znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 311/06-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. októbra 2006 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. D., S., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Mestom S. a jeho výzvou z 10. decembra 2004 k prevzatiu hnuteľných veci, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Ing.   J.   D.   o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. februára 2006 doručená sťažnosť Ing. J. D., S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Mestom S. (ďalej len „mesto“) a jeho výzvou z 10. decembra 2004 k prevzatiu hnuteľných veci.

Sťažovateľ uviedol, že 14. decembra 2004 osobne prevzal výzvu mesta k prevzatiu hnuteľných   vecí   spolu   s prílohou   „Zoznam   hnuteľných   vecí   uskladnených   v sklade mestského úradu od Ing. D.“. Podľa obsahu tejto výzvy postupne od roku 1994 boli súdnym exekútorom vypratávané prevádzkové jednotky, ktoré mal sťažovateľ v nájme od mesta. Z týchto prevádzkových jednotiek mesto zobralo do úschovy hnuteľné veci sťažovateľa, ktoré súdny exekútor nepredal v dražbe. Z dôvodu nedostatku skladovacích kapacít a dlhej doby uschovávania mesto vyzvalo sťažovateľa, aby do 10 dní od doručenia tejto výzvy prebral všetky veci podľa priloženého zoznamu.

Mesto zároveň sťažovateľa upozornilo, že v prípade neprevzatia vecí bez akejkoľvek ďalšej výzvy, hnuteľné veci zo skladu odstráni a zlikviduje na náklady sťažovateľa.

V súvislosti s uvedeným sťažovateľ tvrdí, že mu nie je známe, „ktoré prevádzkové jednotky   boli   postupne   vypratávané   od   roku   1994,   ktorým   súdnym   exekútorom,   v akej exekúcii a pre koho, ktorý exekútor dal do úschovy jeho veci z jeho predajní, ktoré veci exekútor nepredal v dražbe, v akej dražbe a pre koho“.

Listom z 18. decembra 2004 zaslal sťažovateľ mestu žiadosť o vysvetlenie k výzve k prevzatiu   hnuteľných   vecí.   Podľa   jeho   tvrdenia   napriek   urgencii   z 31.   júla   2005   sa odpovede zo strany mesta nedočkal.

Podľa sťažovateľa postupom mesta boli a sú porušované jeho základné práva podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 35 ods. 1 ústavy. Žiadosti sťažovateľa o nápravu adresované Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky listom z 30. decembra 2004, Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky listom z 31. decembra 2004, Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky listom z 31. januára 2005 ostali bez účinku, bez nápravy pochybenia štátnych orgánov, justičných omylov.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd deklaroval porušenie jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 35 ods. 1 ústavy postupom mesta v súvislosti s výzvou   k prevzatiu   hnuteľných   vecí,   prikázal   mestu   uviesť   jeho   postup   do   súladu s ústavou.

V celom   svojom   podaní,   ktoré   je   napísané   ťažko   zrozumiteľným   spôsobom, sa sťažovateľ odvoláva na obsah a prílohy k viacerým podaniam, ktoré podal ústavnému súdu   v rokoch   1997   až   2005,   pričom   súčasne   žiada   ústavný   súd   o zrušenie   rozsudkov vydaných Okresným súdom v Spišskej Novej Vsi pod sp. zn. 6 C 219/96 zo 4. septembra 1996, sp. zn. 4 C 638/93 zo 14. februára 1994, sp. zn. 5 C 419/93 z 24. septembra 1993, sp. zn.   1   C   420/93   z 15.   decembra   1993,   sp.   zn.   7   C   483/93   z 5.   októbra   1993, sp. zn. 7 C 81/94 z 22. augusta 1994, sp. zn. 6 C 792/93 zo 16. februára 1994, taktiež žiada o nápravu justičných omylov v konaní 2 T 12/96, 6 T 320/97 a Er 6/96.

II.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde predbežne prerokoval, preskúmal, či obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde (§ 20 a § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ochrana základných práv a slobôd v konaní pred ústavným súdom je poskytovaná proti   konkrétne   vymedzeným   porušovateľom   označených   práv   a   slobôd,   ktorí   majú právomoc (kompetenciu) konať a rozhodovať o otázkach spojených so základnými právami a slobodami v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy. Je na sťažovateľovi, aby uviedol konkrétny orgán   verejnej   moci,   ktorý   je v jeho   veci   oprávnený   a povinný   chrániť   základné   práva a slobody   v rozsahu   vymedzenom   konkrétnymi   všeobecnými   záväznými   právnymi predpismi, predovšetkým zákonmi.

Sťažovateľ   ako   porušovateľa   ním   označených   základných   práv   označil   v záhlaví svojej sťažnosti mesto. V petite sťažnosti žiada ústavný súd, aby vyslovil porušenie ním namietaných   základných   práv   konaním   tohto   porušovateľa.   Z písomného   podania sťažovateľa je teda zrejmé, že ten, o kom sa v podnete tvrdí, že porušil jeho základné práva a proti komu návrh smeruje, je mesto (teda nie okresný súd, ani iné štátne orgány).

Keďže   v zmysle   §   20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   je   ústavný   súd   viazaný návrhom na začatie konania (okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone – čo nie je tento prípad), zvlášť pokiaľ ide o označenie osoby, proti ktorej návrh smeruje (odporcu), ústavný súd v uvedenom rozsahu vec ďalej skúmal a rozhodol v nej.

Podľa   nejasného   obsahu   sťažnosti   jej   predmetom   je   tvrdenie   sťažovateľa,   že postupom mesta došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 35 ods. 1 ústavy.   Porušenie   označených   základných   práv   sťažovateľ   pritom   spája s výzvou   mesta z 10. decembra 2004 k vyprataniu hnuteľných vecí z jeho prevádzkových jednotiek.

Pri   prerokovaní   sťažnosti,   ktorou   sťažovateľ   namietal   porušenie   označených základných práv uvedeným postupom mesta, ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Toto vyššie citované ustanovenie limituje hranice právomoci ústavného   súdu   a všeobecných   súdov   rozhodujúcich   v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, a to tým spôsobom, že ochrany základného práva a slobody sa na ústavnom   súde   možno   domáhať   v prípade,   ak   mu   túto   ochranu   nemôžu   poskytnúť všeobecné súdy (III. ÚS 60/06).

Ústavný   súd   zistil,   že   problematika,   ktorou   sa   zaoberalo   mesto   v súvislosti s podnikateľskou   činnosťou   sťažovateľa   a konkrétne   jeho   postup   pri   uschovávaní a likvidácii   hnuteľných   vecí   pochádzajúcich   z vypratávaných   prevádzkových   jednotiek prostredníctvom   súdneho   exekútora,   nie   je   z   rozhodovania   všeobecných   súdov   vyňatá. Sťažovateľ sa môže alebo mohol v namietanej veci dovolávať ochrany svojich základných práv na všeobecnom súde (podľa § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy), čo je okolnosť, ktorá vzhľadom na princíp subsidiarity, vyplývajúci z čl. 127 ústavy, vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať   a rozhodovať   o uplatnených   námietkach   porušenia   označených   základných   práv sťažovateľa.

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   ako   celok   už   na   predbežnom prerokovaní podľa § 25 zákona o ústavnom súde, z uvedeného dôvodu sa už nezaoberal jeho ďalšími návrhmi na rozhodnutie ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. októbra 2006