znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 317/06-24

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   4.   septembra   2007 v senáte   zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha a Sergeja   Kohuta   v konaní   o sťažnosti   J.   M.   a I.   M.,   obaja   bytom   Spolková   republika Nemecko, zastúpených JUDr. M. M., B., ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 105/96, takto

r o z h o d o l :

Základné právo J. M. a I. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky a   právo   na prejednanie   ich   záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Dunajská   Streda   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 8 C 105/96   p o r u š e n é   n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   sp. zn. III. ÚS 317/06 z 10. októbra 2006 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. M. a I. M. (ďalej spolu len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom   Okresného   súdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 105/96.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sa žalobným návrhom doručeným okresnému súdu   27. mája 1996   domáhali   zaplatenia   sumy   8   025   Sk   s prísl.   proti   K.   Š.   (ďalej   len „žalovaná“).

Okresný súd podaním sp. zn. Spr 839/06 doručeným ústavnému súdu 19. apríla 2007 predložil k sťažnosti vyjadrenie, v ktorom je uvedená aj podrobná chronológia priebehu napadnutého   konania   od   doručenia   žaloby   okresnému   súdu.   Priebeh   konania   bol nasledovný:

„- dňa 25. 06. 1996 bol určený termín pojednávania na 20. 08. 1996,

- dňa   20. 08. 1996   na   pojednávaní   boli   vypočutí   žalobcovia,   žalovaná   sa   na pojednávanie nedostavila, pojednávanie bolo odročené na 17. 09. 1996,

- dňa 17. 09. 1996 pojednávanie opätovne bolo odročené, nakoľko nedostavila sa žalovaná,   dostavila   sa   jej   právna   zástupkyňa   bez   predloženia   plnej   moci,   ďalšie pojednávanie bolo určené na 10. 10. 1996,

- dňa 19. 09. 1996 bol urobený dotaz na VÚB,

- dňa 10. 10. 1996 pojednávanie opäť bolo odročené, ale na neurčito, nakoľko sa nedostavila žalobkyňa v 1. rade a nedostavili sa ani žalovaná a jej právna zástupkyňa,

- dňa 15. 10. 1996 súd urgoval správu od VÚB,

- dňa 05. 11. 1996 bola vyžiadaná správa ohľadne nájomných zmlúv, odpovede na súd boli doručené 08. 11. a 19. 11. 1996, spis podľa úpravy sudkyne bola uložená na lehotu do 31. 01. 1997 a potom do 28. 02. 1997 z dôvodu, že voči sudkyni zrejme v inom konaní bola vznesená námietka zaujatosti,

- dňa 04. 03. 1997 terajšia podpredsedníčka súd vec pridelila do oddelenia sudkyne JUDr. K. pre vylúčenie sudkyne JUDr. M. S.,

- dňa   12. 03. 1997   podľa   úpravy   podpredsedníčky   súdu   vec   bola   pridelená   do oddelenia sudkyne JUDr. A. V. (...)

Sudkyňa JUDr. A. V. dňa 13. 03. 1997 určila termín pojednávania na 10. 04. 1997, dňa   08.   04.   1997   bolo   zo   strany   žalobcov   voči   sudkyni   vznesená   námietka   zaujatosti, pretože   pojednávanie   zo   dňa   10. 04. 1997   bolo   odročené   na   neurčito,   v tejto   zápisnici sudkyňa   uznesením   žalobcom   uložila   poriadkovú   pokutu,   sudkyňa   zároveň   účastníkov oboznámila s tým, že toto konanie mala v úmysle prerušiť poukazom na konanie vedeného pod   sp.   zn.   4 C   204/96,   dňa   30.   04.   1997   žalobcovia   predložili   zdôvodnenie   námietky zaujatosti voči sudkyni,

- dňa 06. 05. 1997 sudkyňa sa písomne vyjadrila k námietke zaujatosti,

- dňa 09. 05. 1997 dala úpravu na predloženie spisu na krajský súd, ktorý dňa 21. 05. 1997 vyslovil, že sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci, spisový materiál na tunajší súd bol vrátený 17. 06. 1997,

- dňa 09. 07. 1997 bolo vypracované uznesenie o uložení poriadkovej pokuty pre žalobcov, proti uzneseniu žalobcovia dňa 08. 08. 1997 podali odvolanie,

- dňa 08. 09. 1997 sudkyňa dala pokyn na vydanie výzvy na doplnenie odvolania, na ktorú výzvu odpoveď bola doručená 07. 10. 1997,

- dňa 08. 10. 1997 sudkyňa dala pokyn na opätovné doručenie uznesenia krajského súdu a prešetrenie pobytu právnej zástupkyne žalovanej,

- dňa   08.   12. 1997   bol   daný   pokyn   na   predloženie   spisu   na   krajský   súd,   ktorý uznesením   zo   dňa   15.   01.   1998   potvrdil   uznesenie   prvostupňového   súdu   o   uložení poriadkovej pokuty, spisový materiál na súd bol vrátený 26. 01. 1998,

- dňa 27. 01. 1998 sudkyňa dala pokyn na doručenie uznesenia krajského súdu,

- dňa   17. 02. 1998   na   uznesení   o uložení   poriadkovej   pokuty   bola   vyznačená právoplatnosť a bol daný pokyn na doručenie uznesenia do účtárne,

- dňa   12. 03. 1998   sudkyňa   dala   pokyn   na   uloženie   spisu   na   lehotu   za   účelom sledovania priebehu konania vedeného pod sp. zn. 4 C 204/96, v ďalšom pravidelne dávala pokyny na sledovanie priebehu konania vedeného pod sp. zn. 4 C 204/96 a to 30. 04. 1998, 02. 09. 1998, 11. 01. 1999, 30. 03. 1999, 03. 05. 1999, 02. 11. 1999, 28. 02. 2000, 31. 05. 2000, 20. 07. 2000, 30. 10. 2000, 31. 01. 2001, 04. 07. 2001, 5. 11. 2001, 01. 02. 2002, 03. 06. 2002, 01. 10. 2002, 09. 01. 2003, 23. 05. 2003,

- dňa   03. 06.   2003   konanie   až   do   právoplatného   ukončenia   sporu   vedeného   pod sp. zn.   4   C   204/96   bolo   prerušené,   po   doručení   uvedeného   uznesenia   aj   v ďalšom   bol sledovaný priebeh konania sp. zn. 4 C 204/96 a to úpravami 02. 07. 2003, 03. 10. 2003, 16. 06. 2004, 30. 09. 2004, a od 04. 01. 2005 v mesačných intervaloch kancelária sledovala priebeh konania pod sp. zn. 4 C 204/96,

- dňa 27. 06. 2006 bola daná úprava na založenie spisu na lehotu do konca októbra 2006,

- dňa 30. 01. 2007 bola daná ďalšia úprava na uloženie spisu na lehotu do konca marca 2007.

Konanie vedené pod sp. zn. 4 C 204/96 doteraz nie je právoplatné skončené. Spisový materiál t. č. sa nachádza na Krajskom súde v Trnave. Priebeh uvedeného konania ako predsedníčka súdu osobitne sledujem.

Vo veci sp. zn. 8 C 105/96 som riešila sťažnosť sťažovateľov J. M. a I. M. na prieťahy v konaní. V uvedenej sťažnosti som zaujala také stanovisko, že sudkyňa skutočne mala úmysel toto konanie poukazom na konanie 4 C 204/96 ešte dňa 10. 04. 1997 prerušiť. Vyslovila som názor, že zrejme kvôli neustálym útokom na jej osobu zo strany sťažovateľov toto uznesenie opomenula vydať. Konala však po celý čas, akoby konanie bolo prerušené, preto sťažnosť na prieťahy v konaní som posúdila ako neopodstatnenú.

Podľa môjho názoru aj keď uznesenie o prerušení konania bolo vydané až 03. 06. 2003 sudkyňa vo veci aj do uvedeného obdobia pravidelne sledovala priebeh súvisiaceho konania, ktoré konanie doteraz nie je právoplatne skončené, preto by som ani toto obdobie nepovažovala za obdobie, v ktorom súd konal so zbytočnými prieťahmi (...)“.

Obsah spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení, a preto ich ústavný súd považuje za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovatelia zároveň namietali aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj povahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Predmetom konania, v ktorom sťažovatelia namietajú zbytočné prieťahy, je ich nárok na zaplatenie neuhradeného nájomného za užívanie bytu v sume 8 025 Sk s prísl.

Ústavný súd konštatuje, že v danom prípade ide o bežnú súčasť sporovej agendy na všeobecných súdoch a podklad pre rozhodnutie tvorí súdnou praxou ustálená a používaná právna úprava. Výklad a používanie tejto právnej úpravy sú stabilizované a na tento spor sa vzťahuje dostatok judikatúry všeobecných súdov. Ani okresný súd nenamietal, že ide o právne a skutkovo zložitú vec. Na druhej strane na doterajší priebeh konania malo vplyv to, že vec úzko súvisí s iným sporom účastníkov vedenom okresným súdom pod sp. zn. 4 C 204/96, ktorý nie je dosiaľ právoplatne skončený (v dôsledku ktorého aj okresný súd konanie prerušil).

2. Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľov v preskúmavanej   veci,   ústavný   súd   zistil,   že   na   doterajšej   dĺžke   konania   mali   podiel aj sťažovatelia.

Sťažovatelia zaplatili súdny poplatok až na základe výzvy okresného súdu a dvakrát podali námietku zaujatosti proti sudkyni okresného súdu, ktorej Krajský súd v Trnave (ďalej len   „krajský   súd“)   nevyhovel.   Proti   rozhodnutiu   o uložení   poriadkovej   pokuty   podali odvolanie, ktoré však odôvodnili až na výzvu okresného súdu. Bez významu nie je ani skutočnosť, že sťažovatelia sa v období od 12. marca 1998 do 3. júna 2003, keď bolo konanie prerušené, na prieťahy v konaní nesťažovali. Sťažnosť na prieťahy v konaní zaslali predsedníčke okresného súdu až 23. mája 2003.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci. Sťažovatelia   v sťažnosti   nekonkretizovali   žiadne   obdobia,   počas   ktorých   malo   dôjsť k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní. V sťažnosti napádajú len doterajšiu dĺžku tohto konania. Ústavný súd zistil, že v období od podania žalobného návrhu 27. mája 1996 do   8.   decembra 1998,   keď   bol   spis   zaslaný   krajskému   súdu   na   rozhodnutie   o odvolaní sťažovateľov   proti   poriadkovej   pokute,   v zásade   prevládalo   plynulé   konanie   okresného súdu,   keď   sa   uskutočnili   doteraz   všetky   nariadené   pojednávania.   V tejto   dobe   sa   spis niekoľkokrát nachádzal na krajskom súde jednak z dôvodu odvolania sťažovateľov proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty a jednak z dôvodu vznesenej námietky zaujatosti sťažovateľov proti konajúcej sudkyni. Okresnému súdu však možno vytknúť to, že vykonal dokazovanie   vo   veci   iba   na   pojednávaní   20.   augusta   1996   a že   ďalšie   pojednávania odročoval pre neúčasť žalovanej bez toho, aby využil poriadkové opatrenie podľa   § 53 Občianskeho súdneho poriadku (napr. uloženie poriadkovej pokuty, predvedenie a pod.), aby zabezpečil jej účasť na pojednávaniach a aby získal jej vyjadrenie k žalobe. Okresný súd žalovanú doteraz vôbec nevypočul a nemá ani jej vyjadrenie k žalobe.

V období od marca 1998 do mája 2003 okresný súd v pravidelných intervaloch iba sledoval,   či   súvisiace   konanie   vedené   okresným   súdom   pod sp. zn 4 C 204/96   bolo právoplatne   skončené.   Na   nečinnosť   konania   vedeného   pod sp. zn.   4   C   204/96   podali sťažovatelia   sťažnosť   ústavnému   súdu.   Ústavný   súd   nálezom   sp.   zn.   II.   ÚS   197/02 zo 16. apríla   2003   vyslovil   porušenie   ich   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v tomto konaní a okrem príkazu na konanie danému okresnému   súdu priznal   sťažovateľom   primerané   finančné   zadosťučinenie   každému po 40 000 Sk.

Uznesením   sp.   zn.   8   C   105/96   z   3.   júna   2003   okresný   súd   konanie   prerušil až do právoplatného ukončenia sporu vedeného okresným súdom pod sp. zn. 4 C 204/96. Do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu konanie vedené pod sp. zn. 4 C 204/96 nebolo právoplatne skončené.

Z uvedenej analýzy postupu konania okresného súdu ďalej vyplýva, že okresný súd v období od 12. marca 1998 až do 3. júna 2003 (keď konanie vedené pod sp. zn. 8 C 105/96 právoplatne prerušil) vo veci nevykonal žiaden úkon. Samotní sťažovatelia si však boli vedomí   prekážky   postupu   konania,   ktorá   spočívala   v súbežne   prebiehajúcom   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   4   C   204/96,   od   výsledku   ktorého   záviselo   rozhodovanie   sporu vedeného pod sp. zn. 8 C 105/96. Zrejme to bol aj dôvod, prečo sa v tomto štádiu konania na nečinnosť okresného súdu   nesťažovali.   Podľa   zistenia   ústavného súdu   akceptujúc aj vyjadrenie predsedníčky okresného súdu, konajúca sudkyňa počas tohto obdobia priebežne sledovala   priebeh   konania   vedeného   pod   sp.   zn.   4   C   204/96,   o čom   boli   v spise zaznamenávané úpravy.

Od   3.   júna   2003   je   konanie   vedené   pod   sp.   zn.   8   C   105/96   prerušené.   Podľa judikatúry ústavného súdu   nečinnosť súdu v dôsledku   existencie prekážky jeho postupu vytvorenej   zákonom   ustanoveným   postupom   (napr. právoplatným   uznesením   o prerušení konania), tak ako to je v danom prípade, neposudzuje ako zbytočné prieťahy v súdnom konaní (m. m. II. ÚS 3/00, I. ÚS 78/02, III. ÚS 42/02).

Vzhľadom   na   to,   že   ústavný   súd   porušenie   označených   základných   práv sťažovateľov nevyslovil, o ich ďalších požiadavkách už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. septembra 2007