo dňom 3. 8. 1999 zrušené.

Podaním zo dňa 12. 10. 1999 navrhovateľka svoj návrh upravila a žalovanej sumy sa na Okresnom súde v Revúcej domáhala proti odporcom: 1) G. v. d. S., 2) G., v. d. S., 3) V., v. d. L., 4) G., v. d. S. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 1 C 741/99. Po zrušení Okresného súdu Revúca bolo konanie na Okresnom súde v Rimavskej Sobote vedené pod sp. zn. RA 1C 741/99.

Dňa 25. 1. 2000 bolo navrhovateľke doručené vyjadrenie odporcu G., v. d. S. a výzva. Na základe výzvy navrhovateľka dňa 31. 1. 2000 súdu oznámila, že na návrhu voči žalovanému pod bodom 2) G., v. d. S. netrvá a súhlasí, aby voči tomuto účastníkovi okresný súd konanie zastavil a voči ostatným žalovaným na návrhu v celom rozsahu trvá.

Dňa 24. 5. 2000 bola navrhovateľke doručená ďalšia výzva aby oznámila, či neberie späť žalobu aj voči žalovaným G., v. d. S. a V., v. d. L. Na výzvu súdu navrhovateľka podaním zo dňa 26. 5. 2000 oznámila, že na podanom návrhu aj voči odporcom 1) a 2) trvá. Okresným   súdom   Revúca   bolo   na   deň   24.   10.   2000   nariadené   pojednávanie. Pojednávanie bolo odročené na neurčito.

Z dôvodu nekonania súdu navrhovateľka Okresný súd v Revúcej podaním zo dňa 7. 5.   2001   požiadala   o   možnosť   nariadenia   termínu   pojednávania.   Pojednávanie   vo   veci nariadené nebolo. Podaním zo dňa 10. 8. 2005 navrhovateľka Okresný súd v Rimavskej Sobote opätovne požiadala o možnosť nariadenia pojednávania vo veci. Okresným súdom v Rimavskej   Sobote   bolo   pojednávanie   nariadené   až   na   deň   19.   9.   2006,   ktoré   bolo upovedomením o odročení pojednávania odročené na deň 5. 10. 2006.

Oznámením zo dňa 1. 12. 2006 súd oznámil, že na odporcu V. L. bol uznesením KS v Banskej Bystrici vyhlásený konkurz a preto sa toto konanie v čase vyhlásenia konkurzu zo zákona prerušuje.

Uznesením Okresného súdu Revúca 5 C 59/08 súd rozhodol o zastavení konania v časti   voči   odporcovi   2).   Proti   uzneseniu   podal   odvolanie   odporca   1).   Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14 Co 80/2009 zo dňa 27. 4. 2009 bolo uznesenie okresného súdu potvrdené.

V priebehu roku 2001 až 2006 súd vo veci nekonal a nebol vykonaný žiaden procesný úkon. Z dôvodu, že súd napriek mojim žiadostiam vo veci pojednávanie nenariadil dňa 26. 8. 2009 som predsedovi Okresného súdu Revúca zaslala sťažnosť na prieťahy v konaní a opätovnú žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania a rozhodnutie vo veci.

Dňa   12.   10.   2009   mi   bolo   doručené   vyjadrenie   k   sťažnosti   zo   dňa   26.   8.   2009 v ktorom predseda Okresného súdu v Revúcej skonštatoval, že po preverení predmetného spisu môže konštatovať, že zákonný sudca Okresného súdu Revúca sa náležite venuje práci a postupne študuje spisy, čo je predpokladom pre kvalitné a zákonné rozhodnutie a nezistil teda nečinnosť sudcu a ani také konanie, ktoré možno považovať za zavinené prieťahy v konaní.

S konštatovaním predsedu Okresného súdu v Revúcej som nesúhlasila a preto som dňa   19.   11.   2009   predsedovi   Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici   zaslala   žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti. Predseda Krajského súdu v odpovedi na žiadosť uvádza, že je nepochybné že v predmetnej veci vznikli dlhodobé prieťahy spôsobené nečinnosťou súdov   najmä   v   rozmedzí   rokov   2001   až   2006   kedy   nebol   vo   veci   uskutočnený   žiadny procesný úkon a čiastočné prieťahy v konaní boli zistené aj po 1. 1. 2008 kedy bol spis z Okresného súdu Rimavská Sobota postúpený Okresnému súdu Revúca a vzhľadom na všetky   uvedené   skutočnosti   bola   žiadosť   o   prešetrenie   vybavenia   sťažnosti   podaná opodstatnene, nakoľko sťažnosť zo dňa 26. 8. 2009 predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici považuje za dôvodnú.

Okresným súdom bolo vo veci nariadené pojednávanie na deň 22. 12. 2009 a súd vo veci rozhodol tak, že odporcovia v rade 1 – 3 sú povinní zaplatiť navrhovateľke mzdu vo výške 246,33 € netto spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 10. 7. 1999 do zaplatenia ako aj náhradu mzdy vo výške 312,99 € brutto spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 10. 7. 1999 do zaplatenia a zároveň bola odporcom uložená povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania.

Proti rozhodnutiu Okresného súdu v Revúcej podal odvolanie odporca v rade 1) a do dnešného dňa nebolo o mojom návrhu z roku 1999 právoplatne rozhodnuté.“

Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd prijal tento nález:„Základné   právo   E.   C.,   trvalé   bytom   R.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Revúca v konaní o zaplatenie 559,32 € vedenom pod sp. zn. 5C59/2008 porušené bolo. Okresnému súdu Revúca v konaní vedenom pod sp. zn. 5C 59/2008 prikazuje sa konať bez zbytočných prieťahov.

E. C. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4.000,- €, slovom štyritisíc eur, ktoré je Okresný súd Revúca povinný vyplatiť sťažovateľke do 15 dní od právoplatnosti nálezu.

Okresný   súd   Revúca   je   povinný   uhradiť   sťažovateľke   trovy   právneho   zastúpenia advokátovi JUDr. J. Č., H. vo výške 303,31 do 15 dní od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka v sťažnosti namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 59/2008. Toto konanie začalo na okresnom súde na základe návrhu sťažovateľky 18. októbra 1999. Pôvodne bolo vedené na tomto súde pod sp. zn. 1 C 633/99 a na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. RA 1 C 741/99.

Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd z obsahu sťažnosti, ako aj zo spisu okresného súdu sp. zn. 5 C 59/2008 zistil, že okresný súd vo veci meritórne rozhodol rozsudkom z 22. decembra 2009. Teda okresný súd, ktorému mal ústavný súd na základe návrhu sťažovateľky prikázať konať, vo veci už rozhodol pred podaním sťažnosti. Keďže rozhodnutie prvostupňového súdu bolo napadnuté   odvolaním,   bola   vec   predložená   Krajskému   súdu   v   Banskej   Bystrici,   ktorý rozsudkom   z   25.   mája   2010   potvrdil   rozhodnutie   prvostupňového   súdu.   Rozsudok   sa 15. júla   2010,   teda   v   čase   rozhodovania   ústavného   súdu   o   podanej   sťažnosti,   stal právoplatným a vykonateľným.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   je   účelom   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia príslušného štátneho orgánu. Ústavný súd preto v súlade so svojou judikatúrou (IV. ÚS 61/03, III. ÚS 41/07, II. ÚS 214/08) poskytuje ochranu základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   ústavy   (ako   aj   právu   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd) len vtedy, ak bola sťažnosť na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

Sťažnosť na postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 59/2008 bola ústavnému súdu doručená 25. marca 2010, teda potom, ako okresný súd vo veci meritórne rozhodol. V čase podania sťažnosti teda okresný súd už nebol oprávnený vo veci konať, nemohol   ovplyvniť   priebeh   konania,   a   teda   ani   porušiť   označené   práva   sťažovateľky, pretože vyhlásením rozsudku vo veci samej a jeho doručením účastníkom konania okresný súd vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľky. Ďalšie úkony alebo postupy už okresný súd v tomto štádiu nemohol vykonávať, a preto bolo treba vec posudzovať so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej   ústavná   úloha   okresného   súdu   pri   odstraňovaní   právnej   neistoty   skončila vyhlásením rozhodnutia vo veci samej pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a preto podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu bola sťažnosť odmietnutá z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (obdobne napr. III. ÚS 248/08).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. septembra 2010