znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 314/05-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. marca 2006 v senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka prerokoval   sťažnosť   Z.   Č.,   B.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   L.   S.,   B.,   ktorou   namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 155/04, a takto

r o z h o d o l :

1. Právo Z. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Okresným súdom Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 155/04   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava III   p r i k a z u j e, aby v konaní sp. zn. 18 C 155/04 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Z.   Č. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   10   000   Sk (slovom   desaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré je Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III j e   p o v i n n ý   uhradiť trovy právneho zastúpenia Z. Č. vo výške 5 310 Sk (slovom päťtisíctristodesať slovenských korún) na účet právneho zástupcu advokáta JUDr. L. S., B., do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti Z. Č.   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. septembra 2005   doručená   sťažnosť   Z.   Č.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátom JUDr. L. S., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom Okresného   súdu   Bratislava   III   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom pod sp. zn. 18 C 155/04.

Sťažovateľka sa návrhom doručeným okresnému súdu 12. augusta 2004 domáhala na tomto súde rozvodu manželstva s R. Č. (ďalej len „odporca“). Uviedla, že na základe výzvy okresného súdu 21. septembra 2004 zaplatila súdny poplatok za podaný návrh. Vzhľadom na to, že v jej veci ani s odstupom času nebolo zo strany okresného súdu konané, nebolo nariadené žiadne pojednávanie, s prihliadnutím na osobitný charakter veci sa obrátila listom zo 7. apríla 2005 na predsedu okresného súdu so sťažnosťou na prieťahy v konaní, ktorou zároveň žiadala o zabezpečenie nápravy. Okresný súd na jej sťažnosť nereagoval a až dosiaľ vo veci vôbec nekoná.

Podľa   sťažovateľky   z vyššie   uvedených   skutočností   je   zrejmé,   že   konanie   na okresnom súde je poznačené prieťahmi ako celok.

V tejto   súvislosti   sťažovateľka   žiada,   aby   ústavný   súd   deklaroval   porušenie   jej základného   práva   domáhať   sa   zákonom   ustanoveným   spôsobom   svojho   práva   na nezávislom   a nestrannom   súde   a v prípadoch   ustanovených   zákonom   na   inom   orgáne Slovenskej republiky zaručeného jej čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na verejné prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov   a v jej   prítomnosti   s možnosťou   vyjadriť sa   ku   všetkým vykonávaným dôkazom zaručeného jej čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 155/04 konal bez zbytočných prieťahov, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 Sk a zaviazal okresný súd uhradiť jej trovy právneho zastúpenia vo výške 5 920 Sk.

Ústavný   súd   9.   novembra   2005   sťažnosť   sťažovateľky   v časti,   ktorou   namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 155/04, prijal na ďalšie konanie uznesením sp. zn. III. ÚS 314/05. Vo zvyšnej časti sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania. Preto ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, lebo vzhľadom   na   charakter   veci,   kde   je   rozhodujúci   prehľad   spisu,   nemožno   od   ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

K samotnému   obsahu   sťažnosti   sťažovateľky   sa   okresný   súd   napriek   výzve ústavného súdu písomne nevyjadril.

II.

Ústavný   súd   na   základe   sťažnosti   sťažovateľky   a spisu   okresného   súdu sp. zn. 18 C 155/04 zistil nasledovný priebeh a stav konania:

Dňa   12.   augusta   2004   sťažovateľka   podala   okresnému   súdu   návrh   na   rozvod manželstva s odporcom. Okresný súd 8. septembra 2004 vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh. Sťažovateľka uhradila súdny poplatok 21. septembra 2004.   Listom   zo   14.   októbra   2004   okresný   súd   vyzval   odporcu,   aby   sa   vyjadril k pripojenému návrhu na rozvod manželstva. Táto výzva bola ostatným úkonom okresného súdu v uvedenej právnej veci, ďalej už okresný súd bol úplne nečinný.

Keďže   sťažovateľka   sa   v dôsledku   vyššie   uvedených   skutočností   dlhodobo   ocitá v stave   právnej   neistoty,   listom   zo   7.   apríla   2005   podala   predsedovi   okresného   súdu sťažnosť na prieťahy v predmetnom súdnom konaní, na ktorú však okresný súd nereagoval. Podaním   sťažnosti   na zbytočné prieťahy v konaní sťažovateľka   pred podaním   sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavnému súdu vyčerpala iné právne prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu jej práv poskytuje, tak ako to vyžaduje § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

III.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého má každý právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa právna   neistota   neodstráni.   K vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty, dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto   na naplnenie základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).

Pri posudzovaní, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu (napr. I. ÚS 3/00, II. ÚS 813/00).

Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd vzal do úvahy právny a skutkový stav veci. Predmetom konania je návrh na rozvod manželstva. Platná právna úprava zaraďuje posudzovanú vec k štandardným z hľadiska rozhodovacej činnosti všeobecných   súdov,   do   právomoci   ktorých   patrí   aj   rozhodovanie   o statusových   veciach týkajúcich   sa   rozvodu   manželstva.   Ústavný   súd   uznáva,   že   ustálenie   skutkového   stavu v danej veci môže byť náročnejšie, ale okresný súd zatiaľ k nemu nepristúpil, a preto nie je ani významné pre hodnotenie postupu okresného súdu.

Správanie účastníka je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Okresný súd nevykonal v danej veci od 14. októbra 2004 (keď zaslal rovnopis návrhu na rozvod manželstva odporcovi s výzvou na vyjadrenie) ani jeden úkon, ústavný súd má však na zreteli sťažnosť sťažovateľky adresovanú okresnému súdu, v ktorej vyjadrila   svoju   nespokojnosť   s priebehom   konania,   a jej   aktívny   prístup   v tejto   veci. Z uvedených skutočností je nepochybné, že správanie sťažovateľky nemohlo mať žiadny vplyv na vzniknuté prieťahy v tomto konaní.

Tretím   hodnotiacim   kritériom,   použitím   ktorého   ústavný   súd   zisťuje,   či   došlo k porušeniu označených základných práv sťažovateľky, je správanie (postup) samotného súdu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku postupu okresného súdu došlo k porušeniu vyššie označeného základného práva, ústavný súd zistil, že tomu tak je, a to bez existencie zákonnej prekážky (napr. III. ÚS 214/04).

Hoci celková doba sťažovateľkou namietaného konania o rozvod jej manželstva je dosiaľ   primeraná,   ústavný   súd   s prihliadnutím   aj   na   ustanovenie   §   100   ods.   1   a   2 Občianskeho súdneho poriadku vyhodnotil postup okresného súdu v období od 14. októbra 2004   dosiaľ   ako   postup,   v ktorom   došlo   k zbytočným   prieťahom,   pretože   v uvedenom období   okresný   súd   nevykonal   žiadne   úkony   smerujúce   k rozhodnutiu   v posudzovanej statusovej veci.

Ústavný súd posúdil uvedené obdobie ako časový úsek, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom nečinnosťou okresného súdu v celkovej dĺžke 16 mesiacov.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

IV.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

V súlade s § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd okresnému súdu prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 155/04 konal bez zbytočných prieťahov. Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu. Tento účel možno dosiahnuť len právoplatným rozhodnutím.

V súvislosti s úpravou sťažnosti čl. 127 ods. 3 ústavy ustanovuje: „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.“

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje a z akých dôvodov sa ho domáha“.

Sťažovateľka   žiada   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   10   000   Sk. Poukazuje pritom na právnu neistotu spôsobenú v súvislosti s tým, že jej vecou sa okresný súd dosiaľ nezaoberal.

Pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Hoci ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v označenom súdnom konaní konal bez zbytočných prieťahov, porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy však nemožno účinne odstrániť len uplatnením tejto právomoci   ústavného súdu. V dôsledku toho bolo potrebné rozhodnúť aj o primeranom finančnom zadosťučinení.

Vzhľadom na okolnosti danej veci zakladajúce porušenie označeného základného práva   (doterajšiu   dĺžku   súdneho   konania,   dobu   prieťahov   v konaní   a predmet   sporu   - statusová   vec)   ústavný súd uznal za odôvodnené   priznať sťažovateľke   ňou   požadované finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 Sk.

V.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiada, aby ústavný súd zaviazal okresný súd uhradiť trovy konania jej právnemu zástupcovi vo výške 5 920 Sk.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o trovách   požadovaných   právnym   zástupcom sťažovateľky vychádzal z ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľka   bola   vo   veci   úspešná,   a preto   je   potrebné   rozhodnúť   o úhrade   trov konania okresným súdom.

Právny zástupca vykonal úkony právneho zastúpenia v prospech sťažovateľky v roku 2005. Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia § 11 ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č.   655/2004   Z.   z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“), ktoré upravuje výšku odmeny za zastupovanie pred ústavným súdom a podľa ktorého ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon je jedna šestina výpočtového základu. Vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru (porušenie základného práva alebo slobody nie je v zásade oceniteľné v peniazoch) postupoval ústavný súd pri výpočte náhrady trov právneho zastúpenia sťažovateľky podľa ustanovenia § 11 ods. 2 v spojení s § 1 ods. 3 citovanej vyhlášky.

Podľa takto určených kritérií je výška odmeny za úkony prevzatie a príprava veci, podanie vo veci samej 2 501 Sk za jeden úkon právnej pomoci, t. j. za dva úkony spolu 5 002   Sk.   Ústavný   súd   rozhodol   aj   o   priznaní   výdavkov   na   miestne   telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., t. j. dvakrát 150 Sk, spolu 300 Sk. Vo zvyšnej časti požadovaným trovám právneho zastúpenia ústavný súd nevyhovel.

Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 1. marca 2006