znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 314/2010-7

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   25.   augusta   2010 prerokoval vo veci sťažnosti R., a. s., K., zastúpenej advokátom JUDr. J. D., B., vedenej Ústavným   súdom   Slovenskej   republiky   pod   sp.   zn.   II.   ÚS   379/09   smerujúcej   proti Najvyššiemu   súdu   Slovenskej   republiky uplatnenú námietku   predpojatosti   proti   sudcovi II. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Sergejovi Kohutovi a takto

r o z h o d o l :

Sudca   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   Sergej   Kohut n i e   j e   vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 379/09.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vo veci sťažnosti R., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) pod sp. zn. II. ÚS 379/09 bola podaním z 12. júla 2010 právnym zástupcom sťažovateľky doplnená vznesená námietka predpojatosti proti sudcovi Sergejovi Kohutovi, členovi II. senátu ústavného súdu, ktorý má rozhodovať o jej sťažnosti doručenej ústavnému súdu 14. septembra 2009, smerujúcej proti Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Sžz 1/2008.

Námietku predpojatosti sudcu sťažovateľka odôvodnila okrem iného takto: «V okolnostiach prípadu sťažovateľ neodmieta sudcu JUDr. Kohuta z dôvodu, že JUDr. Kohut rozhodoval na Najvyššom súde SR vo veci 3 Sžz 1/2008, ktorá je predmetom ústavnej sťažnosti podanej sťažovateľom.

Sťažovateľ odmieta sudcu JUDr. Kohuta pre pomer k predmetu konania z dôvodu, že konanie vo veci 3 Sžz 1/2008 vykonal Najvyšší súd SR v správnom súdnictve. JUDr. Kohut dlhý čas pôsobil na Najvyššom súde SR v správnom súdnictve, značný čas dokonca ako predseda Správneho kolégia Najvyššieho súdu SR. JUDr. Kohut bol zodpovedný za odbornú prípravu sudcov Správneho kolégia, aj ju v skutočnosti organizoval a realizoval. Spôsob výkonu   správneho   súdnictva   v   Slovenskej   republike   je   v   nemalej   miere   jeho   dielom, výsledkom   jeho   prednáškovej   a   publikačnej   činnosti.   V   okolnostiach   prípadu   to   má   za následok,   že   rad   okolností   skutkového   stavu,   ktoré   sťažovateľ   označil   za   nesúladné   s Ústavou Slovenskej republiky a namietanými základnými právami (čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3),   ako   aj   ľudským   právom   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa s vysokou mierou pravdepodobnosti spája s predstavami a požiadavkami, ktoré sudcom správneho kolégia vštepil JUDr. Sergej Kohut. Inak povedané, predmetom konania II. ÚS 379/09 s vysokou mierou pravdepodobnosti je konfrontácia stavu správneho súdnictva, na vytvorení ktorého sa   osobne   podieľal   predseda   Správneho   kolégia   JUDr.   Sergej   Kohut,   s   kritériami vymožiteľnosti namietnutých základných práv podľa Ústavy Slovenskej republiky... Účelom námietky predpojatosti je zabrániť manipulácii s konaním osobou (sudcom), ktorý má možnosť a dôvod konanie manipulovať. V okolnostiach prípadu JUDr. Kohut má možnosť   konanie   manipulovať,   lebo   je   členom   senátu   rozhodujúceho   o   sťažovateľovej sťažnosti.   JUDr.   Kohut   má   zároveň   dôvod   konanie   manipulovať,   lebo   sa   podieľal   na vytvorení správneho súdnictva na Slovensku v súčasnej podobe; okrem toho pri výkone funkcie sudcu v správnom kolégiu si musel vytvoriť osobný vzťah sinými sudcami tohto kolégia. Existuje teda rad príčin, kvôli ktorým je dôvodné predpokladať, že JUDr. Sergej Kohut je zainteresovaný na výsledku konania II. ÚS 379/09, a preto nie je nestranným sudcom.»

K tejto námietke predpojatosti sa vyjadril podaním z 10. augusta 2010 sudca Sergej Kohut,   ktorý   je členom   II.   senátu   ústavného   súdu.   Vo   vyjadrení   uviedol: „Vo   veci   sa necítim byť zaujatým. Viem kto je JUDr. J. D., nikdy som sa však s ním osobne nerozprával, a zrejme ani nebudem.   Od 16.   februára 2007 som sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky a od uvedenej doby som nebol osobne na Najvyššom súde Slovenskej republiky, nie som v kontakte ani s bývalými kolegami správneho kolégia tohto súdu, nezúčastňujem sa seminárov a iných akcií poriadaných týmto súdom, takže nejakým spôsobom neovplyvňujem a ani nemôžem ovplyvňovať činnosť a rozhodovanie tohto súdu v správnom kolégiu. Zrejme ide len o účelovú námietku.“

II.

Podľa   ustanovenia   §   27   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) je sudca vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

Podľa   ustanovenia   §   28   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   ak   ide   o   rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát.

Podľa   čl.   IV   odseku   1   Rozvrhu   práce   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   na obdobie 1. marec 2010 - 28. február 2011 o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje tretí senát, ak ide o sudcov druhého senátu.

Z   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   existenciu   nestrannosti   sudcu   treba posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania   konkrétneho   sudcu   v   danej   veci,   a   tiež   podľa   objektívneho   hľadiska,   teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00).

Zo subjektívneho hľadiska ústavný súd bral do úvahy to, že sudca Sergej Kohut sám svoju predpojatosť v predmetnej veci nevyhlásil, takže v tomto smere je spôsobilý vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. II ÚS 379/09 rozhodovať nestranne.

Ústavný   súd   posúdil   aj   relevantnosť   dôvodov   oznámených   sťažovateľkou z   objektívneho   hľadiska,   predovšetkým   skutočnosť,   že   sudca   ústavného   súdu   sa   pozná s viacerými sudcami najvyššieho súdu, pretože tam pôsobil, a dospel k záveru, že iba tieto skutočnosti bez ďalšieho objektívne neodôvodňujú existenciu pochybností o nezaujatosti a nestrannosti sudcu, a preto nevedú k jeho vylúčeniu vo veci sťažovateľky.

Ústavný   súd   napriek   tomu,   že   právny   zástupca   sťažovateľky   výslovne   nežiadal odmietnuť sudcu   ústavného   súdu   z dôvodu,   že   rozhodoval   na   najvyššom   súde   vo   veci vedenej pod sp. zn. 3 Sžz 1/2008, ktorá je predmetom sťažnosti podanej ústavnému súdu, skúmal dôvody vznesenej námietky aj v tejto časti a zistil, že je neopodstatnená, pretože v predmetnej   veci   vedenej   na   najvyššom   súde   bola   žaloba   podaná   27.   júna   2008,   teda v čase, keď sudca Kohut už na najvyššom súde nepôsobil ako sudca najvyššieho súdu, pretože 16. februára 2007 bol prezidentom Slovenskej   republiky vymenovaný za sudcu ústavného súdu.

Obsahom   práva   na   nestranný   súd   je,   aby   rozhodnutie   v   konkrétnej   veci   bolo výsledkom   konania nestranného súdu,   čo   znamená, že   súd   musí   každú   vec   prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal   a   objektívne   posúdil   všetky   skutočnosti   závažné   pre   rozhodnutia   vo   veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).

Ústavný   súd   v   kontexte   uvedeného   zohľadnil   najmä   ústavné   postavenie   sudcu ústavného súdu, jeho sľub, a tiež skutočnosť, že garanciou pre nestrannú ochranu ústavnosti v označenej veci je aj to, že jej prerokovanie a rozhodnutie je v pôsobnosti senátu, a nie samotného sudcu, ktorý ani nie je sudcom spravodajcom v tejto veci.

III. senát ústavného súdu preto v nadväznosti na vyjadrenie sudcu ústavného súdu Sergeja Kohuta z 10. augusta 2010 rozhodol, že sudca ústavného súdu Sergej Kohut nie je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 379/09 tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. augusta 2010