znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 316/2014-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. mája 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   T.   B.,   K.   G.,   J.   B.   a B.   B.,   zastúpených   advokátom JUDr. Róbertom Slamkom, Radlinského 29, Dolný Kubín, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   Poprad,   Úradu   justičnej a kriminálnej polície Levoča   a postupom   Okresného   súdu   Spišská   Nová   Ves   v   konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 48/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   T.   B.,   K.   G.,   J.   B.   a B.   B.   o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. apríla 2014 doručená sťažnosť T. B., K. G., J. B. a B. B. (ďalej len „sťažovatelia“) podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   ktorou   namietajú   porušenie   svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Poprad, Úradu justičnej a kriminálnej polície Levoča (ďalej len „okresné riaditeľstvo“ alebo „vyšetrovateľ“) a postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 48/2012.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že   okresné riaditeľstvo 15. februára 2005 začalo „trestné stíhanie podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku vo veci trestného činu ublíženia na zdraví“.

Po   siedmich   rokoch   trvania   vyšetrovania   bola 1.   marca   2012   podaná   Okresnou prokuratúrou Spišská Nová Ves (ďalej len „okresná prokuratúra“) obžaloba proti K. K.

Sťažovatelia   v označenej   trestnej   veci   vystupujú   v postavení   právnych   nástupcov poškodeného (neb. S. B.).

Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú, že predmetné konanie, ktoré trvalo sedem rokov, bolo   podmienené   dĺžkou   vypracovania   znaleckého   posudku   z 24.   septembra   2007 (21 mesiacov,   resp.   po   doplnení   až   36   mesiacov)   postupom   vyšetrovateľa   pri   posúdení „zdravotného stavu a spôsobilosti A. J. bezpečne riadiť ťahač s ošetrenou rukou“, pre účely ktorej boli vypracované dva znalecké posudky, a na doterajšej dĺžke konania sa podieľal aj okresný súd, ktorý od podania obžaloby právoplatne nerozhodol.

Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd na základe skutočností uvedených v sťažnosti nálezom rozhodol, že ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom „Okresného riaditeľstva   policajného   zboru   v Poprade   -   pracovisko   Levoča,   Úradu   justičnej a kriminálnej polície, a Okresného súdu Spišská Nová Ves bolo porušené.

...   Príslušnému   Okresnému   súdu   Spišská   Nová   Ves   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 5 T/48/2012 sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.“.

Domáhajú   sa   tiež   priznania   finančného   zadosťučinenia   každý   v   sume   7 000   € (od okresného riaditeľstva) a 3 000 € (od okresného súdu) a úhrady trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Sťažovatelia v odôvodnení sťažnosti namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom (nečinnosťou) orgánov   činných   v   trestnom   konaní   v   priebehu   prípravného   konania   (postupom vyšetrovateľa) a tiež postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 48/2012, ktoré začalo podaním obžaloby doručenej okresnému súdu 1. marca 2012.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   je   ústavný   súd   viazaný   návrhom na začatie   konania   okrem   prípadov   výslovne   uvedených   v   tomto   zákone.   Viazanosť ústavného   súdu   návrhom   na   začatie   konania   sa   prejavuje   predovšetkým   vo   viazanosti petitom   návrhu   na   začatie   konania,   teda   tou   časťou   sťažnosti   (v   konaní podľa   čl.   127 ústavy), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde),   čím   zároveň   vymedzí   predmet   konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv. Platí   to   predovšetkým   v   situácii,   keď   je   sťažovateľ   zastúpený   zvoleným   advokátom (m. m. III. ÚS 2/05, III. ÚS 380/2011).

Ústavný   súd   konštatuje,   že   v predloženej   podobe   sťažnosti   znenie   návrhu na rozhodnutie vo veci samej, vydania ktorého sa sťažovatelia od ústavného súdu domáhajú, (§ 20   ods. 3   zákona   o ústavnom   súde),   nie   je   vymedzené   dostatočne   presne,   určito a zrozumiteľne,   teda   takým   spôsobom,   aby   mohlo   byť   východiskom   na rozhodnutie ústavného   súdu   v uvedenej   veci.   Formulácia   návrhu   na   rozhodnutie   vo   veci   samej   je neúplná a neobsahuje dostatočné vymedzenie a označenie konaní okresného riaditeľstva a tiež okresného súdu, proti ktorým smeruje.

Ústavný   súd   nie   je   povinný   taký   rozsah   nedostatkov   zákonom   predpísaných náležitostí,   aké   vyplývajú   z   podania   sťažovateľov,   odstraňovať   z   úradnej   povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná   judikatúra,   z ktorej   jednoznačne   vyplýva,   ako   ústavný   súd   posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04, II. ÚS 151/06).   Podľa   § 18   ods. 2   zákona   č. 586/2003   Z. z.   o advokácii   a   o   zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať   advokát   tak,   aby   také   úkony   boli   objektívne   spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (obdobne II. ÚS 117/05).

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľov   podľa   § 25   ods. 2 zákona o ústavnom   súde   odmietol   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí (m. m. II. ÚS 65/07, IV. ÚS 279/07).

Nad rámec tu treba zdôrazniť, že v danej veci sťažovatelia a ich   právny zástupca vo vzťahu k postupu okresnému súdu ani neuviedli, resp. nepreukázali, či podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde boli vyčerpané opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky na   ochranu   ich   základných   práv   alebo   slobôd   (podľa   § 3   ods. 7   a   § 62   a nasl.   zákona č. 757/2004   Z. z.   o súdoch   a o zmene a doplnení   niektorých   zákonov   v znení neskorších predpisov a § 55 ods. 3 Trestného poriadku) a tiež vo vzťahu k postupu (údajnej nečinnosti okresného riaditeľstva) ich sťažnosť bola doručená ústavnému súdu až v čase, keď vec už po podaní obžaloby riešil okresný súd.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. mája 2014