znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 316/09-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. októbra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť M. D., Francúzsko, zastúpeného Advokátskou kanceláriou M.   a spol.,   s.   r.   o.,   B.,   v mene   ktorej   koná   advokát   a   konateľ   JUDr.   M.   M.,   vo   veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 63/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. D.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. septembra 2009   doručená   sťažnosť   M.   D.,   Francúzsko   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 63/2008.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:„Sťažovateľ M. D. sa ako žalobca návrhom na začatie konania zo dňa 10. 03. 2008, doručeným   Okresnému   súdu   Bratislava   I   dňa   11.   03.   2008,   domáhal   voči   žalovanému zaplatenia 74.656,50 Sk s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania titulom náhrady škody   spôsobenej   nezákonným   rozhodnutím,   resp.   nesprávnym   úradným   postupom v trestnom konaní.

Na   Okresnom   súde   Bratislava   I   sa   od   podania   návrhu   na   začatie   konania do februára 2009 vôbec nekonalo.

Dňa 16. 02. 2009 sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní a požiadal predsedníčku súdu ako orgán poverený vybavovaním sťažností, aby, ak zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijala a zabezpečila vykonanie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov. V podanej sťažnosti sťažovateľ namietal postup súdu, ktorým súd porušuje právo účastníkov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

V   odpovedi   na   sťažnosť   v   konaní   spis.   zn.:   24   C/63/2008   zo   dňa   09.   03.   2009 predsedníčka Okresného súdu Bratislava I uviedla, že vyhodnotila sťažnosť sťažovateľa za dôvodnú a konštatovala, že vznikol objektívny prieťah v predmetnom konaní.

Výzvou zo dňa 09. 03. 2009 Okresný súd Bratislava I vyzval sťažovateľa na zaslanie dôkazov   preukazujúcich   nárok   sťažovateľa   ako   žalobcu.   Právny   zástupca   sťažovateľa doplnil požadované dôkazy listom zo dňa 18. 03. 2009.

Od toho času Okresný súd Bratislava I neuskutočnil v konaní žiadne iné úkony... Pri posudzovaní zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR potrebné prihliadať na tri kritéria: 1. právna a faktická zložitosť veci, 2. správanie účastníka súdneho konania, 3. postup samotného súdu.

Z   vyhodnotenia   uvedených   kritérií   možno   mať   jednoznačne   za   to,   že   prieťahy v predmetnom   konaní   neboli   spôsobené   právnou   a   faktickou   zložitosťou   veci.   Taktiež zo správania   účastníka   nemožno   vyvodiť   záver,   že   svojim   konaním   spôsobil   prieťahy v súdnom konaní.   Máme za to,   že prieťahy v súdnom konaní   boli spôsobené postupom všeobecného súdu, nakoľko odo dňa 11. 03. 2008, kedy bol Okresnému súdu Bratislava I doručený návrh na začatie konania, nevykonal Okresný súd Bratislava I žiadny právne relevantný úkon, ktorý by smeroval k meritórnemu prejednaniu a rozhodnutiu veci. Sťažovateľ   v   súlade   s   ustanovením   čl.   127   ods.   2   Ústavy   SR   žiada   o   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Podľa ustanovenia § 56 ods. 4 zákona č. 38/1993 Z.   z.   uvádza,   že   finančné   zadosťučinenie   žiada   vo   výške   2.000,-   EUR   a   svoj   návrh odôvodňuje tým, že toto finančné zadosťučinenie je protihodnotou utrpenej nemajetkovej ujmy spôsobenej zbytočnými prieťahmi v konaní vedenom pod spis. zn.: 24 C/63/2008. V   uvedenom   konaní   vznikli   zbytočné   prieťahy   vytvárajúce   stav   právnej   neistoty sťažovateľa   v   oblasti   jeho   ústavnoprávneho   nároku   na   náhradu   škody   spôsobenej nezákonným   rozhodnutím   orgánu   štátu,   ktoré   trvajú   takmer   18   mesiacov,   a   vzhľadom na správanie   sa   súdu   nie   je   možné   predpokladať,   kedy   sa   pretrvávajúci   stav   právnej neistoty sťažovateľa odstráni.

Trestné stíhanie výrazne zasiahlo do súkromného a osobného života sťažovateľa, do jeho cti a dobrej povesti,   a to tým viac, že išlo o obvinenie nepreukázané, čo bolo potvrdené právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom súdu, podľa ktorého skutok, z ktorého bol sťažovateľ obvinený a obžalovaný, nebol trestným činom.“

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol, že:„1. Základné   právo   sťažovateľa   M.   D.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konaní   vedenom   pod   spis.   zn.: 24 C/63/2008 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I   prikazuje,   aby   vo   veci   vedenej   pod   spis.   zn.: 24 C/63/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Sťažovateľovi   M.   D.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   2.000,-   EUR   (slovom dvetisíc   eur),   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   I   povinný   zaplatiť   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Sťažovateľovi   M.   D.   priznáva   náhradu   trov   konania,   ktoré   je   Okresný   súd Bratislava   I   povinný   zaplatiť   na   účet   právneho   zástupcu   sťažovateľa   do   15   dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ tvrdí, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 63/2008 svojou nečinnosťou porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Zo sťažnosti a z príloh k nej predložených ústavný súd zistil takýto stav konania:Sťažovateľ   sa   návrhom   (žalobou)   z 10.   marca   2008   domáhal   náhrady   škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu.

Dňa   16.   februára   2009   sťažovateľ   podal   predsedníčke   okresného   súdu   sťažnosť na prieťahy s tým, že ju žiadal o ich odstránenie.

Listom z 13. marca 2009 predsedníčka okresného súdu uznala sťažnosť ako dôvodnú, pričom uviedla, že 28. marca 2008 okresný súd uznesením vyzval odporcu na vyjadrenie k návrhu na začatie konania.

Dňa 23. mája 2008 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu.Dňa 27. februára 2009 bolo vyjadrenie odporcu doručené zástupcovi navrhovateľa.Predsedníčka   okresného   súdu   vyhodnotila   sťažnosť   ako   dôvodnú   a za   vzniknuté prieťahy sa ospravedlnila.

Dňa   9.   marca   2009   bol   právny   zástupca   sťažovateľa   okresným   súdom   vyzvaný, aby predložil dôkazy preukazujúce jeho nárok.

Dňa 18. marca 2009 sťažovateľ predložil návrh na doplnenie dôkazov.Iné úkony po tomto dátume vykonané neboli.

Ústavný súd na základe svojej konštantnej judikatúry (I. ÚS 120/03, I. ÚS 66/04) berie   do   úvahy,   že   odmietnuť   sťažnosť   ako   zjavne   neopodstatnenú   možno   vzhľadom na skutočnosť,   že   celková   doba   konania   pred   súdom,   ako   aj   postup   zákonného   sudcu vo veci   nesignalizovali   reálnu   možnosť   zbytočných   prieťahov,   a tým   ani   porušenie základného   práva   sťažovateľa   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   (II.   ÚS   109/03),   argumenty v sťažnosti   sťažovateľa   nepreukázali   v čase   podania   sťažnosti   takú   intenzitu   porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie (II. ÚS 93/03), resp. že na základe skutočností uvedených v sťažnosti nemožno postup súdu považovať za taký, ktorý by signalizoval pri predbežnom prerokovaní možné porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 131/03).

Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe zistených skutočností považovať postup okresného súdu za taký, ktorý by bolo možné najmä vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania   kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy“   v zmysle   citovaných   článkov   ústavy a dohovoru.

V postupe   okresného   súdu   možno   zistiť   obdobia   nečinnosti,   a   to   v období od 23. mája 2008 (bolo mu doručené vyjadrenie odporcu) do 27. februára 2009 (doručoval vyjadrenie sťažovateľa) a tiež od 18. marca 2009 dosiaľ, ktoré však nenadobudli charakter zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   poukazuje   na   svoje   predchádzajúce   rozhodnutia, v ktorých   opakovane   vyslovil,   že   ojedinelá   nečinnosť   súdu   hoci   aj   v trvaní   niekoľkých mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (II. ÚS 91/09).

Nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy alebo práva   na prejednanie záležitosti   v primeranej lehote   podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru (IV. ÚS 203/03, III. ÚS 359/08).

Z týchto   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   smerujúcu   proti   postupu okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   24   C   63/2008   odmietol   ako   zjavne neopodstatnenú   podľa   § 25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde.   To   však   neznamená, že ak by prieťahy   pokračovali   aj   naďalej,   nemohli   by   byť   základné   práva   a slobody sťažovateľa porušené.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   bolo   už   bez   ďalšieho   právneho   významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa obsiahnutými v petite, ktoré sa viažu na úspech v merite veci.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. októbra 2009