znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 316/07-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. februára 2008 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Š. S., N., zastúpeného advokátom JUDr. G. P., N., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom   sp.   zn.   NM-3C/124/2003   z 30.   októbra   2006   a uznesením   Krajského   súdu v Trenčíne č. k. 4 Co/226/2007-178 z 30. augusta 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. Š. S.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. októbra 2007 doručená sťažnosť Ing. Š. S., N. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. G. P., N., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom   (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. NM-3C/124/2003 z 30. októbra 2006 a uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. 4 Co/226/2007-178 z 30. augusta 2007   v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:„Dňa   4.   12.   2006   som   ako   vedľajší   účastník   proti   rozsudku   Okresného   súdu v Trenčíne č. k. NM-3C/124/2003 podal odvolanie (príloha č. 1). Krajský súd ma požiadal o zaplatenie súdneho poplatku 500 000,- Sk. Následne som bol nazrieť do súdneho spisu a zistil som určité nezrovnalosti. Žalobcovia I a 2 podali žalobu v roku 2001 bez zaplatenia súdneho poplatku. Spisu je pridelené číslo NM-3 C/124/2003, čo nekorešponduje vlastne s dátumom podania. Následne som požiadal o oslobodenie od súdneho poplatku, o ktorom mal rozhodovať Krajský súd Trenčín, ale rozhodol Okresný súd Trenčín, ktorý uznesením rozhodol o znížení súdneho poplatku.

Krajský súd Trenčín som požiadal dňa 27. 4. 2007 o celkové oslobodenie od súdneho poplatku a návrhu bolo vyhovené dňa 30. mája 2007. Je pre mňa nepochopiteľné, že najprv Krajský súd Trenčín žiadal výzvou o zaplatenie súdneho poplatku 500.000.- Sk a nakoniec uznesením dňa 30. augusta 2007 rozhodol, že odvolanie vedľajšieho účastníka sa odmieta. Celý postup ako aj zhodnotenie a odôvodnenie uznesenia Krajského súdu Trenčín (príloha   č.2)   považujem za nesprávne.   Súd nezohľadnil,   že v   tej   istej   veci   bolo už raz rozhodnuté na 1. stupňovom Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom č. k. 4 C-1182/99 (príloha č. 3), čo som žiadal dať i do zápisu.

Taktiež 1. stupňový Okresný súd Trenčín v konaní číslo NM-3C/124/2003 vylúčil z pojednávania p. K., ktorý sa i preukázal originálom Spoločenskej zmluvy (príloha č. 4) potvrdenou podpismi spoločníkov na matrike.

Taktiež proti vstupu vedľajšieho účastníka Ing. Š. S. navrhovatelia Ing. J. K. a jeho manželka na jednej strane a zároveň Ing. K. v postavení konateľa na strane odporcu podali odvolanie na Krajský súd Trenčín konanie číslo 17 Co 71/2006 (príloha č. 5). Krajský súd v zastúpení predsedkyňou senátu JUDr. E. Z. odvolanie zamietol a správne uviedol, že Ing. S. je spoločníkom spoločnosti J. s.r.o. a má právny záujem na priebehu a výsledku.

Následne po konaní na Okresnom súde Trenčín a po vynesení rozsudku som podal odvolanie uvedené v prílohe č. l. Je v právnej praxi neobvyklé, že odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Trenčín už neriešil senát JUDr. E. Z., i keď veci sa spravidla prideľujú podľa toho, kto už danú problematiku riešil. S podivom spis bol pridelený senátu JUDr. L., a spisu bolo pridelené aj nové číslo 4 Co/226/2007. Krajský súd Trenčín v odôvodnení nezohľadnil status dražiteľov a ich vôľu pri dražbe PJ 0308 OPMP Nové Mesto nad Váhom tým,   že neuznal reálny priebeh a výsledok dražby.   Dražby sme sa zúčastnili Ing.   J. K., Ing. Š. S., p. K., pani S. a pani K. stým, že sa prevádzka draží na firmu J. s. r. o. za účelom spoločného podnikania, k čomu boli doložené aj právne relevantné doklady (príloha č. 6, 7, 8, 9 a 10).

Navyše dražobné zábezpeky sme Ing. S. v objeme 3.210.000.- Sk (slovom tri milióny dvesto desať korún československých), p. K. v objeme 3.210.000.- Sk (slovom tri milióny dvesto desať korún československých), a p. S. 3.210.000.- Sk (slovom tri milióny dvesto desať korún československých), poskytli Ing. K. na zaplatenie vydraženej PJ 0308 OPMP N. (príloha č. 11).

Ďalej   sa   Krajský   súd   Trenčín   nevysporiadal   ani   s   tvrdením   prvostupňového Okresného   súdu   Trenčín,   že   dodatočný   zápis   spoločnosti   žalovaného   za   vlastníka nehnuteľností je neplatným právnym úkonom. Na základe čoho potom štátny orgán vykonal zápis v katastri nehnuteľností?

Zrejme zámerne sú v danej veci 1. a 2. stupňovým súdom riešené len procedurálne veci   bez   reálneho   posúdenia   právne   relevantných   skutočností.   Z   kontextu   celej   veci pri rozhodovaní súdov vyplýva nepochopiteľná snaha o neodôvodnené obchádzanie jasných právne relevantných skutočností a vecných dôkazov, ale takmer ide len o cielené zaoberanie sa menej podstatnými alebo okrajovými procedurálnymi záležitosťami.

Na základe uvedeného sa oprávnene domnievam, že pri rozhodovaní súdov ide buď o zjednodušený prístup k objektívnemu doriešeniu danej veci alebo zámerné jednostranné nadŕžanie mojej proti strane v súdnom spore v zastúpení konateľom Ing. J. K., manželka ktorého je prísediacou v senátoch na Okresnom súde Trenčín.“

Sťažovateľ   je   toho   názoru,   že   namietaný   rozsudok   okresného   súdu   a uznesenie krajského súdu porušuje jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vidí sťažovateľ v tom, že „Okresný súd Nové Mesto nad Váhom č. k. NM NM-3C/124/2003 a Krajský súd Trenčín v č. k. 4 Co/379/2006 ako odvolací súd v tejto veci nerešpektoval objektívne zistené skutočností:

- že o tejto veci sa už raz rozhodovalo č. k. 4 C-1182/99 (príloha č. 3)

- vôľu účastníka pri uzatváraní zmlúv

- veci neboli prejednané v primeranej lehote

- domnievam sa, že podľa vyššie uvedených skutočností sa cielene manipulovalo aj následne   s   prideľovaním   spisu   a   to   zrejme   i   predtým   viackrát a   rozhodol   vo   veci v rozpore so skutkovými zisteniami“.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   v náleze   vyslovil porušenie základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozhodnutím okresného súdu sp. zn. NM-3C/124/2003 a rozhodnutím krajského súdu sp. zn. 4 Co/379/2006.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý je zjavne   neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   má   každý   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 201 Občianskeho súdneho poriadku účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu   prvého   stupňa   odvolaním,   pokiaľ   to   zákon   nevylučuje.   Ak   z právneho   predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   podľa   ustálenej judikatúry   ústavného   súdu možno   hovoriť   vtedy,   ak   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť k porušeniu   toho   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a to   buď pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu a základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,   reálnosť   ktorej   by   mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie (napr. IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03, III. ÚS 74/07).

Sťažovateľ   v petite   sťažnosti   napadol   uznesenie   krajského   súdu   sp.   zn. 4 Co/379/2006. Takéto uznesenie nebolo ako príloha k sťažnosti priložené. K sťažnosti bolo ako príloha č. 2 priložené uznesenie krajského súdu č. k. 4 Co/226/2007-178 z 30. augusta 2007. Ústavný súd sa domnieva, že zo spisu vyplýva, že správna spisová značka tohto uznesenia krajského súdu   mala byť 4 Co/226/2007. Vyplýva to z toho, že práve týmto uznesením krajský súd odmietol odvolanie sťažovateľa ako vedľajšieho účastníka konania proti rozsudku okresného súdu sp. zn. NM-3C 124/2003.

V odôvodnení uznesenia krajského súdu č. k. 4 Co/226/2007-178 z 30. augusta 2007 sa uvádza:

„(...) Vedľajší účastník môže podať odvolanie, opierajúc sa o § 93 ods. 3 a § 201 Občianskeho súdneho poriadku, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom (napr. v prípadoch poistenia). Znamená to, že vedľajší účastník je oprávnený podať odvolanie bez zreteľa na stanovisko účastníka, popri   ktorom   v spore   vystupuje,   ba   aj   proti   jeho   vôli,   za   predpokladu,   že   preukáže, že z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkom. V danom prípade predmetom konania je určovacia žaloba, ktorou sa žalobcovia 1/, 2/,   proti   žalovanému   domáhajú   určenia,   že   sú   bezpodielovými   spoluvlastníkmi nehnuteľností   na   základe   dražby,   vykonanej   podľa   zákona   č.   427/1990   Zb.   Žalovaným v konaní je obchodná spoločnosť J. spol. s r. o. so sídlom v N. a vedľajší účastník na strane žalovaného   Ing.   Š.   S.   je   spoločníkom   a štatutárnym   orgánom   obchodnej   spoločnosti žalovaného. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, nejde teda o prípad,   kedy   z právneho   predpisu   vyplýva   určitý   spôsob   vyrovnania   vzťahu   medzi žalovaným   a vedľajším   účastníkom.   Vedľajší   účastník   Ing.   Š.   S.   preto   nebol   oprávnený podať odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa.“

Z vyžiadaného   spisu   vyplýva,   že   napadnuté   uznesenie   krajského   súdu   nadobudlo právoplatnosť 19. septembra 2007.

Ústavný súd je toho názoru, že uznesením krajského súdu č. k. 4 Co/226/2007-178 z 30. augusta   2007 nemohlo dôjsť   k porušeniu   základných   práv   sťažovateľa,   a to práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti. Nie je zrejmé, aby krajský   súd   napadnutým   uznesením   porušil   uvedené   základné   práva   sťažovateľa. Napadnuté uznesenie krajského súdu nemá zjavne neodôvodnený ani arbitrárny charakter.

Krajský súd sa vysporiadal aj s otázkou vedľajšieho účastníka v konaní, keď uviedol, odvolávajúc sa na § 93 ods. 3 a § 201 Občianskeho súdneho poriadku, že tento môže podať odvolanie na základe vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom.

Znamená   to,   že   vedľajší   účastník   je   oprávnený   podať   odvolanie   bez   zreteľa na stanovisko   účastníka,   popri   ktorom   v spore   vystupuje,   ba   aj   proti   jeho   vôli, za predpokladu,   že   preukáže,   že   z právneho   predpisu   vyplýva   určitý   spôsob   vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkom.

V danom   prípade   išlo   o určovaciu   žalobou,   ktorou   sa   žalobca   domáhal   proti žalovanému   určenia,   že   sú   bezpodielovými   spoluvlastníkmi   nehnuteľností   na   základe dražby.

Žalovaným v konaní je obchodná spoločnosť J., spol. s r. o., ktorej je sťažovateľ spoločníkom   a štatutárnym   orgánom.   Z toho   vyplýva,   že   nebol   vo   veci   legitimovaný ako vedľajší účastník, ale ako štatutár a spoločník účastníka – žalovaného.

Z uvedeného   vyplýva   ústavne   konformný   záver,   že   keďže   sťažovateľ   nebol vedľajším účastníkom, nemohol ani podať opravný prostriedok.

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené a s poukazom na to, že obsahom základného práva   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   nie   je   právo na rozhodnutie   v súlade   s právnym   názorom   účastníka   súdneho konania,   resp.   právo na úspech v konaní (II. ÚS 218/02, resp. I. ÚS 3/97), sťažnosť odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané zbytočné prieťahy v súdnom konaní, v súlade s ustálenou judikatúrou ústavného súdu ich možno namietať do právoplatného skončenia konania (III. ÚS 350/07) vzhľadom na to, že právoplatným rozhodnutím sa odstraňuje stav právnej   neistoty   sťažovateľa.   Súdne   konanie   bolo   právoplatne   skončené 19.   septembra 2007.   Sťažnosť   bola   podaná   19.   októbra   2007.   Sťažovateľ   namietal   prieťahy až po právoplatnom   skončení   konania,   keď   už   bol   odstránený   stav   právnej   neistoty právoplatným rozhodnutím. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že sa podľa jeho názoru cielene manipulovalo so spisom, ústavný súd takúto skutočnosť nezistil.

Pokiaľ ide o rozsudok okresného súdu sp. zn. NM-3C/124/2003 z 30. októbra 2006, preskúmaniu   ústavnosti   tohto   rozhodnutia   ústavným   súdom   bráni   princíp   subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorého ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,   ak   o ochrane   týchto   práv   a slobôd   nerozhoduje   iný   súd   (III.   ÚS   5/05). Takýmto súdom   bol   krajský   súd   ako   súd   odvolací.   V tejto   časti   ústavný   súd   sťažnosť odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

Na základe uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. februára 2008