znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 317/09-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. októbra 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   B.,   N.,   M.   V.,   K.   a   Ing.   J.   M.,   K.,   zastúpených advokátom   JUDr.   M.   S.,   K.,   vo   veci   namietaného   porušenia   ich   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   a práva   na prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice – okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 1115/1987 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť M. B., M. V. a Ing. J. M. pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky   a práva   na   prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice

- okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 1115/1987   p r i j í m a   na ďalšie konanie.

2. Veci vedené na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. III. ÚS 317/09 a III. ÚS 283/09   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 283/09.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. septembra 2009 doručená sťažnosť M. B., N., M. V., K. a Ing. J. M., K. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. M. S., K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice – okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 1115/1987.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 10   C   1115/1987   vystupujú   ako   odporcovia,   ktorými   sa   stali   na   základe   právneho nástupníctva   po   nebohom   J.   S.,   ktorý   bol   v pôvodnom   návrhu   označený   ako odporca v 14. rade.   Sťažovatelia   poukázali   na   to,   že   predmetné   konanie   prebieha   už   22 rokov a dosiaľ   nebolo   právoplatne   skončené.   V sťažnosti   podrobne   poukázali   na úkony,   ktoré v danej   veci   okresný   súd   vykonal,   ale   zároveň   dodali,   že   aj   napriek   početnosti   týchto úkonov   nemožno   takúto   dĺžku   konania   akceptovať.   Okrem   toho   sťažovatelia   vyslovili názor,   že   také   zdĺhavé   konanie   nemôže   byť   ospravedlnené   ani skutkovou,   či   právnou zložitosťou veci, ba ani správaním účastníkov konania.

Sťažovatelia zároveň uviedli, že 27. júla 2009 podali predsedovi okresného súdu sťažnosť   na   prieťahy   v konaní,   na   ktorú   predseda   reagoval   listom   sp.   zn.   Spr   2077/09 z 27. augusta 2009. V ňom uznal dôvodnosť sťažnosti, ale zároveň sťažovateľov ubezpečil, že vzhľadom na to, že ide o reštančnú vec, jej vybavovanie je patrične sledované.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovatelia   žiadali,   aby   ústavný   súd   prijal ich sťažnosť na ďalšie konania a aby v náleze vyslovil, že ich základné právo podľa čl. 48 ods.   2 ústavy a právo podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru   postupom   okresného súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 1115/1987 porušené boli, okresnému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov, priznal im primerané finančné zadosťučinenie každému v sume 22 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podanie   sťažovateľov   možno   kvalifikovať   ako   sťažnosť   v zmysle   čl.   127   ústavy v spojení   s   §   18   ods.   1   písm.   g),   §   49   a nasl.   zákona   o ústavnom   súde.   Sťažovatelia sú v konaní zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom advokátom v zmysle § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde a vzhľadom na charakter súdneho sporu a jeho trvanie (22 rokov) je   potrebné   danú   sťažnosť   z hľadiska   splnenia   podmienok   podľa   §   53   ods.   1   zákona o ústavnom súde považovať za prípustnú.

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľov   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde predbežne prerokoval, preskúmal, či obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde (§ 20 a § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Keďže   nezistil   nedostatky   v zákonom   predpísaných   náležitostiach   sťažnosti a ani dôvody na jej odmietnutie, pričom otázku opodstatnenosti tvrdení v nej obsiahnutých treba posúdiť v konaní vo veci samej, prijal sťažnosť na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde (bod 1 výroku uznesenia).

Z obsahu tejto sťažnosti,   ako aj zo   spisu   ústavného   súdu   sp.   zn. III.   ÚS   283/09 vyplýva, že tieto veci prejednávané na ústavnom súde právne a skutkovo spolu súvisia.

Podľa ustanovenia § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha   veci   to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa ustanovenia § 112 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku môže ústavný súd v záujme   hospodárnosti   konania   spojiť   na   spoločné   konanie   veci,   ktoré   u neho   začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

So zreteľom na právnu a skutkovú súvislosť veci vedenej na ústavnom súde pod sp. zn.   III.   ÚS   317/09   a veci   vedenej   pod   sp.   zn.   III.   ÚS   283/09,   pretože   sa   týkajú namietaného porušenia totožných práv rozdielnych účastníkov v totožnom konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 10 C 1115/1987, ústavný súd rozhodol o spojení vecí tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. októbra 2009