znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 310/09-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. októbra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. L. M. – A., S., zastúpeného advokátom JUDr. N. K., N., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na verejné prerokovanie veci v jeho prítomnosti podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Cob 164/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. L. M. – A.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. januára 2009 doručená sťažnosť Ing. L. M. – A., S. (ďalej len „sťažovateľ), zastúpeného advokátom JUDr.   N.   K.,   N.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na verejné prerokovanie veci v jeho prítomnosti podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Cob 164/2008.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:„Rozsudkom   sp.   zn.   32   Cb   80/2007   Okresný   súd   v   Nitre   zamietol   žalobu navrhovateľa   o   zaplatenie   22   068   249,50   Sk   a   zaviazal   navrhovateľa   k   náhrade   trov konania.

Krajský   súd   v   Nitre   sťažnosťou   napadnutým   rozsudkom   odvolaním   napadnutý rozsudok Okresného súdu v Nitre potvrdil.

V   rámci   odvolacieho   konania   Krajský   súd   v   Nitre   vytýčil   na   deň   22.   10.   2008, a v uvedený deň vykonal pojednávanie bez účasti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, keď neakceptoval ospravedlnenie právneho zástupcu navrhovateľa, ktoré odročil na deň 5. 11. 2008 za účelom vyhlásenia rozsudku. Na uvedený termín navrhovateľa,   a to ani prostredníctvom jeho právneho zástupcu nepredvolal...

Poukazujem,   že   na   prípadný   rozpor   konania   krajského   súdu   s   zákonom   resp. Ústavou SR som krajský súd upozornil prípisom doručeným ešte pred vyhlásením rozsudku. Napriek uvedenému Krajský súd v Nitre rozsudok vyhlásil, navrhovateľa ako účastníka konania ani jeho právneho zástupcu na pojednávanie nepredvolal.“

Na   základe   uvedeného   sa   sťažovateľ   domáha,   aby   ústavný   súd   rozhodol, že postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Cob 164/2008 bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci v jeho prítomnosti podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby zrušil rozsudok krajského   súdu   sp.   zn.   15   Cob   164/2008   z 5.   novembra   2008   a   priznal   mu   finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € a náhradu trov konania.

K sťažnosti sa vyjadril krajský súd, zastúpený jeho podpredsedom, listom sp. zn. Spr 107/09 zo 17. februára 2009, v ktorom uviedol:

„Spis bol Krajskému súdu v Nitre predložený dňa 6. 8. 2008, pričom odvolací súd vo veci   nariadil   pojednávanie   na   deň   22.   10.   2008,   keď   predvolanie   na   pojednávanie doručil právnemu zástupcovi navrhovateľa, Mgr. R. U., dňa 26. 9. 2008. Dňa 17. 10. 2008 bolo   súdu   doručené   podanie   právneho   zástupcu   navrhovateľa,   ktorého   obsahom   bolo vypovedanie   plnej   moci   navrhovateľovi   dňom   13.   10.   2008,   ktoré   navrhovateľ   prevzal taktiež dňa 13. 10. 2008.

Dňa 22. 10. 2008 bolo odvolaciemu súdu predložené ospravedlnenie JUDr. N. K. spolu so žiadosťou o odročenie pojednávania, ktoré súdu osobne doručil JUDr. K. o 11 hod. 10 min. V podaní uvádza, že dňa 20. 10. 2008 prevzal zastupovanie navrhovateľa v predmetnej veci, pričom z klientského spisu, ktorý mu bol predložený dňa 21. 10. 2008 zistil, že konanie trpí vadami, ktoré podľa § 205a ods. 1 OSP môžu byť odvolacím dôvodom, aj keď sa uplatnia až pred odvolacím súdom. Zároveň uviedol, že pojednávania sa nemôže zúčastniť aj z dôvodu, že od 3. 10. 2008 je objednaný na špeciálne kardiologické vyšetrenie vo Fakultnej nemocnici Nitra na deň 22. 10. 2008, od výsledkov ktorého závisí posúdenie jeho   zdravotného   stavu,   pričom   uviedol,   že potvrdenie   predloží   dodatočne.   Prílohou podania   bolo   aj   splnomocnenie   pre   JUDr. K.   zo   dňa   20.   10.   2008   na   zastupovanie navrhovateľa v konaní pred odvolacím súdom.

Odvolací súd v zápisnici o pojednávaní zo dňa 22. 10. 2008 skonštatoval, že zo spisu 15Cob/107/2008,   ktorý   sa   týka   tých   istých   účastníkov   konania   vyplýva,   že   navrhovateľ 3 x zmaril pojednávanie, a preto súd nepovažuje dôvody uvádzané JUDr. K. za dôležité dôvody   na   odročenie   pojednávania.   Súd   preto   podľa   §   101   ods.   2   OSP   pojednával v neprítomnosti   navrhovateľa.   Na   záver   pojednávania   súd   prijal   uznesenie,   ktorým pojednávanie odročil na deň 5. 11. 2008 o 13.30 hod. za účelom vyhlásenia rozhodnutia. Na uvedený termín súd účastníkov nepredvolával a v uvedený deň vo veci rozhodol. Krajský súd v Nitre po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná, lebo neboli porušené práva sťažovateľa.“

II.

Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným   dôkazom.   Verejnosť   možno   vylúčiť   len   v   prípadoch   ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa   §   236   ods.   1   zákona   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa   §   237   písm.   f)   OSP   dovolanie   je   prípustné   proti   každému   rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Ústavný   súd   so   zreteľom   na   citované   ustanovenie   zákona   o   ústavnom   súde a Občianskeho súdneho poriadku v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním.

Ústavný   súd   zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   zistil,   že   krajský   súd   v súdnom   konaní vedenom pod sp. zn. 15 Cob 164/2008 neakceptoval ospravedlnenie právneho zástupcu sťažovateľa   a jeho   žiadosť   o odročenie   pojednávania   nariadeného   na   22.   október   2008 a v uvedený deň sa konalo pojednávanie v neprítomnosti právneho zástupcu sťažovateľa.

Ústavný   súd   pri   prerokovaní   týchto   námietok   sťažovateľa   z hľadiska   možného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu vychádzal z princípu subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Toto ustanovenie limituje hranice právomoci ústavného súdu a všeobecných súdov rozhodujúcich   v občianskoprávnych   a trestnoprávnych   veciach,   a   to   tým   spôsobom, že ochrany základného práva a slobody sa na ústavnom súde možno domáhať v prípade, ak takúto ochranu nemôžu poskytnúť všeobecné súdy.

Inými slovami,   špecifickosť   sťažnosti   podľa   čl. 127   ods. 1   ústavy   spočíva   okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba   úlohou   ústavného   súdu.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti   inštitucionálny mechanizmus,   ktorý   nastupuje   až   v   prípade   zlyhania   všetkých   ostatných   do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   na   prerokovanie   námietok   sťažovateľa   bol   pred právomocou   ústavného   súdu   v prvom   rade   povolaný   všeobecný   súd,   pretože   podaním dovolania podľa § 237 písm. f) OSP sa sťažovateľ mohol na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) domáhať ochrany svojich práv z dôvodu, že postupom krajského   súdu   mu   bola   odňatá   možnosť   konať   pred   súdom.   Tento   právny prostriedok (dovolanie)   bol   sťažovateľovi   priamo   (bezprostredne)   dostupný   a ponúkal mu v okolnostiach   daného   prípadu   rozumnú   nádej   na úspech   –   dosiahnutie   nápravy vo vzťahu   k ním   namietanému   postupu   krajského   súdu.   Sťažovateľ   však   nepreukázal podanie   dovolania   na   najvyššom   súde,   ale   priamo   podal   12.   januára   2009   sťažnosť ústavnému súdu.

Takýto   prostriedok   teda   sťažovateľ   nevyužil.   Právomoc   ústavného   súdu   je   preto s ohľadom na znenie čl. 127 ods. 1 ústavy bezprostredne vo vzťahu k namietanému postupu krajského súdu vylúčená.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods.   1 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (obdobne napr. IV. ÚS 405/04, III. ÚS 133/05, III. ÚS 290/06, III. ÚS 288/07).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. októbra 2009