znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 313/08-24

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   18.   novembra   2008 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť Ing. J. K., B., zastúpeného advokátom JUDr. P. L., K., pre namietané porušenie jeho základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva na prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 114/2006 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. J. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 114/2006 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Krajskému   súdu   v   Bratislave   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   Co   114/2006 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. J. K.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Krajský súd v Bratislave   p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Krajský súd v Bratislave   j e   p o v i n n ý   uhradiť Ing. J. K.   trovy konania v sume 6 296 Sk (slovom šesťtisícdvestodeväťdesiatšesť slovenských korún) na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. P. L., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   podľa   §   25   ods.   3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   uznesením   č.   k.   III.   ÚS   313/08-12 z 2. októbra   2008 prijal na ďalšie   konanie sťažnosť   Ing.   J.   K.   (ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané   porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 114/2006.Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:«...   Žalobou   zo   dňa   30.   júla   2001   doručenej   Okresnému   súdu   Bratislava   I   dňa 31. júla 2001 sa sťažovateľ domáhal určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a náhrady   mzdy,   ktorá   mu   bola   daná   vedúcim   K.   písomne   listinou   zo   dňa   4.   7.   2001, ktorú sťažovateľ prevzal na pracovisku dňa 6. 7. 2001....

Meritórnym   rozhodnutím   po   viac   ako   4   rokoch   bolo   rozhodnuté   v   prvom   stupni na Okresnom súde Bratislava I a to rozsudkom, ktorým súd určil, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 4. 7. 2001 medzi sťažovateľom a K., doručená dňa 6. 7. 2001, je neplatná a pracovný pomer týchto účastníkov konania naďalej trvá....

Proti tomuto rozhodnutiu súdu podal odvolanie odporca písomne zo dňa 28. 2. 2006, ktoré malo byť doručené súdu 3. 3. 2006....

Právny zástupca sťažovateľa urgoval odvolacie konanie svojim písomným podaním zo dňa 17. 1. 2007.

Krajský súd v Bratislave svojim podaním zo dňa 16. 2. 2007 oznámil predĺženie lehoty na vybavenie sťažnosti do 22. 4. 2007.

Podaním   zo   dňa   27.   2.   2007   doručeným   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa   dňa 5. 3. 2007, Krajský súd v Bratislave konštatuje, že sťažnosť je dôvodná, ale bol zistený objektívny prieťah z dôvodu vysokého nápadu vecí a že termín pojednávania bude vytýčený koncom roka 2007. Avšak do dnešného dňa súd vo veci nekoná....

Na základe uvedených skutočností a priložených listinných dôkazov je sťažovateľ presvedčený o tom, že jeho základné práva na súdnu ochranu a prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základné právo na prerokovanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sú porušené....

V dobe doručenej výpovede mal sťažovateľ 55 rokov; v tomto roku t. j. 26. 6. 2007 dovŕšil vek 61 rokov. Po uplynutí výpovednej lehoty mu bol odobratý služobný preukaz zamestnanca   K.   a   znemožnený   vstup   na   pracovisko,   aj   keď   písomne   žiadal   v súlade so Zákonníkom práce o zotrvanie v pracovnom pomere až do rozhodnutia súdu vo veci určenia neplatnosti výpovede. Bol preto nútený zaevidovať sa ako žiadateľ o zamestnanie na príslušnom   úrade   práce,   avšak   bez   nároku   na   podporu   v   nezamestnanosti   a   to   až doposiaľ....

Preto   má   sťažovateľ   za   to,   že   porušenie   jeho   subjektívneho   práva   je   výsledkom (rozhodovacej   a   faktickej)   činnosti   súdneho   orgánu,   a   preto   podáva   návrh   na   začatie konania   o   sťažnosti,   ktorým   tvrdí,   že   Krajský   súd   v   Bratislave   v   konaní   pod   sp.   zn: 8Co/114/2006 ako druhostupňový súd po Okresnom súde Bratislava 1 vo veci pod sp. zn.: 11 C/110/2001 porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 odseku 2 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 odseku 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tak, aby sa odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádza až do rozhodnutia súdu....

Sťažovateľ   si   dovoľuje   požiadať   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky,   aby   v   súlade s čl. 127 ods. 3 Ústavy SR v prípade, že vyhovie tejto ústavnej sťažnosti, rozhodol tiež o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia   sťažovateľovi   za   porušenie   jeho základných práv v sume 300 000,- Sk z týchto dôvodov:

-   K.   nerešpektuje   zákon   (Zákonník   práce)   a neumožní   pracovať   zamestnancovi až do rozhodnutia súdu o vyslovení neplatnosti podanej výpovede, aj keď o to zamestnanec v súlade s § 79 (vtedy platného a účinného) Zákonníka práce písomne požiadal.

-   podľa   platných   predpisov   príslušný   úrad   práce   nezamestnaného   sťažovateľa zaevidoval, ale nemal nárok na podporu v nezamestnanosti, a tak je sťažovateľ odkázaný iba na príjem manželky - učiteľky

-   počas   tejto   viac   ako   6   ročnej   doby   súdneho   konania   sa   sťažovateľ   zúčastňuje rôznych výberových konaní o zamestnanie, avšak neúspešne.

- náhradu mzdy, ktorý by mu patrila, dostane iba ak odvolací súd potvrdí rozsudok prvostupňového súdu.

- pritom sťažovateľ celý svoj ekonomicky aktívny život pracoval pre štát. Sťažovateľ   aj   napriek   svojmu   veku   verí   v   spravodlivosť   a   spravodlivý   proces a má za to, že požadované finančné zadosťučinenie je primerané ako náhrada nemajetkovej ujmy za porušenie jeho základných práv.»

Sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   v náleze   vyslovil,   že   krajský   súd   v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 114/2006 porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal mu vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 300 000 Sk, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 6 296 Sk.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci vyjadrila predsedníčka krajského súdu listom sp. zn. Spr. 3648/2008 z 27. októbra 2008, v ktorom uviedla:

„Vašu   výzvu   vrátane   uznesenia   a   sťažnosti   som   predložila   dňa   09.   10.   2008 na vyjadrenie predsedníčke senátu 8 Co, ktorá k veci podala písomné vyjadrenie, doručené dňa 14. 10. 2008. Uviedla, že právna vec navrhovateľa: Ing. J. K.... proti odporcovi K.... o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru s náhradou mzdy, vedená na krajskom súde pod sp. zn. 8 Co 114/2006, bola dňa 21. 08. 2008 vytýčená na termín pojednávania na deň 17. 02. 2009 o 09.00 hodine, a to vzhľadom na stav a počet starých vecí v súdnom oddelení 8 Co, ako aj jeho personálne obsadenie v roku 2007.“

Predsedníčka   krajského   súdu   v podaní   z 27.   októbra   2008   a   právny   zástupca sťažovateľa   v sťažnosti   z 12.   novembra   2007   uviedli,   že   netrvajú   na   verejnom   ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ   sa   sťažnosťou   domáhal   vyslovenia   porušenia   základného   práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,   ako   aj   práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 253/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej   judikatúry,   v súlade   s ktorou   „odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou, účelom   a cieľom   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov“   (I.   ÚS   24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.

Pri posudzovaní otázky, či v konaní krajského súdu došlo k zbytočným prieťahom, a tým   aj   k porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   v súlade   so   svojou doterajšou   judikatúrou   (II.   ÚS   813/00,   I.   ÚS   20/02,   III.   ÚS   111/02,   IV.   ÚS   74/02) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu   (3).   Ústavný   súd   (obdobne   ako   Európsky   súd   pre   ľudské   práva)   pritom   prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa. Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej krajským súdom pod sp. zn. 8 Co 114/2006   podľa   troch   označených   základných   kritérií   ústavný súd   dospel   k týmto záverom:

1.   Predmetom   konania je   žaloba   o určenie   neplatnosti   výpovede   z   pracovného pomeru   a náhradu   mzdy,   ktoré   tvorí   bežnú   súčasť   rozhodovacej   činnosti   všeobecných súdov, a vec z právneho a skutkového hľadiska nevykazuje znaky náročnosti. Ústavný súd vychádzajúc z doterajšej dĺžky konania, z jeho priebehu a dosiaľ dosiahnutých výsledkov konštatuje,   že   nezistil   také   okolnosti,   ktoré   by   zdôvodňovali   priebeh   konania   jeho zložitosťou.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil takú závažnú skutočnosť, ktorá by mohla byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu. Sťažovateľ bol v konaní aktívny a súčinnostný. Pri hodnotení jeho správania ako účastníka súdneho konania dospel ústavný súd k záveru, že neprispel k predĺženiu doterajšej doby konania.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu   základného   práva   sťažovateľa   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup krajského súdu. Ústavný súd sa zaoberal postupom krajského   súdu   v posudzovanej   veci   nielen   z hľadiska   sťažovateľom   namietaných (označených)   období,   ale   aj   z hľadiska   celkového   priebehu   posudzovaného   súdneho konania.

Z rozboru veci vyplýva, že 31. júla 2001 bola Okresnému súdu Bratislava I (ďalej len „okresný   súd“)   podaná   žaloba   o určenie   neplatnosti   výpovede   z pracovného   pomeru a náhradu   mzdy.   Dňa   17.   januára   2006   okresný   súd   rozsudkom   č.   k.   11C/110/01-319 rozhodol,   že   výpoveď   z pracovného   pomeru   sťažovateľa   je   neplatná.   Okresný   súd rozsudkom   zároveň   rozhodol   o náhrade   mzdy   v   sume   1 090 758   Sk   a o náhrade   trov právneho   zastúpenia.   Dňa   3.   marca   2006   odporca   (K.)   podal   odvolanie   proti   rozsudku okresného súdu. Dňa 8. marca 2006 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.

Ústavný súd zistil, že v tomto súdnom konaní došlo k nečinnosti krajského súdu, ktorá   bola   zistená   od   14.   júna 2006,   keď   krajský   súd   vyzval   odporcu   na   vyjadrenie k odvolaniu, do 21. augusta 2008, keď bol nariadený termín pojednávania na 17. február 2009 (t. j. 2 roky a 3 mesiace).

Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností pri hodnotení postupu krajského súdu,   najmä   s prihliadnutím   na   doterajšiu   dobu   konania   a na   skutočnosť,   že   konanie na krajskom   súde   začalo   ešte   v roku   2006,   konštatuje,   že   celková   dĺžka   konania na odvolacom   súde   (viac   ako   2   roky)   nemôže   byť   považovaná   za   zodpovedajúcu požiadavke   konania   bez   zbytočných   prieťahov   a v primeranej   lehote,   ako   to   vyžaduje čl. 48 ods.   2   ústavy   a čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Uvedené   okolnosti   sú   dostatočné   na   to, aby oprávnili   ústavný   súd   k záveru,   že   právna   vec   sťažovateľa   nebola   prejednaná bez zbytočných   prieťahov.   Ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   postupom   krajského súdu v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   Co   114/2006 bolo   porušené   základné   právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde].

Vzhľadom na to ústavný súd prikázal krajskému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 114/2006 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých   dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 300 000 Sk voči krajskému súdu poukazujúc najmä na doterajšiu dĺžku konania pred ním.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzická osoba čakala na výsledok odvolacieho konania o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru a náhradu mzdy, ktoré nie je právoplatne skončené ani po viac ako 2 rokoch. U sťažovateľa oprávnene takýto postup krajského súdu vyvoláva stav právnej neistoty. Vychádzajúc z tohto pohľadu na pozíciu sťažovateľa, z princípov spravodlivosti a spôsobu zavŕšenia ochrany základných práv sťažovateľa, ako aj z konkrétnych okolností tohto prípadu ústavný súd dospel k záveru, že   finančné   zadosťučinenie   v sume   40   000   Sk,   ktoré   je   krajský   súd   povinný   zaplatiť v súlade s výrokom tohto nálezu sťažovateľovi, je primeraným zadosťučinením spojeným s porušením jeho označených práv.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

Právny zástupca sťažovateľa si uplatnil trovy konania v sume 6 296 Sk (2 970 Sk za každý úkon a 178 Sk režijný paušál za každý úkon).

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2006 v sume 17 822 Sk.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania v sume uplatnenej právnym zástupcom sťažovateľa 6 296 Sk z dôvodu trov právneho   zastúpenia,   a to   za   dva   úkony   právnej   služby   v   hodnote   po   2   970   Sk (príprava a prevzatie   veci   a písomné   vyhotovenie   sťažnosti).   Ďalej   ústavný   súd   priznal právnemu   zástupcovi   sťažovateľa   dvakrát   náhradu   režijného   paušálu   po   178   Sk   podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov. Ústavný   súd   vyslovil   povinnosť   krajského   súdu   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia právnemu zástupcovi sťažovateľa.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. novembra 2008