SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 314/2010-7
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. augusta 2010 prerokoval vo veci sťažnosti R., a. s., K., zastúpenej advokátom JUDr. J. D., B., vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 379/09 smerujúcej proti Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky uplatnenú námietku predpojatosti proti sudcovi II. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Sergejovi Kohutovi a takto
r o z h o d o l :
Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Sergej Kohut n i e j e vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 379/09.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vo veci sťažnosti R., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) pod sp. zn. II. ÚS 379/09 bola podaním z 12. júla 2010 právnym zástupcom sťažovateľky doplnená vznesená námietka predpojatosti proti sudcovi Sergejovi Kohutovi, členovi II. senátu ústavného súdu, ktorý má rozhodovať o jej sťažnosti doručenej ústavnému súdu 14. septembra 2009, smerujúcej proti Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Sžz 1/2008.
Námietku predpojatosti sudcu sťažovateľka odôvodnila okrem iného takto: «V okolnostiach prípadu sťažovateľ neodmieta sudcu JUDr. Kohuta z dôvodu, že JUDr. Kohut rozhodoval na Najvyššom súde SR vo veci 3 Sžz 1/2008, ktorá je predmetom ústavnej sťažnosti podanej sťažovateľom.
Sťažovateľ odmieta sudcu JUDr. Kohuta pre pomer k predmetu konania z dôvodu, že konanie vo veci 3 Sžz 1/2008 vykonal Najvyšší súd SR v správnom súdnictve. JUDr. Kohut dlhý čas pôsobil na Najvyššom súde SR v správnom súdnictve, značný čas dokonca ako predseda Správneho kolégia Najvyššieho súdu SR. JUDr. Kohut bol zodpovedný za odbornú prípravu sudcov Správneho kolégia, aj ju v skutočnosti organizoval a realizoval. Spôsob výkonu správneho súdnictva v Slovenskej republike je v nemalej miere jeho dielom, výsledkom jeho prednáškovej a publikačnej činnosti. V okolnostiach prípadu to má za následok, že rad okolností skutkového stavu, ktoré sťažovateľ označil za nesúladné s Ústavou Slovenskej republiky a namietanými základnými právami (čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3), ako aj ľudským právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa s vysokou mierou pravdepodobnosti spája s predstavami a požiadavkami, ktoré sudcom správneho kolégia vštepil JUDr. Sergej Kohut. Inak povedané, predmetom konania II. ÚS 379/09 s vysokou mierou pravdepodobnosti je konfrontácia stavu správneho súdnictva, na vytvorení ktorého sa osobne podieľal predseda Správneho kolégia JUDr. Sergej Kohut, s kritériami vymožiteľnosti namietnutých základných práv podľa Ústavy Slovenskej republiky... Účelom námietky predpojatosti je zabrániť manipulácii s konaním osobou (sudcom), ktorý má možnosť a dôvod konanie manipulovať. V okolnostiach prípadu JUDr. Kohut má možnosť konanie manipulovať, lebo je členom senátu rozhodujúceho o sťažovateľovej sťažnosti. JUDr. Kohut má zároveň dôvod konanie manipulovať, lebo sa podieľal na vytvorení správneho súdnictva na Slovensku v súčasnej podobe; okrem toho pri výkone funkcie sudcu v správnom kolégiu si musel vytvoriť osobný vzťah sinými sudcami tohto kolégia. Existuje teda rad príčin, kvôli ktorým je dôvodné predpokladať, že JUDr. Sergej Kohut je zainteresovaný na výsledku konania II. ÚS 379/09, a preto nie je nestranným sudcom.»
K tejto námietke predpojatosti sa vyjadril podaním z 10. augusta 2010 sudca Sergej Kohut, ktorý je členom II. senátu ústavného súdu. Vo vyjadrení uviedol: „Vo veci sa necítim byť zaujatým. Viem kto je JUDr. J. D., nikdy som sa však s ním osobne nerozprával, a zrejme ani nebudem. Od 16. februára 2007 som sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky a od uvedenej doby som nebol osobne na Najvyššom súde Slovenskej republiky, nie som v kontakte ani s bývalými kolegami správneho kolégia tohto súdu, nezúčastňujem sa seminárov a iných akcií poriadaných týmto súdom, takže nejakým spôsobom neovplyvňujem a ani nemôžem ovplyvňovať činnosť a rozhodovanie tohto súdu v správnom kolégiu. Zrejme ide len o účelovú námietku.“
II.
Podľa ustanovenia § 27 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) je sudca vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.
Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát.
Podľa čl. IV odseku 1 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie 1. marec 2010 - 28. február 2011 o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje tretí senát, ak ide o sudcov druhého senátu.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00).
Zo subjektívneho hľadiska ústavný súd bral do úvahy to, že sudca Sergej Kohut sám svoju predpojatosť v predmetnej veci nevyhlásil, takže v tomto smere je spôsobilý vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. II ÚS 379/09 rozhodovať nestranne.
Ústavný súd posúdil aj relevantnosť dôvodov oznámených sťažovateľkou z objektívneho hľadiska, predovšetkým skutočnosť, že sudca ústavného súdu sa pozná s viacerými sudcami najvyššieho súdu, pretože tam pôsobil, a dospel k záveru, že iba tieto skutočnosti bez ďalšieho objektívne neodôvodňujú existenciu pochybností o nezaujatosti a nestrannosti sudcu, a preto nevedú k jeho vylúčeniu vo veci sťažovateľky.
Ústavný súd napriek tomu, že právny zástupca sťažovateľky výslovne nežiadal odmietnuť sudcu ústavného súdu z dôvodu, že rozhodoval na najvyššom súde vo veci vedenej pod sp. zn. 3 Sžz 1/2008, ktorá je predmetom sťažnosti podanej ústavnému súdu, skúmal dôvody vznesenej námietky aj v tejto časti a zistil, že je neopodstatnená, pretože v predmetnej veci vedenej na najvyššom súde bola žaloba podaná 27. júna 2008, teda v čase, keď sudca Kohut už na najvyššom súde nepôsobil ako sudca najvyššieho súdu, pretože 16. februára 2007 bol prezidentom Slovenskej republiky vymenovaný za sudcu ústavného súdu.
Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).
Ústavný súd v kontexte uvedeného zohľadnil najmä ústavné postavenie sudcu ústavného súdu, jeho sľub, a tiež skutočnosť, že garanciou pre nestrannú ochranu ústavnosti v označenej veci je aj to, že jej prerokovanie a rozhodnutie je v pôsobnosti senátu, a nie samotného sudcu, ktorý ani nie je sudcom spravodajcom v tejto veci.
III. senát ústavného súdu preto v nadväznosti na vyjadrenie sudcu ústavného súdu Sergeja Kohuta z 10. augusta 2010 rozhodol, že sudca ústavného súdu Sergej Kohut nie je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 379/09 tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. augusta 2010