znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 316/05-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. novembra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť V. T., bytom P., zastúpenej advokátom JUDr. Z. L., B., ktorou namieta porušenie svojho   základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 26/03, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. T.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný súd“)   bola 3.   októbra 2005 doručená sťažnosť V. T., bytom P. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Z. L., B., ktorou namieta porušenie svojho   základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Nové   Zámky   (ďalej   len   okresný   súd“)   v konaní sťažovateľky ako navrhovateľky proti odporcovi B. B. o určenie otcovstva a o rozhodnutie o výchove a výžive mal. M. T. vedenom pod sp. zn. 13 C 26/03.

Podľa tvrdenia sťažovateľky na okresnom súde prebieha konanie vedené pod sp. zn. 13 C 26/03 o určenie otcovstva a o rozhodnutie o výchove a výžive od roku 2003. Návrh bol okresnému súdu podaný 5. februára 2003. Okresný súd 30. apríla 2004 vydal čiastočný rozsudok, ktorým určil otcovstvo k mal. M. T. Konanie o výchove a výžive v súčasnosti stále   prebieha.   Podľa   sťažovateľky   čiastočný   rozsudok   mal   nadobudnúť   právoplatnosť v súlade s § 47 ods. 2 alebo § 50 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), okresný súd túto právoplatnosť nevyznačil. Z tohto dôvodu dochádza podľa názoru sťažovateľky k prieťahom v predmetnom konaní.

Sťažovateľka   vidí   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v tom,   že   okresný   súd   neaplikoval na doručenie čiastočného rozsudku o určení otcovstva fikcie doručenia podľa § 47 ods. 2 a § 50 OSP.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti doručenej ústavnému súdu navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Okresný súd v Nových Zámkoch v konaní V. T. c/a B. B. o určenie otcovstva maloletej   M.   T.,   sp.   zn.   13   C   26/03   porušil   základné   právo   navrhovateľky   V.   T. na prejednanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   v zmysle   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu v Nových Zámkoch prikazuje v konaní pod sp. zn. 13 C 26/03 konať bez zbytočných prieťahov, t. j. vyznačiť právoplatnosť na rozsudku vo veci samej vrátane   opravného   uznesenia   a pokračovať   v doručovaní   riadne   súdom   ustanovenému opatrovníkovi   odporcu   a bez   ďalších   prieťahov   rozhodnúť   o výchove   a výžive   maloletej M. T.

3.   V.   T.   sa   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   100.000,-   Sk (slovom   stotisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   v Nových   Zámkoch   povinný zaplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Nové Zámky je povinný nahradiť trovy konania vo výške 6 310,- Sk na účet právneho zástupcu JUDr. Z. L. (...), a to   do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný   súd   vyzval   okresný   súd   na   zaslanie   predmetného   súdneho   spisu.   Spis okresného súdu spolu s vyjadrením predsedu okresného súdu bol doručený ústavnému súdu 31. októbra 2005. Predseda okresného súdu vo vyjadrení uvádza, že nezistil, že by konajúci sudca spôsoboval prieťahy v predmetnom súdnom konaní. Vzhľadom na zistenie sudcu, že odporca sa v mieste bydliska nezdržiava, nebolo možné aplikovať fikciu doručenia podľa §   47   ods.   2   OSP   a v danom   prípade   nebolo možné   použiť ani ustanovenie   §   50   OSP. Po ustanovení   opatrovníčky   odporcovi   v osobe   jeho   matky   nastali   ďalšie   problémy v doručovaní,   pretože   jeho   matka   oznámila   okresnému   súdu,   že   odporcu   zastupovať nemôže,   pričom   nepreberala   ani   ďalšie   zásielky   doručované   cestou   obecného   úradu či prostredníctvom   polície.   Je   pravda,   že   právoplatnosť   čiastočného   rozsudku   sa   mohla vyznačiť v spise po tom, ako sa 12. mája 2005 vec vrátila z Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“), k jej vyznačeniu však došlo 21. septembra 2005. Pre nečinnosť odporcu a opatrovníčky   sa v predmetnej   veci   okresnému   súdu   dosiaľ   nepodarilo   zistiť   príjem odporcu   ani   jeho   zamestnanie,   pričom   táto   skutočnosť   je   podstatná   pre   rozhodnutie o právach   a povinnostiach   rodičov   k maloletému   dieťaťu.   Z vyššie   uvedených   dôvodov predseda okresného súdu považuje sťažnosť sťažovateľky za bezdôvodnú a nesúhlasí s tým, aby sťažovateľke bolo priznané finančné zadosťučinenie.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona   o ústavnom   súde   skúmal,   či   v danom   prípade   nejde   o zjavne   neopodstatnenú sťažnosť.   Namietať   porušenie   svojich   práv   v konaní   pred   ústavným   súdom   sú   totiž oprávnené   len   tie   fyzické   osoby   alebo   právnické   osoby,   ktoré   splnili   všetky   zákonné podmienky spojené s nadobudnutím   a uplatňovaním takýchto práv.   Z konania o ústavnej sťažnosti sú preto vylúčené také návrhy, keď sťažovateľ nesplnil niektorú zo zákonných podmienok potrebnú pre vznik právneho vzťahu, porušenie ktorého namietal na ústavnom súde. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu jedným z dôvodov odmietnutia sťažnosti je jej   zjavná neopodstatnenosť,   ktorú   možno   vysloviť   v prípade,   ak ústavný súd   nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   namietal   sťažovateľ   (I.   ÚS   53/96,   I.   ÚS   62/96, I. ÚS 20/97).

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Teda úloha ústavného   súdu   pri   predbežnom   prerokovaní   návrhu   nespočíva   v tom,   aby   určil, či preskúmanie   veci   predloženej   navrhovateľom   odhalí   existenciu   porušenia   niektorého z práv   alebo   slobôd   zaručených   ústavou,   ale   spočíva   len   v tom,   aby   určil,   či   toto preskúmanie   vylúči   akúkoľvek   možnosť   existencie   takéhoto   porušenia.   Inými   slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 4/00).

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným   prerokovaním   veci   na   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby   v zásade neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre naplnenie ústavného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátny   orgán   vec   prerokoval (II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov   a   postup   súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Ústavný   súd   zisťoval   stav   konania   okresného   súdu   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 13 C 26/03, pričom zistil, že v uvedenej veci boli vykonané tieto úkony:

Dňa 6. februára 2003 bola okresnému súdu podaná žaloba.Dňa 10. februára 2003 bol určený termín pojednávania na 26. február 2003.Dňa 26. februára 2003 sa uskutočnilo pojednávanie.

Dňa 26. februára 2003 bol mal. M. T. ustanovený opatrovník – Okresný úrad N., odbor sociálnych vecí.

Dňa 4. marca 2003 požiadal právny zástupca navrhovateľky o ustanovenie tlmočníka z jazyka maďarského.

Dňa 5. marca 2003 bol navrhovateľke ustanovený tlmočník.Dňa 17. marca 2003 sa uskutočnilo pojednávanie.Dňa 17. marca 2003 bol ustanovený znalec z odboru genetiky.Dňa 26. marca 2003 požiadal znalec okresný súd o preddavok na trovy znaleckého dokazovania.

Dňa   2.   apríla   2003   bola   na   okresnom   súde   zložená   záloha   pre   znalca   vo   výške 5 000 Sk.

Dňa   24.   apríla   2003   bolo   vydané   uznesenie   okresného   súdu   o vyplatení   zálohy znalcovi.

Dňa 10. novembra 2003 okresný súd požiadal Obecný úrad P. o doručenie zásielky odporcovi.

Dňa 10. novembra 2003 okresný súd požiadal Policajný zbor o doručenie zásielky odporcovi.

Dňa 19. mája 2003 bol spis zaslaný znalcovi.Dňa 4. júna 2003 súdny znalec požiadal o zaplatenie preddavku.Dňa 5. júna 2003 bolo vydané uznesenie, ktorým okresný súd dal učtárni okresného súdu pokyn na vyplatenie preddavku znalcovi.

Dňa 25. júna 2003 bolo okresnému súdu doručené podanie odporcu, ktorým oznámil, že sa nedostavil na odber krvnej vzorky z dôvodu, že bol v Nemecku, a vzniesol námietku zaujatosti znalca.

Dňa 26. júna 2003 bol odporca vyzvaný na doplnenie vznesenej námietky zaujatosti.Dňa 10. júla 2003 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu.Dňa 11. júla 2003 okresný súd vydal uznesenie, ktorým rozhodol, že znalec z odboru genetiky nie je vylúčený z vykonávania znaleckých úkonov.

Dňa 14. júla 2003 bolo okresnému súdu doručené odvolanie odporcu, ktoré odporca podal 10. júla 2003 na krajskom súde.

Dňa 13. augusta 2003 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.Dňa   18.   septembra   2003   sa   spis   vrátil   z krajského   súdu   (krajský   súd   potvrdil uznesenie prvostupňového súdu).

Dňa 7. októbra 2003 okresný súd doručoval odporcovi zásielku cestou Policajného zboru.

Dňa   16.   októbra   2003   znalec   podal   okresnému   súdu   znalecký   posudok   z oblasti genetiky.

Dňa 17. októbra 2003 okresný súd rozhodol o odmene znalca.Dňa   17.   októbra   2003   okresný   súd   požiadal   Policajný   zbor   a Obecný   úrad   P. o doručenie zásielky odporcovi.

Dňa 7. novembra 2003 bola okresnému súdu doručená odpoveď Policajného zboru o tom, že zásielku sa nepodarilo odporcovi doručiť.

Dňa 13. novembra 2003 bol určený termín pojednávania na 26. november 2003. Dňa 26. novembra 2003 sa uskutočnilo pojednávanie (odporca nebol prítomný).Dňa 26. novembra 2003 doručoval okresný súd zásielku odporcovi prostredníctvom Obecného úradu P.

Dňa 26. novembra 2003 bolo okresnému súdu predložené odvolanie odporcu, ktoré bolo podané krajskému súdu 5. novembra 2003.

Dňa 27. novembra 2003 okresný súd doručoval odporcovi zásielku prostredníctvom Obecného úradu P.

Dňa 2. decembra 2003 bolo okresnému súdu doručené podanie odporcu.Dňa   16.   decembra   2003   bola   doručená   správa   Policajného   zboru   o doručovaní zásielky odporcovi (zásielku sa nepodarilo doručiť).

Dňa 15. januára 2004 bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní krajskému súdu.Dňa 27. februára 2004 krajský súd rozhodol o odvolaní odporcu tak, že odvolanie zamietol.

Dňa 17. marca 2004 sa spis vrátil okresnému súdu. Dňa 2. apríla 2004 sa uskutočnilo pojednávanie.Dňa 14. apríla 2004 sa uskutočnilo pojednávanie.Dňa 22. apríla 2004 bol okresnému súdu doručený návrh na vydanie čiastočného rozsudku.

Dňa 30. apríla 2004 sa uskutočnilo pojednávanie (odporca nebol prítomný).Z   30.   apríla   2004   sa   v spise   nachádza   úradný   záznam   o tom,   že   matka   odporcu ospravedlnila jeho neúčasť na pojednávaní.

Dňa   30.   apríla   2004   bol   vydaný   čiastočný   rozsudok,   ktorým   okresný   súd   určil, že odporca   je   otcom   maloletej.   Právoplatnosť   nadobudol   3.   januára   2005.   Doložka právoplatnosti bola vyznačená 21. septembra 2005.

Dňa 26. mája 2004 požiadal právny zástupca navrhovateľky o vydanie opravného uznesenia.

Dňa 27. mája 2004 bolo okresným súdom vydané opravné uznesenie. Odporca nebol zastihnutý.

Dňa   16.   apríla   2004   okresný   súd   požiadal   Policajný   zbor   o doručenie   zásielky odporcovi.

Dňa 17. júna 2004 došlo okresnému súdu podanie právneho zástupcu navrhovateľky.Dňa 2. augusta 2004 okresný súd vyzval odporcu na predloženie pracovnej zmluvy.Dňa   2.   augusta   2004   okresný   súd   požiadal   Policajný   zbor   o doručenie   zásielky odporcovi.

Dňa   21.   septembra   2004   okresný   súd   opäť   urgoval   Policajný   zbor,   aby   doručil zásielku odporcovi.

Dňa   28.   septembra   2004   Policajný   zbor   informoval   okresný   súd,   že   odporca sa v mieste bydliska zdržuje nepravidelne.

Dňa 29. septembra 2004 okresný súd požiadal o doručenie zásielky Obecný úrad P.Dňa   15.   októbra   2004   právny   zástupca   navrhovateľky   požiadal   okresný   súd o vyznačenie právoplatnosti na čiastočnom rozsudku.

Dňa 22. októbra 2004 okresný súd urgoval Obecný úrad P., aby doručil zásielku odporcovi.

Dňa   22.   októbra   2004   okresný   súd   vrátil   právnemu   zástupcovi   navrhovateľky čiastočný rozsudok z dôvodu, že ešte nenadobudol právoplatnosť.

Dňa 26. októbra 2004 Obecný úrad P. informoval okresný súd, že doručenie zásielky odporcovi bolo neúspešné.

Dňa   28.   októbra   2004   okresný   súd   požiadal   Obecný   úrad   P.   o   oznámenie identifikačných údajov rodičov odporcu.

Dňa 28. októbra 2004 bolo okresnému súdu doručené oznámenie Policajného zboru o neúspešnom doručení zásielky odporcovi.

Dňa 9. novembra 2004 bolo okresnému súdu doručené podanie Obecného úradu P., ktorým boli oznámené identifikačné údaje rodičov odporcu.

Dňa 11. novembra 2004 okresný súd ustanovil matku odporcu za jeho opatrovníka.Dňa 5. januára 2005 matka odporcu oznámila okresnému súdu, že nemôže odporcu v konaní zastupovať.

Dňa 10. januára 2005 okresný súd vyzval matku odporcu, aby uviedla, či jej podanie zo 4. januára 2005 (doručené 5. januára 2005) je odvolanie.

Dňa   26.   januára   2005   okresný   súd   požiadal   o doručenie   zásielky   Policajný   zbor a Obecný úrad P.

Dňa 7. februára 2005 bolo okresnému súdu doručené oznámenie Obecného úradu P., v ktorom sa uvádza, že matka odporcu odmietla prevziať zásielku.

Dňa 15. februára 2005 bolo okresnému súdu doručené oznámenie Policajného zboru, v ktorom sa uvádza, že matka odporcu odmietla prevziať zásielku.

Dňa   16.   februára   2005   okresný   súd   opäť   doručoval   zásielku   matke   odporcu s poučením   podľa   §   50   OSP.   Zásielka   bola   doručovaná   cestou   Policajného   zboru a Obecného úradu P.

Dňa   28.   februára   2005   došlo   okresnému   súdu   oznámenie   Obecného   úradu   P., že matka odporcu odmietla zásielku prevziať.

Dňa 1. marca 2005 došlo okresnému súdu oznámenie Policajného zboru, že matka odporcu zásielku odmietla prevziať.

Dňa 12. apríla 2005 bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní matky odporcu krajskému súdu.

Dňa 5. mája 2005 krajský súd odvolanie matky odporcu odmietol ako oneskorene podané.

Dňa 12. mája 2005 sa spis vrátil okresnému súdu.Dňa 16. mája 2005 okresný súd doručoval uznesenie krajského súdu matke odporcu s poučením podľa § 50 OSP. O doručenie zásielky bol požiadaný aj Policajný zbor.Dňa   13.   júna   2005   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   znalca   o   vyplatenie znalečného.

Dňa 30. júna 2005 okresný súd vydal uznesenie o odmene znalca.Dňa   30.   júna   2005   okresný   súd   požiadal   Policajný   zbor   o doručenie   zásielky odporcovi a jeho matke.

Dňa   27.   júla 2005   došlo   oznámenie   Policajného   zboru   o tom,   že   odporca   a jeho matka sa na uvedenej adrese nezdržiavajú.

Dňa 16. augusta 2005 okresný súd opätovne požiadal Policajný zbor o doručenie zásielky odporcovi a jeho matke.

Dňa 30. augusta 2005 okresný súd opätovne požiadal Policajný zbor o doručenie zásielky odporcovi a jeho matke.

Dňa 31. augusta 2005 bolo okresnému súdu doručené oznámenie Policajného zboru o tom, že zásielku nie je možné doručiť.

Dňa 19. októbra 2005 Policajný zbor oznámil okresnému súdu, že odporca a jeho matka sa na adrese svojho bydliska nezdržiavajú.

Dňa 27. septembra 2005 okresný súd požiadal Obecný úrad P. o podanie správy, či sa v obci zdržuje odporca a jeho matka.

Dňa 10. októbra 2005 bola okresnému súdu doručená odpoveď Obecného úradu P.Dňa 11. októbra 2005 Policajný zbor oznámil okresnému súdu, že doručenie zásielky odporcovi a jeho matke bolo neúspešné.

Dňa   13.   októbra   2005   okresný   súd   požiadal   Policajný   zbor   o doručenie   zásielky matke odporcu na adresu jej zamestnávateľa.

Dňa 19. októbra 2005 bol určený termín pojednávania na 11. november 2005.

Na   základe   sťažnosti   a   vyžiadaného   spisu   okresného   súdu   dospel   ústavný   súd k záveru, že zistený priebeh konania okresného súdu nenasvedčuje tomu, že by mohlo dôjsť k porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   pretože   okresný   súd   konal priebežne, ním vykonávané úkony boli efektívne a z toho dôvodu k prieťahom v konaní, ktoré   by   boli   subjektívne   zavinené   okresným   súdom,   nedošlo.   Prieťahy   spôsobované v rámci   doručovania   odporcom   a jeho   opatrovníčkou   nemožno   pripočítať   na   ťarchu okresného   súdu,   pretože   okresný   súd   využíval   všetky   možnosti   doručovania (napr. doručovanie   cestou   polície   a   obecného   úradu).   Keďže   v dôsledku   odvolania ustanovenej   opatrovníčky   sa   spis   z krajského   súdu   vrátil   12.   mája 2005   a k vyznačeniu právoplatnosti došlo 21. septembra 2005, nemožno hovoriť o prieťahoch v konaní.V súčasnosti nemožno zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti odstrániť. Preto ústavný súd neskúmal splnenie ostatných procesných podmienok.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. novembra 2005