SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 315/2015-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. júna 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,, zastúpeného advokátkouJUDr. Darinou Solárovou, Advokátska kancelária, Škultétyho 3, Košice, pre namietanéporušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 202/2014a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. mája 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietanéporušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jehozáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C 202/2014 (ďalej aj „napadnutékonanie“).
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v napadnutom konaní o zaplatenie náhrady mzdy,ktoré bolo vylúčené na samostatné konanie v roku 2014 (pôvodne vedenom na okresnomsúde pod sp. zn. 28 C 215/2008), dochádza k porušovaniu jeho označených práv. Zároveňvšak uviedol, že v napadnutom konaní došlo k schváleniu súdneho zmieru uznesenímz 19. februára 2015 (ďalej len „uznesenie o schválení súdneho zmieru“), ktorého kópiuk sťažnosti pripojil. Keďže sťažovateľ považoval súdom schválený zmier v napadnutomkonaní za neplatný podľa hmotného práva, ako aj za uzavretý pod nátlakom, podal protiuzneseniu o schválení súdneho zmieru dovolanie. Na základe uvedeného je sťažovateľ tohonázoru, že v napadnutom konaní aj naďalej dochádza k porušovaniu jeho označených práv.
S poukazom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, žeokresný súd postupom v napadnutom konaní porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby ústavný súd priznal finančné zadosťučineniesťažovateľom v sume 3 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietanýmpostupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva aleboslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislostimedzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosťpreto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistilžiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosťby mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,IV. ÚS 221/05).
Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavya práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovorupostupom okresného súdu v napadnutom konaní.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom.
Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudsképráva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranejlehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. I. ÚS 55/98,I. ÚS 132/03).
Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti sťažovateľa konštatuje, že ju bolo potrebnéodmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti. Z judikatúry ústavného súdu totižvyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následokporušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09). V prípade, keďústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takýmivýznamnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmyslečl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku(napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00),alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010,I. ÚS 96/2011).
Ústavný súd totiž v súčinnosti s okresným súdom zistil, že uznesenie o schválenísúdneho zmieru nadobudlo právoplatnosť 1. apríla 2015. Podľa § 99 ods. 4 zákonač. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov má schválený zmierúčinky právoplatného rozsudku. V kontexte uvedeného možno konštatovať, že právnaneistota sťažovateľa bola odstránená najneskôr 1. apríla 2015, teda ešte pred podanímsamotnej sťažnosti. Skutočnosť, že sťažovateľ podal proti právoplatnému uzneseniuo schválení zmieru dovolanie, nemá z hľadiska označených práv, ktorých porušeniepostupom okresného súdu sťažovateľ namieta, žiadnu relevanciu, pretože napadnuté konaniebolo v čase doručenie tejto sťažnosti, ako aj v čase rozhodovania ústavného súduprávoplatne skončené.
Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej v prípadochnamietaného porušenia označených práv (obdobne IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 26/07,III. ÚS 41/07, II. ÚS 46/07, I. ÚS 96/07, II. ÚS 214/08, III. ÚS 207/2011) ústavný súdposkytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy (obdobne to platí aj vo vzťahu k právu podľa čl. 6 ods. dohovoru) len vtedy, akbola sťažnosť na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniuoznačeného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo. Skutočnosť, že napadnutékonanie skončilo najneskôr 1. apríla 2015, teda pred podaním tejto sťažnosti, podľa názoruústavného súdu zakladá zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ako dôvod na jej odmietnutiev rámci predbežného prerokovania, preto sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Nad rámec uvedeného, aj keď sťažovateľ podal dovolanie z dôvodu nesprávnehoprávneho posúdenia veci, ktoré odôvodnil tým, že schválený zmier je v rozpore s právnymipredpismi a nepodal návrh na zrušenie súdneho zmieru z uvedeného dôvodu, ústavný súdpoukazuje na svoje skoršie rozhodnutie, s ktorým sa stotožňuje, kde dospel k záveru, žev konaní o návrhu na zrušenie súdneho zmieru podľa § 99 ods. 3 Občianskeho súdnehoporiadku (v platnom znení je to § 99 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, pozn.) obdobneako v konaní o návrhu na obnovu konania nemožno zasiahnuť do práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 191/2012).
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať saďalšími návrhmi sťažovateľa, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie porušeniapráva alebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. júna 2015