SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 317/09-17
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. októbra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť M. B., N., M. V., K. a Ing. J. M., K., zastúpených advokátom JUDr. M. S., K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice – okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 1115/1987 a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosť M. B., M. V. a Ing. J. M. pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice
- okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 1115/1987 p r i j í m a na ďalšie konanie.
2. Veci vedené na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. III. ÚS 317/09 a III. ÚS 283/09 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 283/09.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. septembra 2009 doručená sťažnosť M. B., N., M. V., K. a Ing. J. M., K. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. M. S., K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice – okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 1115/1987.
Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 10 C 1115/1987 vystupujú ako odporcovia, ktorými sa stali na základe právneho nástupníctva po nebohom J. S., ktorý bol v pôvodnom návrhu označený ako odporca v 14. rade. Sťažovatelia poukázali na to, že predmetné konanie prebieha už 22 rokov a dosiaľ nebolo právoplatne skončené. V sťažnosti podrobne poukázali na úkony, ktoré v danej veci okresný súd vykonal, ale zároveň dodali, že aj napriek početnosti týchto úkonov nemožno takúto dĺžku konania akceptovať. Okrem toho sťažovatelia vyslovili názor, že také zdĺhavé konanie nemôže byť ospravedlnené ani skutkovou, či právnou zložitosťou veci, ba ani správaním účastníkov konania.
Sťažovatelia zároveň uviedli, že 27. júla 2009 podali predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú predseda reagoval listom sp. zn. Spr 2077/09 z 27. augusta 2009. V ňom uznal dôvodnosť sťažnosti, ale zároveň sťažovateľov ubezpečil, že vzhľadom na to, že ide o reštančnú vec, jej vybavovanie je patrične sledované.
Na základe uvedených skutočností sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd prijal ich sťažnosť na ďalšie konania a aby v náleze vyslovil, že ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 1115/1987 porušené boli, okresnému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov, priznal im primerané finančné zadosťučinenie každému v sume 22 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Podanie sťažovateľov možno kvalifikovať ako sťažnosť v zmysle čl. 127 ústavy v spojení s § 18 ods. 1 písm. g), § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde. Sťažovatelia sú v konaní zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom advokátom v zmysle § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde a vzhľadom na charakter súdneho sporu a jeho trvanie (22 rokov) je potrebné danú sťažnosť z hľadiska splnenia podmienok podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde považovať za prípustnú.
Ústavný súd sťažnosť sťažovateľov podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde predbežne prerokoval, preskúmal, či obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde (§ 20 a § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Keďže nezistil nedostatky v zákonom predpísaných náležitostiach sťažnosti a ani dôvody na jej odmietnutie, pričom otázku opodstatnenosti tvrdení v nej obsiahnutých treba posúdiť v konaní vo veci samej, prijal sťažnosť na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde (bod 1 výroku uznesenia).
Z obsahu tejto sťažnosti, ako aj zo spisu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 283/09 vyplýva, že tieto veci prejednávané na ústavnom súde právne a skutkovo spolu súvisia.
Podľa ustanovenia § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa ustanovenia § 112 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku môže ústavný súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na spoločné konanie veci, ktoré u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.
So zreteľom na právnu a skutkovú súvislosť veci vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. III. ÚS 317/09 a veci vedenej pod sp. zn. III. ÚS 283/09, pretože sa týkajú namietaného porušenia totožných práv rozdielnych účastníkov v totožnom konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 10 C 1115/1987, ústavný súd rozhodol o spojení vecí tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. októbra 2009