znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 312/2012-36

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   23.   augusta   2012 v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka o sťažnosti M. P., K., zastúpeného Advokátskou kanceláriou G., s. r. o., K., v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. T. G., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 159/2007 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   Spišská   Nová   Ves   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1 C 159/2007 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Spišská Nová Ves   p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 159/2007 konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. P. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur),   ktoré j e   Okresný   súd Spišská   Nová   Ves   p o v i n n ý   vyplatiť   mu   do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Spišská Nová Ves j e   p o v i n n ý   uhradiť M. P. trovy konania v sume 314,18 € (slovom tristoštrnásť eur a osemnásť centov) na účet jeho právneho zástupcu Advokátska   kancelária   G.,   s.   r.   o.,   K.,   do dvoch   mesiacov   od právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. III. ÚS 312/2012-21 z 3. júla 2012 prijal na ďalšie konanie sťažnosť M. P., K. (ďalej len „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie svojho   základného práva   na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 159/2007.

Následne ústavný súd 10. júla 2012 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej stránke   prijatej   sťažnosti   a   oznámenie,   či   súhlasí   s upustením   od   ústneho   pojednávania o prijatej sťažnosti.

Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 19. júla 2012. V jeho prílohe sa nachádzal súdny spis a vyjadrenie predsedu okresného súdu a zákonnej sudkyne s chronológiou   úkonov   okresného   súdu   i účastníkov   v   napadnutom   konaní,   z   ktorej vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:

„Dňa 25. 6. 2007 došla na tunajší súd žaloba M. P. na zaplatenie sumy 875 862,- Sk s prísl. od 22. 8. 2009 až do zaplatenia - ako poddĺžnická žaloba proti žalovanému M. H. Okresný súd Spišská Nová Ves v konaní 1C/159/2007 vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku dňa 17. 8. 2007 a dňa 14. 1. 2008 vyzval žalobcu, aby oznámil na ktorom súde, či exekučnom úrade sa vedie exekučné konanie proti dlžníčke D. K. a zároveň nech uvedie sp. zn., pod ktorou sa toto konanie vedie.

Dňa 21. 1. 2008 žalobca tieto informácie súdu oznámil a preto dňa 28. 1. 2008 súd vyzval   exekútora   JUDr.   A.   D.   na   zapožičanie   spisu   EX/1004/2002-Er/1133/2002 na nahliadnutie   a   zároveň   predložil   spis   vyššej   súdnej   úradníčke   na   zrušenie   výzvy na zaplatenie súdneho poplatku v rámci autoremedúry.

Dňa 5. 2. 2008 došlo od JUDr. A. D. oznámenie, že žiadaný spis nemôžu požičať vzhľadom k tomu, že spis a nachádza na Okresnom súdu Košice I. pod sp. zn. 19C/75/2006 od 23. 10. 2007.

Prípisom zo dňa 21. 2. 2008 súd vyzval Okresný súd Košice I. o zaslanie ich spisu 19C/75/2006 na nahliadnutie, pri ktorom bol pripojený spis EX/1004/2002, prípadne aby oznámili prekážku, pre ktorú nemôžu spis zaslať.

Dňa 14. 5. 2008 opätovne bol žiadaný Okresný súd Košice I. či ich spis 19C/75/2006 nadobudol právoplatnosť ak áno, súd žiadal o zaslanie spisu, vrátane pri ňom pripojeného exekučného spisu.

Dňa 22. 5. 2008 došlo oznámenie od Okresného súdu Košice I., že rozsudok zatiaľ nenadobudol právoplatnosť (19C/75/2006).

Opätovne dňa 13.10. 2008 súd robil ten istý dotaz na Okresný súd Košice I. potom, čo došla správa, že spis sa nachádza na Krajskom súde v Košiciach z dôvodu podania odvolania žalobcu.

Krajský súd v Košiciach dňa 12. 1. 2009 oznámil, že spis sa nachádza na Krajskom súde v Košiciach z dôvodu podania odvolania žalobcu, preto s poukazom na obsah tejto správy bol daný spis na kalendár 3 mesiace.

Dňa 19. 5. 2009 žalobca požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov a o jeho návrhu rozhodol dňa 20. 5. 2009 a zároveň mu ustanovil právneho zástupcu JUDr. T. G. Opätovne dňa 20. 5. 2009 som žiadala pripojenie exekučného spisu Ex 1004/2002. Okresný súd Košice I. prípisom zo dňa 17. 6. 2009 oznámil, že ich spis sa nachádza na Najvyššom súde od 20. 5. 2009, preto požadovaný spis nemôžu zaslať.

Opätovne bola tá istá správa žiadaná 10. 5. 2009, urgovaná 5. 11. 2009. Krajský súd v Košiciach dňa 8. 12. 2009 oznámil, že vec Okresného súdu Košice 1. 19C/75/2006 bola po vybavení odvolacím súdom vrátená príslušnému Okresnému súdu 20. 3. 2009.

Prípisom zo dňa 16. 12. 2009 a urgenciou zo dňa 20. 4. 2010 a 28. 4. 2010 súd opätovne   požiadal   pripojenie   spisu   19C/75/2006   od   Okresného   súdu   Košice   I. a od JUDr. D. opätovne bol žiadaný spis EX/1004/2002.

Dňa   10.   5.   2010   došla   správa   od   Okresného   súdu   Košice   I,   že   žiadaný   spis 19C/75/2006 nemôžu súdu zaslať, pretože spis je od 20. 5. 2009 je na Najvyššom súde SR. Zároveň súdny exekútor JUDr. Mgr. A. D. oznámil súdu, že nemôžu zaslať ich spis EX/1004/2002, pretože sa nachádza na Okresnom súde Košice II.

Prípisom zo dňa 12. 7. 2010 opätovne bol robený dotaz na Okresný súd Košice I. o zaslanie ich spisu 19C/75/2006 vrátane pripojeného exekučného spisu.

Okresný súd Košice I. prípisom zo dňa 13. 9. 2010 oznámil, že ich spis 19C/75/2006 bol predložený Krajskému súdu v Košiciach dňa 26. 8. 2010 na ďalšie konanie. Preto prípisom zo dňa 20. 9. 2010 Okresný súd Sp. Nová Ves žiadal Krajský súd Košice o zaslanie spisu EX/1004/2002, pripojený pri spise Okresného súdu Košice I. 19C/75/2006. Napriek žiadostiam súdu sa spis nevrátil. Urgencie boli zo dňa 26. 11. 2010, 21. 1. 2011, 9. 3. 2011, na čo prišla mailová správa, že spis EX/1004/2002 JUDr. D. stále potrebuje. Preto dňa 21. 6. 2011 bola zasielaná ďalšia žiadosť Krajskému súdu v Košiciach o zaslanie spisu EX/1004/2002.

Dňa   7.   7.   2011   Krajský   súd   v   Košiciach   oznámil,   že   Krajský   súd   v   Košiciach rozhodol dňa 29. 3. 2001, spis bol vrátený Okresnému súdu Košice I. 29. 4. 2011 a bol pri ňom pripojený aj exekučný spis EX/1004/2002. Zároveň zo spisu 19C/75/2006 na Okresnom súde Košice I. bolo zistené, že exekučný spis EX/1004/2002 bol dňa 15. 6. 2001 zaslaný Okresnému súdu Prešov k sp. zn. 39C/44/2009.

Preto následne dňa 12. 7. 2011 som žiadala zaslanie od Okresného súdu Košice I. ich   spisu   19C/75/2006   a   od   Okresného   súdu   Prešov   oznámenie   v   akej   veci   a   akých účastníkov sa týka ich konanie 39C/44/2009 a žiadala som zaslať aspoň na nahliadnutie exekučný spis EX/1004/2002, ktorý im bol zaslaný Okresným súdom Košice I. zo spisu 19C/75/2006. Urgencie boli zaslané dňa 9. 8.2011,7.10. 2011.

Okresný súd Košice   I.   doručil   dňa 3.   11.   2011   oznámenie,   že   spis 19C/75/2006 nemôžu zaslať pretože bol zaslaný Krajskému súdu v Košiciach za účelom rozhodnutia o odvolaní.

Dňa 23. 11. 2011 bol opätovne urgovaný Okresný súd Prešov, ktorý dňa 30. 11. 2011 poslal   správu,   že ich   konanie 39C/44/2009 sa   týka účastníkov   konania   žalobcu M.   P., a žalovaného   M.   T.,   pričom   pripojili   kópiu   žaloby   a   oznámili,   že   exekučný   spis EX/1004/2002 bol 7. 11. 2011 zapožičaný OS Košice II k sp. zn. 14C/53/2008, kde bol vytýčený termín pojednávania na deň 22. 11. 2011. Zároveň požiadali, aby exekučný spis bol následne zaslaný Okresnému súdu Spišská Nová Ves k sp. zn. 1 C/159/2007.

Dňa 23. 11. 2011 som zaslala OS Prešov žiadosť o zaslanie právoplatného rozsudku 39C/44/2009,   ktorý   listom   zo   dňa   13.   12.   2011   oznámil,   že   vo   veci   bolo   8.   9.   2001 rozhodnuté rozsudkom a dňa 8. 11. 2011 bolo vo veci podané odvolanie žalobcu M. P. Toho istého   dňa   som   žiadala   OS   Košice   II.   o   zaslanie   spisu   EX/1004/2002   z   ich   spisu 14C/53/2008.

Okresný súd Košice II. 4. 1. 2012 oznámil, že spis bude vrátený po 17. 1. 2012, kedy majú vytýčený termín pojednávania.

Dňa 24. 1. 2012 som požiadala OS Košice II. o zaslanie spisu EX/1004/2002 súrne. Dňa 31. 1. 2012 došiel od Okresného súdu Košice II spis EX/1004/2002. Ešte v ten istý deň 31. 1. 2012 bol vytýčený vo veci termín pojednávania na deň 14. 3. 2012, avšak pojednávanie sa nemohlo uskutočniť, pretože do dňa pojednávania sa spis Okresného súdu Sp. Nová Ves 1 C/159/2007 nevrátil z Ústavného súdu, ktorému bol na požiadanie zaslaný dňa 6. 2. 2012.

Dňa 4.   4.   2012   právna zástupkyňa   žalovaného požiadala o   doručenie   rovnopisu žalobného návrhu, ktorý jej bol toho istého dňa zaslaný.

Na žiadosť a urgenciu procesného súdu právny zástupca žalobcu oznámil adresu žalobcu na ktorej sa t. č. žalobca zdržiava, ktorá adresa nekorešpondovala s pôvodným bydliskom žalobcu.

V   ten   istý   deň,   keď   právny   zástupca   žalobcu   adresu   oznámil,   t.   j.   27.   4.   2012 procesný súd požiadal Okresný súd Košice I o podrobný výsluch žalobcu ako účastníka konania vzhľadom na stanovisko právneho zástupcu žalobcu z 14. 3. 2012 o tom, že je potrebné   žalobcu   vypočuť   prostredníctvom   príslušného   dožiadaného   súdu   vzhľadom na zdravotný stav žalobcu. Prípisom zo dňa 13. 6. 2012 súd urgoval vybavenie dožiadania a dňa 9. 7. 2012 došlo vyjadrenie k žalobe od právneho zástupcu žalobcu a doložil aj listinné dôkazy, vrátene torza rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1T/22/2001- 14119.

Dňa 6. 7. 2012 sa vrátilo dožiadanie od Okresného súdu Košice I. a dňa 12. 7. 2012 súd vytýčil termín pojednávania na dňa 28. 9. 2012 a zároveň bol požiadaný Krajský súd v Košiciach o zaslanie spisu 1 T/22/2001.“

Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu, ktorý mu bol zapožičaný a doručený 9. februára 2012 zistil aj ústavný súd. Ústavný súd zároveň   zistil,   že toto konanie nie je ku dňu   rozhodovania   ústavného súdu   o sťažnosti právoplatne skončené.

Zákonná   sudkyňa   ďalej   vo   svojom   vyjadrení,   s ktorým   sa   stotožnil   aj   predseda okresného   súdu,   k veci   ďalej   uviedla,   že „doposiaľ   nebolo   možné   vytýčiť   termín pojednávania pre absenciu exekučného spisu EX/1004/2002, ktorý je dôležitý pre posúdenie pasívnej legitimácie žalovaného účastníka. Z dôvodu, že do 30. 1. 2012 procesný súd týmto spisom   nedisponoval.   Nebolo   možné   vytýčiť   skorší   termín   pojednávania.   Po   vytýčení termínu pojednávania na deň 14. 3. 2012 pojednávanie sa nemohlo uskutočniť preto, že spis sa   nachádzal   na   Ústavnom   súde.   Po   odpadnutí   všetkých   prekážok   a   realizácii navrhovaného výsluchu žalobcu bol obratom vytýčený termín pojednávania. Vzhľadom na skutočnosť, že spis Okresného súdu Spišská Nová Ves má doposiaľ 122 strán a vzhľadom na popísané skutočnosti som poukázala, že so spisom som stále konala. Nie som toho názoru, že   vo   veci   vznikli   subjektívne   prieťahy,   pretože   ešte   raz   poukazujem   na   skutočnosť,   že pasívna legitimácia žalovaného sa odvíja od existujúceho exekučného konania, čo vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR 3MObdo 5/2007.

S poukazom na tieto skutočnosti som toho názoru, že zo strany Okresného súdu Spišská Nová Ves nedošlo k zbytočným prieťahom.“.

Predseda   okresného súdu   v závere svojho vyjadrenia vyjadril   súhlas s   upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Právny zástupca sťažovateľa ešte v samotnej sťažnosti oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní v uvedenej veci a súhlasí s jeho upustením. Právny zástupca možnosť zaujať stanovisko k vyjadreniu okresného súdu zo 17. júla 2012 v uloženej lehote nevyužil.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil   judikatúru   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ ide o právo   na   prejednanie   veci   v   primeranej   lehote.   Z   uvedeného   dôvodu   nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného   súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne až právoplatným rozhodnutím   súdu   alebo iným zákonom   predvídaným spôsobom,   ktorý znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla   a   účinná,   ďalej   z   § 100   ods. 1   OSP,   podľa   ktorého   len   čo   sa   konanie   začalo, postupuje   v   ňom   súd   zásadne   bez   ďalších   návrhov   tak,   aby vec   bola   čo   najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (IV. ÚS 74/02,   III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť   veci,   o   ktorej   súd   rozhoduje,   správanie   účastníka   súdneho   konania   a   postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľ žalobcom (poddlžnícka   žaloba o zaplatenie sumy   875 682   Sk   s prísl.), ústavný   súd konštatuje, že poddlžnícku   žalobu   možno   zaradiť   k štandardnej   agende   všeobecného   súdnictva,   preto dĺžka konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej náročnosti prerokovávanej veci.

2. Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval   existenciu   zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho konania. Ústavný súd konštatuje, že nezistil také okolnosti, na základe ktorých by bolo možné   konštatovať,   že   sťažovateľ   prispel   k predĺženiu   konania   v   predmetnej   veci. Sťažovateľ   v doterajšom   priebehu   konania   poskytol   primeranú   súčinnosť   a   na   výzvy okresného súdu reagoval včas.

3. Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný   súd   pritom   vychádzal   zo   svojej   konštantnej   judikatúry,   podľa   ktorej zbytočné   prieťahy   v   konaní   môžu   byť   zapríčinené   nielen   samotnou   nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým   konaním,   ktoré   nevedie   efektívne   k   odstráneniu   právnej   neistoty   (II.   ÚS   32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Ústavný   súd   z   predloženého   súdneho   spisu   zistil,   že   hoci   okresný   súd   vo   veci priebežne viackrát žiadal a urgoval Okresný súd Košice I   o zaslanie exekučného spisu sp. zn. EX 1004/2002, ktorý je pre rozhodnutie v napadnutom konaní nepochybne potrebný, skutočnosť, že predmetný exekučný spis okresný súd nedokázal zabezpečiť do podania tejto sťažnosti   (okresný   súd   zabezpečil   predmetný   exekučný   spis   až   31.   januára   2012,   teda po viac ako štyri a pol roku od nápadu veci na okresný súd, pozn.), svedčí o neefektívnej a nesústredenej činnosti okresného súdu, ktorá v konečnom dôsledku zapríčinila stav, že napadnuté konanie aj po viac ako piatich rokoch je na jeho začiatku, čo indikuje, že okresný súd   v napadnutom   konaní   nepostupoval   v súlade   so   základným   právom   sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právom na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vychádzajúc z uvedeného dospel   ústavný súd   k záveru, že doterajším   postupom okresného súdu v konaní, ktoré je vedené pod sp. zn. 1 C 159/2007, došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Na   základe   zistenia   ústavného   súdu,   že   došlo   k   porušeniu   základného práva sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy a práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru   postupom okresného   súdu,   prikázal   mu,   aby   vo   veci   vedenej   pod   sp. zn. 1 C 159/2007 konal   bez zbytočných   prieťahov,   pretože   okresný   súd   vo   veci   do   času rozhodnutia ústavného súdu o tejto sťažnosti nerozhodol (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   žiadal   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 5 000 €, ktoré odôvodnil intenzitou zásahov do jeho práv, ako aj dĺžkou ich trvania.Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl. 41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho neefektívny postup, berúc do úvahy predmet konania na okresnom súde a všetky okolnosti daného   prípadu   ústavný   súd   považoval   priznanie   sumy   1   500   €   za primerané   finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré mu vznikli   v dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom.   Právny   zástupca sťažovateľa si v sťažnosti uplatnil trovy konania, ktoré vyčíslil v celkovej sume 314,18 €.

Ústavný   súd   priznal   sťažovateľovi   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   v prvom   polroku   2010 v sume 741 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu   trov   konania   za   dva   úkony   právnej   služby   vykonané   v roku   2011   (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 123,50 €. Ďalej má právny zástupca sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 7,41 € za jeden úkon podľa vyhlášky. Advokátska kancelária, v mene ktorej advokát konal, je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa odmena a náhrady zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu takto činí sumu 314,18 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto   rozhodnutia   (§   56   ods.   5   zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. augusta 2012