znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 317/04-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. októbra 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Igora Chochola, bytom B., zastúpeného advokátkou JUDr. A. D., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva   domáhať   sa   zákonom   ustanoveným   postupom   svojho   práva   na   nezávislom a nestrannom   súde   zaručeného   v   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23 S 148/04-26 z 19. júla 2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. Igora Chochola   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. augusta 2004   doručená   sťažnosť   Ing.   Igora   Chochola,   bytom   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), zastúpeného   advokátkou   JUDr.   A.   D.,   Advokátska   kancelária, B.,   vo   veci   namietaného porušenia   jeho   základného   práva   domáhať   sa   zákonom   ustanoveným   postupom   svojho práva   na nezávislom   a nestrannom   súde   zaručeného v čl.   46   ods.   1 Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej   len „ústava“) uznesením   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   (ďalej len „krajský súd“) č. k. 23 S 148/04-26 z 19. júla 2004.

Sťažovateľ   podal   na   krajskom   súde   žalobu   proti   nečinnosti   správneho   orgánu   – Správy katastra Banská Bystrica, so sídlom Partizánska cesta 11, Banská Bystrica, ktorou sa domáhal,   aby   bola   žalovanému   správnemu   orgánu   uložená   povinnosť   konať   o návrhu Dražobnej spoločnosti, a. s., na vykonanie zápisu vlastníckeho práva sťažovateľa záznamom do katastra nehnuteľností k bytu č. 64 v bytovom dome súpisné č. 3644 v B. B., ako aj k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu a priľahlým pozemkom v katastrálnom území B. B. evidovanom na liste vlastníctva č. 5636. Sťažovateľ žiadal, aby krajský súd žalobe   vyhovel   a   žalovanému   správnemu   orgánu   uložil   povinnosť   vykonať   záznam   do siedmich dní od doručenia súdneho rozhodnutia.

Krajský   súd   žalobu   zamietol   uznesením   č.   k.   23   S   148/04-26   z   19.   júla   2004 s odôvodnením,   že   návrh   sťažovateľa   nie   je   prípustný   kvôli   nevyčerpaniu   prostriedkov nápravy, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis (§ 250t ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku – ďalej len „OSP“).

K porušeniu označeného základného práva sťažovateľa malo dôjsť tým, že krajský súd   sa   vecou   meritórne   nezaoberal.   Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   v tejto   súvislosti uviedla: „Krajský   súd   síce   v uznesení   uviedol,   že   žalobu   zamieta,   avšak   vecne   ide o uznesenie, ktorým sa žaloba bez prejednania odmieta. (...)

Krajský   súd   mal   za   to,   že   sťažovateľ   mal   najskôr   podať   podnet   prokuratúre   na vykonanie   opatrenia   na   odstránenie   zistených   porušení   zákona.   Až   po   bezvýslednosti takéhoto podnetu mohol sťažovateľ podať návrh na súd.

Krajský súd nesprávne vyhodnotil podnet prokurátorovi, ako prostriedok umožňujúci nápravu. Prostriedok umožňujúci nápravu je iba taký prostriedok, ktorý zakladá začatie určitého   konania   o práve   toho,   kto   prostriedok   podal,   za   jeho   aktívnej   účasti   v konaní a s povinnosťou orgánu, ktorému prostriedok smeruje, vykonať po skončení konania úkon. Prokurátor   koná   s orgánom   verejnej   správy   sám   (hoci   na   základe   podnetu)   bez účasti toho, kto podnet podal. Nejde tu preto o priamy prostriedok dostupný fyzickej alebo právnickej osobe, ale o prostriedok sprostredkovaný.“

Podľa právnej zástupkyne sťažovateľa efektívnosť tohto právneho prostriedku „nie je   dostatočná“, pretože „Prokurátor   môže   iba   zopakovať   orgánu   verejnej   správy argumenty, ktoré mu už povedal účastník konania v sťažnosti“, a, navyše, podaním podnetu po uplynutí zákonnej lehoty, v ktorej má správny orgán vo veci rozhodnúť, „poškodený účastník   konania   nemá   nasledujúcich   59   dní   nárok   na   žiadnu   efektívnu   ochranu   proti nečinnosti orgánu verejnej správy“. Krajský súd tak podľa nej de facto úplne znefunkčnil zámer   zákonodarcu,   aby   súd   poskytol   účinnú   ochranu   proti   nečinnosti   orgánu   verejnej správy. Krajský súd teda porušil právo sťažovateľa na súdnu ochranu tým, že „poskytnutie súdnej ochrany sťažovateľovi viazal na splnenie podmienky (podanie podnetu prokuratúre), ktorú sťažovateľovi zákon neukladá“. Kvôli nesplneniu tejto podmienky „súdnu ochranu sťažovateľovi neposkytol a vec neprejednal“.

Na   základe   vyššie   uvedených   skutočností   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd rozhodol: „Uznesením   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   zo   dňa   19.   7.   2004,   č.   k. 23 S 148/04-26   bolo   porušené   právo   sťažovateľa   domáhať   sa   zákonom   ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19. 7. 2004, č. k. 23 S 148/04-26 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný uhradiť sťažovateľovi nemajetkovú ujmu vo výške 20.000,- Sk do 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia a trovy právneho zástupcu za dva úkony právnej pomoci (prevzatie veci a podanie ústavnej sťažnosti).“

Na základe výzvy ústavného súdu doplnil sťažovateľ sťažnosť predložením kópie napadnutého uznesenia č. k. 23 S 148/04-26 z 19. júla 2004, v ktorom krajský súd uviedol, že   podľa   tvrdení   sťažovateľa   mal   byť   koncom   februára   2004   Správe   katastra   Banská Bystrica doručený návrh spoločnosti Dražobná spoločnosť, a. s., na vykonanie záznamu do katastra   nehnuteľností.   Na   základe   uvedeného   návrhu   mal   byť   sťažovateľ   zapísaný   do katastra nehnuteľností ako vlastník bytu na základe príklepu licitátora na verejnej dražbe konanej   v Bratislave   16.   februára   2004,   osvedčenej   notárskou   zápisnicou   notárky JUDr. M. P. č. N 73/2004, Nz 13196/2004. Podľa § 43 ods. 2 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) bola správa katastra povinná vykonať zápis podľa § 41 uvedeného zákona do 60 dní od doručenia verejnej listiny alebo inej listiny spôsobilej na záznam, potvrdzujúcej alebo osvedčujúcej vznik, zmenu alebo zánik práva k nehnuteľnosti. Napriek uvedenému zápis vlastníckeho práva sťažovateľa do podania žaloby (dňa 1. júna 2004) vykonaný nebol. Na sťažnosť zo dňa 7. mája 2004 nedostal sťažovateľ žiadnu odpoveď. Sťažovateľ sa v kontexte uvedených skutočností domnieval, že žalovaný správny orgán je v konaní bez vážneho dôvodu nečinný.

Žalovaný správny orgán vo svojom vyjadrení uviedol, že mu 1. marca 2004 bola doručená notárska zápisnica č. N 73/2004, Nz 13196/2004 o osvedčení priebehu dražby konanej v Bratislave 16. februára 2004 vrátane osvedčenia dražby bytu č. 64 v bytovom dome súpisné č. 3644 v B. B., ako aj spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 6220/441012 k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu a priľahlým pozemkom v katastrálnom území   B.   B.   v prospech   sťažovateľa.   Táto   listina   bola   zaevidovaná   v registri   „Z“   pod č. 891/2004. Pred   jej doručením   však boli žalovanému správnemu orgánu doručené iné návrhy   na   vklad,   ako   aj   ďalšie   listiny   určené   na   vykonanie   záznamu „vo   vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti“. Rešpektujúc ustanovenie   § 41 ods.   2 katastrálneho zákona nemohol   žalovaný   správny   orgán   vykonať   záznam   na   základe   notárskej   zápisnice č. N 73/2004, Nz 13196/2004 mimo poradia, v akom mu boli doručené listiny o vzniku, zmene alebo zániku práv k predmetnej nehnuteľnosti, a teda vo veci nie je nečinný.

Krajský súd podľa § 250t ods. 1 OSP žalobu zamietol ako neprípustnú z dôvodu, že sťažovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

V tejto   súvislosti   krajský   súd   v odôvodnení   napadnutého   rozhodnutia   uviedol: „Predpokladom podania návrhu, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť, je, aby navrhovateľ vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. To znamená, že navrhovateľ pred podaním návrhu musí využiť podnet na vykonanie opatrenia proti nečinnosti, prípadne využiť postup podľa zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach.

V zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy v rozsahu vymedzenom zákonom, aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení,   ak   na   ich   vykonanie   nie   sú   podľa   osobitných   zákonov   výlučne   príslušné   iné orgány. Podľa § 35 ods. 3 citovaného zákona o prokuratúre, ak prokurátor zistí, že podnet je   dôvodný,   vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a ostatných   všeobecne záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona, alebo podľa osobitných predpisov. Z obsahu   administratívneho   spisu,   ako   aj   z obsahu   podaní   účastníkov   konania nevyplynula skutočnosť, že by navrhovateľ podal podnet na Okresnú prokuratúru v Banskej Bystrici o preskúmanie postupu orgánu verejnej správy v súvislosti s nečinnosťou orgánu verejnej správy vo veci vykonania zápisu práva k nehnuteľnostiam formou záznamu, pričom takýto   postup   mu   umožňuje   zákon   o prokuratúre.   Keďže   navrhovateľ   nevyčerpal   túto možnosť domáhať sa nápravy prostredníctvom prokuratúry, je potrebné jeho návrh na súd považovať za predčasný, pretože v súdnom konaní sa môže domáhať navrhovateľ ochrany až po vyčerpaní prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný zákon. Súd preto musel návrh navrhovateľa zamietnuť, pretože nebol prípustný.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   sťažnosť   predbežne   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namietal v konaní pred ústavným súdom porušenie svojho základného práva   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   v podstate   v dôsledku   odmietnutia   súdnej   ochrany krajským súdom s poukazom na ustanovenie § 250t ods. 1 OSP, teda pre nevyčerpanie prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Podľa sťažovateľa ide v danom prípade o odmietnutie súdnej ochrany majúce charakter denegationis iustitiae, a tým aj o porušenie základných ústavných princípov garantovaných v čl. 46 ústavy.

Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením.   Ak   súd   návrhu   vyhovie,   vo   výroku   uvedie   označenie   orgánu,   ktorému   sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu   verejnej   správy   túto   lehotu   predĺžiť.   Nedôvodný   alebo   neprípustný   návrh   súd zamietne.

Podľa § 250t ods. 1 OSP predseda senátu konanie zastaví, ak odpadli dôvody na ďalšie konanie, a zároveň rozhodne o trovách konania.

Podľa   odseku   6   citovaného   ustanovenia   proti   rozhodnutiu   súdu   nie   je   prípustný opravný prostriedok.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu nie je ústavný súd súčasťou systému všeobecných   súdov.   Podľa   čl.   124   ústavy   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy,   ak   o ochrane   týchto   práv   a slobôd   nerozhoduje   iný   súd.   Pri   uplatňovaní   tejto právomoci ústavný súd nie je v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať   všeobecné   súdy,   ktorým   predovšetkým   prislúcha   interpretácia   a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie   a aplikácie   s ústavou   alebo   kvalifikovanou   medzinárodnou   zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa   čl. 127   ods.   1   ústavy   o namietaných   porušeniach   ústavou   alebo   príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je daná v prípade, že je vylúčená právomoc   všeobecných   súdov,   alebo   v prípade,   že   účinky   výkonu   tejto   právomoci všeobecným   súdom   nie   sú   zlučiteľné   so   súvisiacou   ústavnou   úpravou   alebo   úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve (I. ÚS 225/03, III. ÚS 181/04).

Bolo nepochybne v právomoci krajského súdu interpretovať a aplikovať ustanovenie § 250t ods. 1 OSP v spojení s ustanoveniami zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), o ktoré oprel posúdenie prípustnosti sťažovateľovej   žaloby. Predmetom   posúdenia   zo   strany   ústavného   súdu   bola   otázka,   či účinky   výkladu   a aplikácie   uvedených   zákonných   ustanovení   sú   v súlade   s právom sťažovateľa   domáhať   sa   zákonom   ustanoveným   postupom   svojho   práva   na   nezávislom a nestrannom súde.

Prostredníctvom ustanovenia § 250t OSP poskytuje zákonodarca fyzickým osobám a právnickým osobám právnu možnosť domáhať sa súdnej ochrany ich základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   garantovaného   čl.   48   ods.   2   ústavy v konaniach   pred   orgánmi   verejnej   správy,   pokiaľ   tieto   nekonajú   bez   vážneho   dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že sú v konaní nečinné.

Využitie   tohto   prostriedku   súdnej   ochrany   podmieňuje   zákon   vyčerpaním prostriedkov,   ktorých   použitie   umožňuje osobitný   predpis.   Zákon   nešpecifikuje,   o ktoré prostriedky   konkrétne   ide,   vzhľadom   na rôznorodosť   oblastí   verejnej   správy   z hľadiska predmetu právnej regulácie, ako aj nadväzujúcich typov správnych konaní, v rámci ktorých môžu prichádzať do úvahy rôzne právne prostriedky nápravy (v niektorých prípadoch aj viaceré   z nich),   pokiaľ   ide   o prípadnú   neodôvodnenú   nečinnosť   správneho   orgánu.   Ich špecifikácia   závisí   od   právnej   úpravy   konkrétneho   typu   správneho   konania   najmä s ohľadom na oprávnenia nadriadených orgánov vo vzťahu k orgánu, ktorý má povinnosť vo veci konať, ako aj s ohľadom na oprávnenia osobitných orgánov kontroly alebo dozoru prijať účinné opatrenia na odstránenie prípadnej nečinnosti správneho orgánu.

Súd príslušný rozhodovať o návrhu namietajúcom nečinnosť správneho orgánu musí splnenie podmienky podľa § 250t ods. 1 OSP posudzovať individuálne vo svetle okolností konkrétneho prípadu, rešpektujúc účel tohto právneho prostriedku, ktorým je poskytnutie efektívnej a účinnej ochrany osobe, ktorej práva alebo právom chránené záujmy môžu byť dotknuté nečinnosťou orgánu verejnej správy v konkrétnom konaní.

V zásade   možno   vyžadovať   využitie   takých   osobitných   právnych   prostriedkov nápravy, pri ktorých možno rozumne očakávať v prípade ich využitia zo strany fyzickej osoby   alebo   právnickej   osoby   dotknutej   nečinnosťou   správneho   orgánu,   naplnenie uvedeného účelu aj bez potreby ingerencie zo strany súdnej moci.

Nepochybne   k nim   budú   patriť   právne   prostriedky   priamo   dostupné   dotknutej fyzickej osobe alebo právnickej osobe, rozhodovanie o ktorých je zverené do kompetencie orgánu   s právomocami   zaručujúcimi   možnosť   bezprostredného   zjednania   nápravy   vo vzťahu   k namietanej   nečinnosti   správneho   orgánu.   To   však   nevylučuje   požiadavku vyčerpania prostriedkov nápravy prostredníctvom orgánov osobitne poverených ochranou práv a právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb, aj keď nedisponujú právomocami zaručujúcimi možnosť bezprostredného zjednania nápravy, pokiaľ im zákon zveruje prostriedky umožňujúce uplatnenie ochrany práv a právom chránených záujmov dotknutých   osôb   vo   vzťahu k namietanej nečinnosti   správneho   orgánu   spôsobom,   ktorý s prihliadnutím   na   okolnosti   daného   prípadu   (najmä   pokiaľ   ide   o dĺžku   prebiehajúceho správneho   konania,   jeho   predmet   a potenciálnu   ujmu   vyplývajúcu   z ohrozenia   práv a právom   chránených   záujmov   dotknutej   osoby   v dôsledku   zbytočných   prieťahov v správnom konaní) umožňuje rozumne očakávať naplnenie účelu poskytovanej ochrany.

V posudzovanom prípade sa sťažovateľ domáhal súdnej ochrany pred namietanou nečinnosťou   žalovaného   správneho   orgánu   –   Správy   katastra   Banská   Bystrica   ohľadne vykonania   záznamu   o prechode   vlastníckeho   práva   k nehnuteľnosti,   ktoré   nadobudol príklepom licitátora na verejnej dražbe. Zápis do katastra nehnuteľností, ktorý mal žalovaný správny orgán vykonať, mal vo vzťahu k tejto právnej skutočnosti iba deklaratórne účinky, nezakladal zmenu právneho postavenia sťažovateľa. Sťažovateľ sa na krajský súd obrátil približne po troch mesiacoch od podania návrhu na vykonanie záznamu. Krajský súd návrh zamietol pre neprípustnosť z dôvodu, že sťažovateľ mal najskôr podať podnet prokurátorovi podľa § 31 zákona o prokuratúre.

Podľa   čl.   149   ústavy   prokuratúra   Slovenskej   republiky   chráni   práva   a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu.

Podľa § 3 ods. 2 zákona o prokuratúre je prokuratúra v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušenia zákonnosti, na zistenie   a   odstránenie   porušenia   zákonnosti,   na   obnovu   porušených   práv   a vyvodenie zodpovednosti   za   ich   porušenie.   Pri   výkone   svojej   pôsobnosti   je   prokuratúra   povinná využívať všetky   zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

Podľa § 4 ods. 1 písm. e) zákona o prokuratúre pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori   dozorom   nad   zachovávaním   zákonnosti   orgánmi   verejnej   správy   v   rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

Podľa   §   28   ods.   1   zákona   o prokuratúre   prokurátor   je   oprávnený   podať   orgánu verejnej   správy   upozornenie   na   účel   odstránenia   porušovania   zákonov   a ostatných všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   ku   ktorému   došlo   v postupe   orgánu   verejnej správy pri vydávaní opatrenia alebo rozhodnutia alebo jeho nečinnosťou.

Podľa § 29 ods. 1 tretej vety zákona o prokuratúre ak porušenie zákonov alebo iných všeobecne   záväzných   právnych   predpisov   spočíva   v   nečinnosti   orgánu   verejnej   správy, prokurátor vždy zašle upozornenie na vedomie aj jeho bezprostredne nadriadenému orgánu alebo dozerajúcemu orgánu.

Podľa § 29 ods. 2 zákona o prokuratúre orgán verejnej správy je povinný vybaviť upozornenie prokurátora a odstrániť protiprávny stav bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 30 dní od doručenia upozornenia prokurátora, alebo v tej istej lehote odstúpiť upozornenie prokurátora na vybavenie svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu alebo dozerajúcemu orgánu. O prijatých opatreniach je povinný informovať v rovnakej lehote prokurátora.   Bezprostredne   nadriadený   orgán   a   dozerajúci   orgán   je   povinný   vybaviť upozornenie prokurátora do 30 dní od doručenia upozornenia prokurátora orgánom verejnej správy alebo prokurátorom. V tej istej lehote je povinný informovať prokurátora o prijatých opatreniach (ods. 3 citovaného ustanovenia).

Podľa   §   29   ods.   4   zákona   o prokuratúre   orgán   verejnej   správy,   ktorý   vybavuje upozornenie   prokurátora,   je   povinný   umožniť   prokurátorovi   účasť   na   prejednaní upozornenia, ak o to prokurátor požiada.

Podľa   §   31   ods.   1   zákona   o prokuratúre   prokurátor   preskúmava   zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov   a   súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na   základe   podnetu,   pričom   je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť,   návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania   alebo   vykonal   iné   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákonov   a ostatných všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   na   ktorých   vykonanie   je   podľa   zákona oprávnený.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno orgány prokuratúry považovať za orgány disponujúce   prostriedkami   umožňujúcimi   uplatnenie ochrany   práv   a právom   chránených záujmov sťažovateľa vo vzťahu k namietanej nečinnosti správneho orgánu spôsobom, ktorý s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu umožňoval rozumne očakávať naplnenie jej účelu.

Zo záverov krajského súdu podľa názoru ústavného súdu nevyplýva jednostrannosť alebo taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím   ich   podstaty   a zmyslu. Ústavný súd sa   vzhľadom   na vyššie   uvedené skutočnosti   nedomnieva,   že   by   závery   krajského   súdu   v predmetnej   veci   bolo   možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné so sťažovateľom označeným článkom ústavy.

Pretože ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde dospel k záveru, že účinky výkonu právomoci krajského súdu v danom prípade sú zlučiteľné so sťažovateľom označeným právom podľa ústavy, sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. októbra 2004