SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 312/2012-36
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. augusta 2012 v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka o sťažnosti M. P., K., zastúpeného Advokátskou kanceláriou G., s. r. o., K., v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. T. G., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 159/2007 takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo M. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 159/2007 p o r u š e n é b o l o.
2. Okresnému súdu Spišská Nová Ves p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 159/2007 konal bez zbytočných prieťahov.
3. M. P. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Spišská Nová Ves p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Spišská Nová Ves j e p o v i n n ý uhradiť M. P. trovy konania v sume 314,18 € (slovom tristoštrnásť eur a osemnásť centov) na účet jeho právneho zástupcu Advokátska kancelária G., s. r. o., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. III. ÚS 312/2012-21 z 3. júla 2012 prijal na ďalšie konanie sťažnosť M. P., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 159/2007.
Následne ústavný súd 10. júla 2012 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.
Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 19. júla 2012. V jeho prílohe sa nachádzal súdny spis a vyjadrenie predsedu okresného súdu a zákonnej sudkyne s chronológiou úkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:
„Dňa 25. 6. 2007 došla na tunajší súd žaloba M. P. na zaplatenie sumy 875 862,- Sk s prísl. od 22. 8. 2009 až do zaplatenia - ako poddĺžnická žaloba proti žalovanému M. H. Okresný súd Spišská Nová Ves v konaní 1C/159/2007 vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku dňa 17. 8. 2007 a dňa 14. 1. 2008 vyzval žalobcu, aby oznámil na ktorom súde, či exekučnom úrade sa vedie exekučné konanie proti dlžníčke D. K. a zároveň nech uvedie sp. zn., pod ktorou sa toto konanie vedie.
Dňa 21. 1. 2008 žalobca tieto informácie súdu oznámil a preto dňa 28. 1. 2008 súd vyzval exekútora JUDr. A. D. na zapožičanie spisu EX/1004/2002-Er/1133/2002 na nahliadnutie a zároveň predložil spis vyššej súdnej úradníčke na zrušenie výzvy na zaplatenie súdneho poplatku v rámci autoremedúry.
Dňa 5. 2. 2008 došlo od JUDr. A. D. oznámenie, že žiadaný spis nemôžu požičať vzhľadom k tomu, že spis a nachádza na Okresnom súdu Košice I. pod sp. zn. 19C/75/2006 od 23. 10. 2007.
Prípisom zo dňa 21. 2. 2008 súd vyzval Okresný súd Košice I. o zaslanie ich spisu 19C/75/2006 na nahliadnutie, pri ktorom bol pripojený spis EX/1004/2002, prípadne aby oznámili prekážku, pre ktorú nemôžu spis zaslať.
Dňa 14. 5. 2008 opätovne bol žiadaný Okresný súd Košice I. či ich spis 19C/75/2006 nadobudol právoplatnosť ak áno, súd žiadal o zaslanie spisu, vrátane pri ňom pripojeného exekučného spisu.
Dňa 22. 5. 2008 došlo oznámenie od Okresného súdu Košice I., že rozsudok zatiaľ nenadobudol právoplatnosť (19C/75/2006).
Opätovne dňa 13.10. 2008 súd robil ten istý dotaz na Okresný súd Košice I. potom, čo došla správa, že spis sa nachádza na Krajskom súde v Košiciach z dôvodu podania odvolania žalobcu.
Krajský súd v Košiciach dňa 12. 1. 2009 oznámil, že spis sa nachádza na Krajskom súde v Košiciach z dôvodu podania odvolania žalobcu, preto s poukazom na obsah tejto správy bol daný spis na kalendár 3 mesiace.
Dňa 19. 5. 2009 žalobca požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov a o jeho návrhu rozhodol dňa 20. 5. 2009 a zároveň mu ustanovil právneho zástupcu JUDr. T. G. Opätovne dňa 20. 5. 2009 som žiadala pripojenie exekučného spisu Ex 1004/2002. Okresný súd Košice I. prípisom zo dňa 17. 6. 2009 oznámil, že ich spis sa nachádza na Najvyššom súde od 20. 5. 2009, preto požadovaný spis nemôžu zaslať.
Opätovne bola tá istá správa žiadaná 10. 5. 2009, urgovaná 5. 11. 2009. Krajský súd v Košiciach dňa 8. 12. 2009 oznámil, že vec Okresného súdu Košice 1. 19C/75/2006 bola po vybavení odvolacím súdom vrátená príslušnému Okresnému súdu 20. 3. 2009.
Prípisom zo dňa 16. 12. 2009 a urgenciou zo dňa 20. 4. 2010 a 28. 4. 2010 súd opätovne požiadal pripojenie spisu 19C/75/2006 od Okresného súdu Košice I. a od JUDr. D. opätovne bol žiadaný spis EX/1004/2002.
Dňa 10. 5. 2010 došla správa od Okresného súdu Košice I, že žiadaný spis 19C/75/2006 nemôžu súdu zaslať, pretože spis je od 20. 5. 2009 je na Najvyššom súde SR. Zároveň súdny exekútor JUDr. Mgr. A. D. oznámil súdu, že nemôžu zaslať ich spis EX/1004/2002, pretože sa nachádza na Okresnom súde Košice II.
Prípisom zo dňa 12. 7. 2010 opätovne bol robený dotaz na Okresný súd Košice I. o zaslanie ich spisu 19C/75/2006 vrátane pripojeného exekučného spisu.
Okresný súd Košice I. prípisom zo dňa 13. 9. 2010 oznámil, že ich spis 19C/75/2006 bol predložený Krajskému súdu v Košiciach dňa 26. 8. 2010 na ďalšie konanie. Preto prípisom zo dňa 20. 9. 2010 Okresný súd Sp. Nová Ves žiadal Krajský súd Košice o zaslanie spisu EX/1004/2002, pripojený pri spise Okresného súdu Košice I. 19C/75/2006. Napriek žiadostiam súdu sa spis nevrátil. Urgencie boli zo dňa 26. 11. 2010, 21. 1. 2011, 9. 3. 2011, na čo prišla mailová správa, že spis EX/1004/2002 JUDr. D. stále potrebuje. Preto dňa 21. 6. 2011 bola zasielaná ďalšia žiadosť Krajskému súdu v Košiciach o zaslanie spisu EX/1004/2002.
Dňa 7. 7. 2011 Krajský súd v Košiciach oznámil, že Krajský súd v Košiciach rozhodol dňa 29. 3. 2001, spis bol vrátený Okresnému súdu Košice I. 29. 4. 2011 a bol pri ňom pripojený aj exekučný spis EX/1004/2002. Zároveň zo spisu 19C/75/2006 na Okresnom súde Košice I. bolo zistené, že exekučný spis EX/1004/2002 bol dňa 15. 6. 2001 zaslaný Okresnému súdu Prešov k sp. zn. 39C/44/2009.
Preto následne dňa 12. 7. 2011 som žiadala zaslanie od Okresného súdu Košice I. ich spisu 19C/75/2006 a od Okresného súdu Prešov oznámenie v akej veci a akých účastníkov sa týka ich konanie 39C/44/2009 a žiadala som zaslať aspoň na nahliadnutie exekučný spis EX/1004/2002, ktorý im bol zaslaný Okresným súdom Košice I. zo spisu 19C/75/2006. Urgencie boli zaslané dňa 9. 8.2011,7.10. 2011.
Okresný súd Košice I. doručil dňa 3. 11. 2011 oznámenie, že spis 19C/75/2006 nemôžu zaslať pretože bol zaslaný Krajskému súdu v Košiciach za účelom rozhodnutia o odvolaní.
Dňa 23. 11. 2011 bol opätovne urgovaný Okresný súd Prešov, ktorý dňa 30. 11. 2011 poslal správu, že ich konanie 39C/44/2009 sa týka účastníkov konania žalobcu M. P., a žalovaného M. T., pričom pripojili kópiu žaloby a oznámili, že exekučný spis EX/1004/2002 bol 7. 11. 2011 zapožičaný OS Košice II k sp. zn. 14C/53/2008, kde bol vytýčený termín pojednávania na deň 22. 11. 2011. Zároveň požiadali, aby exekučný spis bol následne zaslaný Okresnému súdu Spišská Nová Ves k sp. zn. 1 C/159/2007.
Dňa 23. 11. 2011 som zaslala OS Prešov žiadosť o zaslanie právoplatného rozsudku 39C/44/2009, ktorý listom zo dňa 13. 12. 2011 oznámil, že vo veci bolo 8. 9. 2001 rozhodnuté rozsudkom a dňa 8. 11. 2011 bolo vo veci podané odvolanie žalobcu M. P. Toho istého dňa som žiadala OS Košice II. o zaslanie spisu EX/1004/2002 z ich spisu 14C/53/2008.
Okresný súd Košice II. 4. 1. 2012 oznámil, že spis bude vrátený po 17. 1. 2012, kedy majú vytýčený termín pojednávania.
Dňa 24. 1. 2012 som požiadala OS Košice II. o zaslanie spisu EX/1004/2002 súrne. Dňa 31. 1. 2012 došiel od Okresného súdu Košice II spis EX/1004/2002. Ešte v ten istý deň 31. 1. 2012 bol vytýčený vo veci termín pojednávania na deň 14. 3. 2012, avšak pojednávanie sa nemohlo uskutočniť, pretože do dňa pojednávania sa spis Okresného súdu Sp. Nová Ves 1 C/159/2007 nevrátil z Ústavného súdu, ktorému bol na požiadanie zaslaný dňa 6. 2. 2012.
Dňa 4. 4. 2012 právna zástupkyňa žalovaného požiadala o doručenie rovnopisu žalobného návrhu, ktorý jej bol toho istého dňa zaslaný.
Na žiadosť a urgenciu procesného súdu právny zástupca žalobcu oznámil adresu žalobcu na ktorej sa t. č. žalobca zdržiava, ktorá adresa nekorešpondovala s pôvodným bydliskom žalobcu.
V ten istý deň, keď právny zástupca žalobcu adresu oznámil, t. j. 27. 4. 2012 procesný súd požiadal Okresný súd Košice I o podrobný výsluch žalobcu ako účastníka konania vzhľadom na stanovisko právneho zástupcu žalobcu z 14. 3. 2012 o tom, že je potrebné žalobcu vypočuť prostredníctvom príslušného dožiadaného súdu vzhľadom na zdravotný stav žalobcu. Prípisom zo dňa 13. 6. 2012 súd urgoval vybavenie dožiadania a dňa 9. 7. 2012 došlo vyjadrenie k žalobe od právneho zástupcu žalobcu a doložil aj listinné dôkazy, vrátene torza rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1T/22/2001- 14119.
Dňa 6. 7. 2012 sa vrátilo dožiadanie od Okresného súdu Košice I. a dňa 12. 7. 2012 súd vytýčil termín pojednávania na dňa 28. 9. 2012 a zároveň bol požiadaný Krajský súd v Košiciach o zaslanie spisu 1 T/22/2001.“
Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu, ktorý mu bol zapožičaný a doručený 9. februára 2012 zistil aj ústavný súd. Ústavný súd zároveň zistil, že toto konanie nie je ku dňu rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti právoplatne skončené.
Zákonná sudkyňa ďalej vo svojom vyjadrení, s ktorým sa stotožnil aj predseda okresného súdu, k veci ďalej uviedla, že „doposiaľ nebolo možné vytýčiť termín pojednávania pre absenciu exekučného spisu EX/1004/2002, ktorý je dôležitý pre posúdenie pasívnej legitimácie žalovaného účastníka. Z dôvodu, že do 30. 1. 2012 procesný súd týmto spisom nedisponoval. Nebolo možné vytýčiť skorší termín pojednávania. Po vytýčení termínu pojednávania na deň 14. 3. 2012 pojednávanie sa nemohlo uskutočniť preto, že spis sa nachádzal na Ústavnom súde. Po odpadnutí všetkých prekážok a realizácii navrhovaného výsluchu žalobcu bol obratom vytýčený termín pojednávania. Vzhľadom na skutočnosť, že spis Okresného súdu Spišská Nová Ves má doposiaľ 122 strán a vzhľadom na popísané skutočnosti som poukázala, že so spisom som stále konala. Nie som toho názoru, že vo veci vznikli subjektívne prieťahy, pretože ešte raz poukazujem na skutočnosť, že pasívna legitimácia žalovaného sa odvíja od existujúceho exekučného konania, čo vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR 3MObdo 5/2007.
S poukazom na tieto skutočnosti som toho názoru, že zo strany Okresného súdu Spišská Nová Ves nedošlo k zbytočným prieťahom.“.
Predseda okresného súdu v závere svojho vyjadrenia vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci.
Právny zástupca sťažovateľa ešte v samotnej sťažnosti oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní v uvedenej veci a súhlasí s jeho upustením. Právny zástupca možnosť zaujať stanovisko k vyjadreniu okresného súdu zo 17. júla 2012 v uloženej lehote nevyužil.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.
1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľ žalobcom (poddlžnícka žaloba o zaplatenie sumy 875 682 Sk s prísl.), ústavný súd konštatuje, že poddlžnícku žalobu možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto dĺžka konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej náročnosti prerokovávanej veci.
2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho konania. Ústavný súd konštatuje, že nezistil také okolnosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že sťažovateľ prispel k predĺženiu konania v predmetnej veci. Sťažovateľ v doterajšom priebehu konania poskytol primeranú súčinnosť a na výzvy okresného súdu reagoval včas.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.
Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že hoci okresný súd vo veci priebežne viackrát žiadal a urgoval Okresný súd Košice I o zaslanie exekučného spisu sp. zn. EX 1004/2002, ktorý je pre rozhodnutie v napadnutom konaní nepochybne potrebný, skutočnosť, že predmetný exekučný spis okresný súd nedokázal zabezpečiť do podania tejto sťažnosti (okresný súd zabezpečil predmetný exekučný spis až 31. januára 2012, teda po viac ako štyri a pol roku od nápadu veci na okresný súd, pozn.), svedčí o neefektívnej a nesústredenej činnosti okresného súdu, ktorá v konečnom dôsledku zapríčinila stav, že napadnuté konanie aj po viac ako piatich rokoch je na jeho začiatku, čo indikuje, že okresný súd v napadnutom konaní nepostupoval v súlade so základným právom sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právom na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Vychádzajúc z uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní, ktoré je vedené pod sp. zn. 1 C 159/2007, došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
Na základe zistenia ústavného súdu, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, prikázal mu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 1 C 159/2007 konal bez zbytočných prieťahov, pretože okresný súd vo veci do času rozhodnutia ústavného súdu o tejto sťažnosti nerozhodol (bod 2 výroku nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ktoré odôvodnil intenzitou zásahov do jeho práv, ako aj dĺžkou ich trvania.Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho neefektívny postup, berúc do úvahy predmet konania na okresnom súde a všetky okolnosti daného prípadu ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľa si v sťažnosti uplatnil trovy konania, ktoré vyčíslil v celkovej sume 314,18 €.
Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.
Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2010 v sume 741 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2011 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 123,50 €. Ďalej má právny zástupca sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 7,41 € za jeden úkon podľa vyhlášky. Advokátska kancelária, v mene ktorej advokát konal, je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa odmena a náhrady zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu takto činí sumu 314,18 €.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. augusta 2012