SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 313/2025-15
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, narodeného ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, proti postupom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní sp. zn. VII/2Gv124/20/1000 a Krajskej prokuratúry v Bratislave v konaní sp. zn. 20Kv122/24/1100 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Sťažovateľ sa bez zastúpenia advokátom, o ktorého ustanovenie nežiada, a bez toho, aby k ústavnej sťažnosti priložil dôkaz o namietanom postupe, ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 17. apríla 2025 domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom prokurátorov pri vykonávaní dozoru nad vyšetrovaním v trestnom konaní, v ktorom je poškodeným. Sťažovateľom tvrdené skutočnosti boli osvedčené listinami, ktoré na výzvu ústavného súdu predložila Generálna prokuratúra Slovenskej republiky.
II.
2. Uznesením vyšetrovateľa z januára 2017 bolo 21 osobám vznesené obvinenie za 17 skutkov, z ktorých viacerými mala byť sťažovateľovi spôsobená škoda. Dozor nad vyšetrovaním najprv vykonával prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „ÚŠP“) a po jej zrušení prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave.
3. Sťažovateľ vo februári 2024 požiadal o preskúmanie postupu vyšetrovateľa v tejto trestnej veci. Bol toho názoru, že sedem rokov trvajúce trestné konanie sa plynulo viedlo len do roku 2019. K tomu prokurátor krajskej prokuratúry 18. júna 2024 uviedol, že súčasnému vyšetrovateľovi bola vec pridelená v júni 2023 a vyšetrovateľ následne rozhodoval uzneseniami o vrátení vecí a kompletizoval neúplný vyšetrovací spis. Prokurátor uviedol, že väčšina potrebných úkonov v trestnej veci bola vykonaná do konca roka 2020 a vo veci konštatuje prieťahy, ktoré však nemožno pričítať súčasnému vyšetrovateľovi, a preto ani nie je dôvod na jeho opatrenia. Sťažovateľ o preskúmanie postupu vyšetrovateľa znova požiadal v novembri 2024. K tomu prokurátor krajskej prokuratúry 11. decembra 2024 odkázal na svoje oznámenie z 18. júna 2024 a zdôraznil, že zistené prieťahy treba pričítať skoršiemu, a nie súčasnému vyšetrovateľovi, a preto nie je dôvod na jeho opatrenie. Sťažovateľ následne požiadal o preskúmanie postupu prokurátora. Na to prokurátorka generálnej prokuratúry uviedla, že trestná vec bola z ÚŠP na krajskú prokuratúru predložená bez toho, aby boli vybavené jeho žiadosti o zaistenie nároku na náhradu škody a o preskúmanie postupu policajta. Prokurátor krajskej prokuratúry však následne obe žiadosti vybavil, a preto proti jeho postupu nebol dôvod na prijatie opatrení.
III.
4. Sťažovateľ namieta, že prípravné konanie trvá už viac ako osem rokov a nie je ukončené. Uvádza, že prokurátori ŠTS vedeli o tom, že mu bola spôsobená škoda takmer štyri milióny eur, no napriek tomu nezaistili majetok jedného z obvinených a umožnili mu, aby majetok v úvodnom štádiu konania previedol na spriaznené osoby tak, aby sa vyhol náhrade spôsobenej škody. V súčasnosti sú zaistené len nehnuteľnosti v zanedbateľnej hodnote. Sťažovateľ ďalej zdôrazňuje, že pôvodní vyšetrovatelia v jeho veci nekonali a koná až súčasný vyšetrovateľ. Sťažovateľ uvádza, že jeden z obvinených proti nemu vedie exekúciu, v ktorej je povolený odklad do skončenia konania o jeho žalobe z roku 2018 proti obvinenému. Konanie o tejto žalobe je však prerušené do skončenia trestného konania. Sťažovateľ tvrdí, že mu nekonaním vyšetrovateľov a prokurátorov v jeho trestnej veci bola spôsobená škoda.
IV.
5. Ústavná sťažnosť je zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len,,zákon o ústavnom súde“) odmietnutá. Námietky sťažovateľa voči postupu prokurátorov ÚŠP a krajskej prokuratúry, ktoré odvodzuje od nečinnosti vyšetrovateľov, sú zjavne neopodstatnené. Z argumentácie sťažovateľa vo vzťahu k postupu prokurátora ÚŠP nevyplýva, že by sa sťažovateľ domáhal preskúmania postupu vyšetrovateľa poznačeného jeho nečinnosťou podľa § 210 Trestného poriadku. Porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno vyvodiť ani vo vzťahu k postupu prokurátora krajskej prokuratúry, ktorý žiadosť sťažovateľa podľa § 210 Trestného poriadku vybavil tak, že vyslovil, že v trestnom konaní došlo k prieťahom. Postup prokurátorov v namietanom konaní nie je poznačený nečinnosťou.
6. Sťažovateľ využil možnosť a požiadal o preskúmanie postupu vyšetrovateľa podľa § 210 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého poškodený má právo v priebehu prípravného konania žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy v prípravnom konaní. Na túto žiadosť prokurátor krajskej prokuratúry reagoval Trestným poriadkom predpokladaným spôsobom a konštatoval prieťahy v postupe vyšetrovateľov. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“) štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, za ktorý sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.
7. Osobitne vzhľadom na postavenie sťažovateľa ako poškodeného v trestnom konaní treba uviesť, že podľa § 9 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z. z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa prokurátorom. Z ustanovení § 9 ods. 1 a 5 zákona č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že prieťahy v postupe vyšetrovateľa v trestnom konaní zakladajú zodpovednosť štátu pri výkone verejnej moci a sťažovateľovi, ktorý namietal prieťahy v postupe vyšetrovateľa, pričom prokurátor tieto prieťahy konštatoval, nič nebráni v tom, aby si za nesprávny úradný postup vyšetrovateľa uplatnil voči štátu nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu bola spôsobená neprimeraným trvaním trestného konania, v ktorom má postavenie poškodeného.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. mája 2025
Robert Šorl
predseda senátu