znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 314/09-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. októbra 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní Okresného súdu Bratislava IV vedenom pod sp. zn. 7 C 237/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. septembra 2009   doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 237/2005.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti označil za porušovateľa svojich práv okresný súd a jeho sudkyňu JUDr. H. K., „ktorá od dňa podania žaloby 13. 09. 2004 naďalej porušuje všetko čo sa dá, protizákonne vymáha poplatok - hoci je žaloba zo zákona oslobodená od poplatkov; protizákonne odmieta ustanoviť advokáta na dovolacie konanie, rozhoduje chybne, keď jediným jej cieľom je konanie 7C/237/05 zmariť za každú cenu. Sudkyňa K. zjavne porušuje čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 medzinárodného dohovoru.

Krajský súd Bratislava, Záhradnícka 10, 813 66 Bratislava v konaní 14Co/220/2009- 222 zo dňa 07. 09. 2009 rozhodol úmyselne chybne o neustanovení advokáta na dovolacie konanie, hoci sťažovateľ nemá peniaze na nákup advokáta, čo preukazuje do zbláznenie je plne   invalidný   a   nositeľom   TZP,   nemá   možnosť   zárobku,   nemá   príjem   väčší   ako 1.4-násobok   životného   minima,   majetok   -   byt   v   Žiline   má   na   príťaž   (v   spise je sprostredkovateľská zmluva) a byt v ktorom žije 1-iz. v B. je pod hrozbou dražby pre platobnú neschopnosť. Sťažovateľ považuje chybné a opakovane chybné rozhodnutia, ktoré sú v rozpore so zákonmi (vynucovanie poplatku v rozpore so zákonom) zamietanie veci, a početne   chybné   rozhodnutia   odvolacieho   súdu,   sú   šikanóznym   výkonom   súdnictva a jej definitívou   ma   byt   dokonaná   justičná   vražda   vyčerpaním   sťažovateľa   sústavným porušovaním jeho základných práv a sústavným popieraním týchto práv...

Žaloba bola podaná dňa 13. 09. 2004 a vec je stále na prvostupňovom sude. Meritom žaloby je náhrada škody od štátu SR v zastúpení MS SR a GP SR, keď sudca JUDr. I. A. a prokurátor JUDr. J. C. maria trestno-právne konanie proti mafiánskej rodine P. ORP- 243/OEK-B4-2002 (predtým OUV-3210/94) už 16-rokov. Ako poškodený v konaní ORP- 243/02 vystupuje sťažovateľ, keď škoda predstavuje 5,000.000.- Sk.

Sťažovateľ   predložil   Okresnému   súdu   BA   4   aktuálne   majetkové   pomery.   Nemá peniaze   na   originály   alebo   overene   kópie.   Európskemu   súdu   stačia   kópie.   Originály potvrdení   mohol   sťažovateľ   ukázať   na   pojednávaní,   ale   súdy   sa   vyhýbajú   verejnému prerokovaniu   veci   a   rozhodujú   len   tak,   ako   príde,   aký   mrak.   Predovšetkým   tak   aby poškodzovali   sťažovateľa,   hoci   aj   protizákonne,   protiústavné   a   proti   medzinárodným dohovorom.“.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd vyslovil, že:

„II.A. Okresný sud Bratislava IV v konaní 7C/237/05 porušuje práva sťažovateľa D. B. garantované čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 2 a čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

II.B. Ústavný sud Slovenskej republiky prikazuje štátu Slovenská republika zaplatiť D. B. škodu vo výške 5,000.000 Sk = 165.970 Eur v lehote 15 dní od dňa doručenia nálezu, podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

II.C.   Ústavný   sud   Slovenskej   republiky   prikazuje   Okresnému   súdu   Bratislava   IV zaplatiť   D.   B.   sumu   100.000   Eur   ako   primerané   zadosťučinenie   a   Krajskému   súdu Bratislava   prikazuje   zaplatiť   200.000   Eur   za   opakované   porušovanie   jeho   práva na spravodlivé konanie, verejné prerokovanie veci a účinný opravný prostriedok v lehote 15 dní od dna doručenia nálezu.

V prípade omeškania sú obidva súdy povinné zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške 17.6 % z dlžnej sumy od dňa povinnosti zaplatiť do zaplatenia.

II.D. Okresný súd Bratislava IV je povinný zaplatiť trovy sťažovateľa a advokáta v lehote 15 dní“.

V sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby mu ústavný súd ustanovil v konaní právneho zástupcu z dôvodov, že „nemá peniaze na advokáta, zo známych dôvodov, nemá žiadne príjmy   od   mája   2006   naďalej   žije   na   dlh,   je   invalid   a   nemá   možnosť   zárobku,   žije v bezprávnom štáte, ktorý funguje ako zločinecký štát, chráni zločincov a ich záujmy.“

II.

Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Pri predbežnom prerokovaní posudzovanej sťažnosti ústavný súd zistil, že sťažovateľ namieta skutočnosť, že uznesením č. k. 7C/237/2005-214 z 28. mája 2009 mu okresný súd neustanovil   advokáta   pre   dovolacie   konanie   s odôvodnením,   že   navrhovateľ   pre   účely ustanovenia zástupcu nespĺňa predpoklady oslobodenia od súdnych poplatkov. Okresný súd tiež   konštatoval,   že   podľa   jeho   právneho   záveru   ide   zo   strany   navrhovateľa   o zrejme bezúspešné   uplatňovanie   práva.   O odvolaní   sťažovateľa   rozhodoval   Krajský   súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), ktorý uznesením č. k. 14Co/220/2009-222 z 28. júla 2009 uznesenie okresného súdu potvrdil.

V zmysle princípu subsidiarity sú hranice právomoci ústavného súdu limitované tým spôsobom, že ochrany základného práva a slobody sa na ústavnom súde možno domáhať v prípade, ak túto ochranu nemôžu poskytnúť všeobecné súdy.

Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1   ústavy   nie je   príslušný na   preskúmanie   napadnutého   uznesenia   okresného   súdu, pretože   preskúmanie   tohto   rozhodnutia   patrí   v prvom   rade   do   právomoci   všeobecného súdu (v   danom   prípade   krajského   súdu   rozhodujúceho   v rámci   odvolacieho   konania). V namietanej veci sťažovateľ podal proti uzneseniu okresného súdu č. k. 7 C 237/2005-214 z 28. mája 2009 odvolanie, o ktorom krajský súd svojím uznesením č. k. 14 Co/220/2009-222 z 28. júla 2009 rozhodol tak, že uznesenie prvostupňového súdu potvrdil. Z uvedeného dôvodu   ústavný   súd   sťažnosť   v tejto   časti   odmietol   pre   nedostatok   svojej   právomoci na jej prerokovanie.

Ústavný   súd   zároveň   konštatuje,   že   sťažnosť   sťažovateľa   obsahuje urážlivé a nepravdivé výroky a neopodstatnené obvinenia celého justičného systému.

Sťažovateľ tvrdí, že je „šikanovaný“ súdmi, ktoré vo vzťahu k nemu nespravodlivo rozhodujú a naznačuje aj zaujatosť sudcov všeobecných súdov pri rozhodovaní.

Ústavný   súd   vo   vzťahu   k predmetnému   správaniu   účastníka   konania   poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už vyslovil, že „V zásade smie byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd,   pokiaľ   bola   vedome   založená   na nepravdivých   faktoch, a rovnako ak používa útočný, resp. hrubo urážlivý jazyk“ (Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004). Tiež v zmysle rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 52/06   v prípade   hrubo   neslušného   alebo   urážlivého   obsahu   návrhu   na   začatie konania   pred   ústavným   súdom   môže   byť   tento   odmietnutý   pre   nesplnenie   zákonom predpísaných náležitostí, pokiaľ záujmy ochrany ústavnosti nevyžadujú iný postup.

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými v jeho   podaní   prekročil   hranicu   normálnej   kritiky   a uráža   všeobecné   súdy   a ich   sudcov v rozpore s princípom zachovávania slušnosti a úcty k súdom.

Správanie sťažovateľa podľa názoru ústavného súdu treba označiť za zneužitie práva na   podanie   sťažnosti   a je   v rozpore   s účelom   takého   práva.   Napokon   súčasťou zákonom predpísaných   náležitostí   návrhu   na   začatie   konania   podaného   ústavnému   súdu je aj   primeraná   slušnosť   vo   vyjadrovaní,   na čo už   bol   sťažovateľ   niekoľkými predchádzajúcimi   rozhodnutiami   ústavného   súdu   upozornený   (napr.   III.   ÚS   65/08, I. ÚS 106/08,   I. ÚS 129/08,   II.   ÚS   226/08,   I.   ÚS   313/08,   I.   ÚS   337/08,   I. ÚS   64/09), avšak napriek tomu vo svojom podaní tieto výroky opätovne použil.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol, a z tohto dôvodu bolo už ďalej bezpredmetné rozhodovať o jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. októbra 2009